Aktivista Eduard Chmelár kritizuje existenciu kresťanských sviatkov. Slovensko sa k nim zaviazalo vo vatikánskej zmluve.
BRATISLAVA. Zaradenie sviatkov jediného náboženstva do slovenského kalendára je na hrane ústavnosti, myslí si vysokoškolský pedagóg a občiansky aktivista Eduard Chmelár.
„Ústava hneď v prvom článku uvádza, že SR sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu,“ vysvetlil svoj postoj pre agentúru SITA.
Myslí si, že v kalendári by mali byť len celospoločensky prijímané sviatky, prípadne by doň politici mali zaradiť aj sviatky iných náboženstiev, napríklad židovský Jom kipur.
Na štátnu oslavu Vianoc či Veľkej noci, ale Chmelár siahať nechce. Myslí si, že občania s nimi takmer univerzálne stotožňujú a napríklad v prípade veľkonočných sviatkov sa čas oslavy zhruba kryje so židovským Pesachom.
Prekáža najmä sviatok Panny Márie
Naopak, kriticky vníma sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa viaže výhradne na katolícku vieru.
„Ak chceme hovoriť o spornom sviatku, tak je to práve tento,“ tvrdí. Pedagógovi z Paneurópskej vysokej školy chýba širšia diskusia o zmysle a podstate štátnych sviatkov a prekáža mu ich automatické spájanie s dňami pracovného pokoja.
Katolícky kňaz Marián Gavenda si nemyslí, že kresťanské sviatky by boli v rozpore s prvým článkom ústavy.
„Neviazať sa na náboženstvo neznamená negovať svoju kultúru,“ povedal s poukazom na skutočnosť, že viaceré sviatky rešpektoval aj komunistický režim.
Viac na:
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6121929/sas-navrhuje-namiesto-sviatkov-dovolenku.html#ixzz1cWw7VTTE
