ÚvodVybrali smeSvedectváObama: Vojna sa začala, Imigrácia – trójsky kôň Európy, Neuveriteľná ...
Obama: Vojna sa začala, Imigrácia – trójsky kôň Európy, Neuveriteľná Mikolášikova výpoveď, Rusi o falošnej propagande Západu,Výročie zázraku v Čihošti a prenasledovanie Cirkvi v ČSSR
Bod jedna je v procesu. Přesvědčit veřejnost o ruské „hackerské“ intervenci do voleb v USA se sice tak úplně nepodařilo, ale o to tu teď tolik nejde. Podstatné je, že to tvrdí americká mainstreamová média a jejich „fakes“ samozřejmě přebírají i média ostatních států NATO. Nehledě na realitu a neexistující důkazy vypadá mediální obraz tak, že volby v USA osobně ovládl Putin a jím řízený tým hackerů. Ti prý popletli amerického voliče svými dezinformacemi natolik, že ztratil orientaci a definitivně zabloudil – a zvolil „agenta Kremlu“.
„Za útoky ruských hackerů na volby v USA přijde tvrdá odplata,“ vzkázal včera Obama, čímž dokonale navázal na falešnou realitu vytvořenou médii. „Musíme rychle jednat. A uděláme to v místě a době, kterou sami určíme.“
Jaká to bude odveta, neupřesnil. Budou „místem odplaty“ ruské hranice a vše se odehraje do 20. ledna?
Obama toto závažné dramatické prohlášení, které napříjemně připomíná vyhlášení války, nepronesl na tiskové konferenci v Bílém domě, jak by se vzhledem k jeho závažnosti očekávalo, ale v rozhlasovém rozhovoru, který měl být původně na téma „co budeme dělat s Michelle o Vánocích“. Pak si odjel odpočinout na Havaj, tedy tam, kde se údajně narodil (ač se ve skutečnosti narodil v Keni – a nikdy se proto neměl stát prezidentem USA).
Posledním střípkem mozaiky je nenápadná zpráva, která prosvištěla médii v předvánočním shonu takřka bez povšimnutí:
„Velitel amerických pozemních sil v Evropě generál Hodges se na schůzce s polským ministrem obrany 14. prosince shodli, že Rusko znamená pro Evropu a svět stále rostoucí hrozbu. Proto je nutné, aby se hned po Novém roce, přesněji 6. ledna 2017, z USA do Polska přesunuly nejméně čtyři tisíce vojáků. Další budou následovat.“
Válečná schůzka tedy následovala krátce poté, co americká mainstreamová média naplno rozpoutala hysterii kolem ruských hackerů manipulujícími americké prezidentské volby – nejspíše z Putinovy dači na Krymu. Na začátku byla zpráva CIA, která odkazovala na údajné informace jiné výzvědné agentury, které ovšem pochopitelně neobsahovaly žádný důkaz – jen pocity „podložené“ domněnky.
„Jsme ve válce s Ruskem. Nebo, přesněji řečeno, už jsme válku s Ruskem prohráli – bez boje. Už nejsme suverénní národ, už nejsme demokracie, už nejsme svobodní. Jsme obětí ruského puče bez jediné prolité kapky krve. To se musí změnit.“ Takovými komentáři se mainstream jen hemží.
Jan Petránek: Uprchlická vlna je geniální útok na Evropu. Takový dobře organizovaný Trojský kůň
Když uprchlíkům někdo dá tisíce dolarů na cestu tak pokud nejsem blázen, musím za tím vidět dobrou organizaci, která se snad dá přirovnat jen k 11. září, říká Jan PetránekFoto: Adam Kebrt
Svět kolem nás je ve válce. Velká vlna uprchlíků je jen jejím logickým pokračováním. Zamyslet se ale musíme nad tím, kdo a proč jejich cestu financuje.
Od samotných uprchlíků slyšíte, že mají tisíce dolarů. Jeden mluvil o 6000, které dostali na cestu do Evropy. „Jsou to neslýchané sumy, za které se sem klidně mohli dostat letecky,“ říká Jan Petránek. „Jsem přesvědčen, že jde o útok na Evropu. Je to geniální plán, jak nám ublížit. Je to Trojský kůň.“
Jan Petránek v 1 minutě. Klikněte na video!
Důvody
Česká Nezávislá TV (16. decembra 2016) k situácii v Aleppu
Je Miroslav Mikolášik vyškolený Jurajom Smatanom?
Ján Čarnogurský a prof. Oskar Krejčí ku Sýrii (repríza)
Ako klamú západné médiá o Sýrii
Zabijáci našich hodnôt
Ak môžete, podporte náš magnificat.sk
prevodom ľubovoľnej čiastky na náš účet
Vážení priatelia, prosíme Vás aby ste venovali pozornosť tomuto materiálu.
s úctou Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike
Prejav ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova na stretnutí s účastníkmi vedeckého a vzdelávacieho programu „Dialóg pre budúcnosť“ a aktivistami Klubu priateľov Fondu A.M.Gorčakova, Moskva, 14. decembra 2016
Vážený Leonid Vadimovič,
Vážení kolegovia, Formát nášho tradičného stretnutia v tomto roku v rámci programu „Dialóg pre budúcnosť“ sa rozšíril, ako povedal Leonid Vadimovič., pripojením aktivistov Klubu priateľov Fondu A.M.Gorčakova. Teší ma, že sme svedkami stále väčšieho množstva mladých ľudí z rôznych krajín – vedcov a zástupcov regionálnych programov pre mládež vo Fonde A.M.Gorčakova, ľudí ktorí prejavujú záujem o hlbšie pochopenie dejov v medzinárodných vzťahoch a postavenie Ruska v týchto nejednoduchých podmienkach. Samozrejme, že sa snažíme všestranne uspokojovať tento záujem.
Domnievam sa, že svet je možné a nutné urobiť bezpečnejším a pohodlnejším. Ak by túto túžbu zdieľali všetci hráči medzinárodných vzťahov, možno by sme už teraz žili uvoľnenejšie a s istotou do budúcnosti. Ale, bohužiaľ, niektorí naši kolegovia nemôžu odolať pokušeniu udržovať si svoje dominantné postavenie vo svete, nedokážu odmietnuť snahy o zmeny politického zriadenia v suverénnych štátoch podľa vlastnej predstavy, prestať exportovať už nielen revolúcie, ale demokracie, aj keď veľmi často export demokracie sa vo väčšine prípadov zakončí krviprelievaním. Samozrejme, že to všetko je v rozpore so zásadami medzinárodného práva a potrebou zaistenia demokratickej podstaty moderného svetového poriadku. Také nasmerovanie protirečí aj historickej skúsenosti. V priebehu mnohých minulých desaťročí sa ľudstvo viackrát presvedčilo, že sen o svetovláde je mimoriadne nebezpečnou chimérou.
Vnucovanie externých modelov vývoja bez prihliadnutia k národným tradíciám a to za každú cenu, vrátane provokovania prevratov a priamej vojenskej intervencie, ktoré už viedli k zničeniu štátnosti v mnohých krajinách, zmenili rozsiahle oblasti, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, na zóny chaosu, anarchie, zdroj nových teroristických hrozieb, vzplanutia extrémizmu. Zopakujem, všetko je to priamym dôsledkom chybnej praxe zasahovania do vnútorných záležitostí, manipulovania štátotvornosťou a posadnutosti geopolitickým inžinierstvom.
Obzvlášť sme znepokojení situáciou v Sýrii. Ako viete, už šiesty rok vidíme tragédiu tejto krajiny. Pred osemnástimi mesiacmi tam vznikla reálna hrozba, že sa teroristi zmocnia hlavného mesta. V tej chvíli, odpovedajúc na žiadosť legitímnej Vlády Sýrie, Rusko poslalo jednotky svojich Vzdušno-kozmických síl (VKS) na pomoc sýrskej armáde v boji proti teroristom. Tento krok prekazil plány bojovníkov ISIL, ktorí mali v úmysle získať kontrolu nielen nad obrovskými územiami v Iraku, kde sa už usadili dosť pevne, ale aj v Sýrii, vrátane jej východného pobrežia, mesta Aleppo a Damasku. Tieto nekalé ciele obsluhuje celý „teroristický internacionál“ – desiatky tisíc bojovníkov z viac ako 80. krajín. Iba zákrok našich VKS umožnil sýrskej armáde s veľkou námahou odvrátiť hrozbu a teraz aj začať vytláčať teroristov. Dúfam, že za dva-tri dni sa definitívne vyrieši situácia vo východnom Aleppo, kde sme vytvorili únikové humanitárne koridory, cez ktoré odišli a odchádzajú desaťtisíce civilných obyvateľov, ktorým sa poskytuje humanitárna pomoc. Vybudované sú koridory pre bojovníkov, ktorí sú vyzvaní k dobrovoľnému odchodu, po-dobrom a boli im poskytnuté garancie ich bezpečnosti, ak odtiaľ odídu. Neskôr, však, sa bude musieť riešiť situácia na územiach, kde sa znovu usadia. Teraz je však najdôležitejšie ukončiť tragédiu Aleppo, navrátiť ľuďom život v mieri, začať obnovenie starovekého a najväčšieho sýrskeho mesta. Dúfam, že za dva-tri dni bojovníci prestanú odporovať. Tá menšina, ktorá túto možnosť odmietne, rozhodne o svojom osude samostatne.
Je zrejmé, že riešenie krízy je možné len politicky. To platí pre Sýriu, Líbyu, Jemen, Irak. Udalosti v týchto krajinách, najmä v Iraku, vrátane pokusu o obsadenie mesta Mosul, sú dramaticky prepojené, najmä v súvislosti s hromadným odchodom civilistov, sú to tragédie, kedy americké letectvo a koalícia vedená USA už nie po prvýkrát omylom zasahujú zjavne mylné objekty: sú to buď pozície pravidelnej armády alebo občianske objekty.
Ako sa často stáva v tomto svete, celá propagandistická mašinéria sa zamerala výhradne na démonizáciu sýrskej vlády, Ruska a Iránu ako stúpencov sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada v boji proti terorizmu, na vymýšľanie rôznych fám, ktoré by usvedčovali zo spáchania vojnových zločinov vo východnej časti Aleppo. Existuje už dosť príkladov odhalenia takýchto pokusov. Pôsobí istá organizácia „Biele prilby“, ktorú dokonca „BBC“ nominovala na Nobelovu cenu za mier ako organizáciu, ktorá sa údajne prehrabáva cez hromady sutiny domov po ruských bombových útokoch a zachraňuje ľudí spod zrúcanín. Vo vysielaní „BBC“ boli premietnuté zodpovedajúce pásky a neskôr v „Youtube“ zverejnili celé video, ktoré znázornilo nielen postup uvoľnenia muža z trosiek, ale tiež jeho prípravu: ako najprv vliezol pod trosky a následne ho odtiaľ zachránili. Urobili pár opakovaných záberov. „BBC“ bol nútený sa ospravedlniť a dodatočne vysvetliť, že sa otázke venovali. Ukázalo sa, že tieto „Biele prilby“ len vtipkovali. Nevinné vyhlásenie. Ďalším bol príbeh osemročného dievčatka Aji, ktorú, ak uveríme zverejneným správam o jej osude, trikrát po sebe zachránili pred istou smrťou rôzne osoby v rôznych sýrskych mestách a to ten istý deň. S ňou bolo tiež natočené falošné web video.
Táto situácia je bežná. Keď si západné krajiny postavia za cieľ démonizovať niekoho, uchyľujú sa k priamej lži. Potom sa priznajú, ale vlak už odišiel, zmeškali. Angličania vlani nakoniec priznali, že uviedli do omylu celú svetovú verejnosť keď hovorili, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. Vedeli to aj Američania, prinajmenšom CIA, ktoré podstrčilo skúmavku bývalému Štátnemu tajomníkovi USA K. Pauelovi. Tento, presvedčený, že americká spravodajská služba nesklame, triasol skúmavkou v BR OSN.
Priame lži, podvody – to sú metódy, ktoré sa, bohužiaľ, využívajú dlhú dobu a naši západní kolegovia ich zvládli veľmi dôkladne. Ale ak si podviedol jeden raz, nemôžeš očakávať, že ti budú aj naďalej veriť. Mimochodom, počul som z prvej ruky posúdenie nezávislých humanitárnych organizácií, ktoré majú svojich zástupcov vo východnej časti Aleppo. Žiadny z nich nepotvrdzuje, že sa tam páchajú zverstvá, únosy osôb odvodového veku, ktorí opúšťajú východné Aleppo. Na druhej strane, sú to ľudia podriadení: medzinárodné mimovládne organizácie dostávajú za svoju prácu peniaze, a oni, bohužiaľ, keď dospejú k objektívnemu posúdeniu nie vždy sú schopní zdieľať ho verejne.
Napriek tomu som si istý, že tí, ktorí chcú poznať pravdu, túto možnosť majú. Sme stále presvedčení, že vojenské riešenie konfliktu neexistuje v Sýrii, ani nikde inde. Vo všetkých krízových oblastiach, ktoré som spomenul (Sýria, Irak, Líbya) prebiehajú politické procesy. Navyše, ani v Iraku, ani v Líbyi, ani, najmä v Jemene nikto nepožaduje okamžite zastavenie vojenských stretov a dodržiavanie úplného kľudu počas jedného resp. dvoch týždňov pred začiatkom stretnutia pri rokovacom stole. Ale v Sýrii sa to vyžaduje. Avšak tieto požiadavky ticha sú zakaždým zamerané iba na jednu vec: aby ozbrojenci chytili dych, posilnili, dostali nové zbrane, muníciu, ako sa stalo nedávno v Palmýre. Hlasno propagovaná operácia s cieľom oslobodiť Mosul bola náhle pozastavená, mesto nebolo úplne obkľúčené a bol uvoľnený koridor pre banditov a členov ISIL ktorí zdraví a ozbrojení, vrátane ťažkými zbraňami, sa presunuli smerom na Palmýru, majúc správu, že sa obsadenie Mosulu teraz nekoná, operácia je, vraj, odložená až do jari. Tieto hry nevedú k ničomu dobrému.
Bohužiaľ, žiadny z hráčov tohto geopolitického inžinierstva nerobí závery z poučení minulosti. S cieľom odolávať sovietskym vojskám v Afganistane USA podporovali mudžahídov, intenzívne ich ozbrojovali a výsledkom afganskej kampane bol vznik „Al-Káidy“, ktorá sa úplne vymkla spod americkej kontroly a 11. septembra 2001 uštedrila ranu tým, kto ju skutočne vypestoval. V roku 2003 USA násilne vojensky zasiahli do Iraku pod falošnou zámienkou a vyhodili na ulicu všetkých členov strany „Baas“. Títo boli chrbticou armády, polície, bezpečnostných síl Saddáma Husajna. Všetci títo mladí, vyspelí, dobre vojensky vycvičení muži zostali bez práce. Práve oni tvoria hlavnú bojovú silu ISIL a lídrom tejto organizácie je A.B.al-Baghdadi, ktorého Američania v roku 2006 prepustili z irackého väzenia. Nehovorím, že to bolo urobené vedome, že zámerne chceli vytvoriť ISIL, ale tým, čo urobili v Iraku, premenili týchto ľudí na svojich nepriateľov. Za ISIL väčšinou nebojujú náboženskí fanatici ale ľudia, ktorí si uvedomili, že, ak nemajú prácu, a tu im platia peniaze, nie je to najhorší spôsob, ako zarobiť peniaze a nezostať bez existenčných prostriedkov.
Teraz Američania konečne začali odporovať ISIL, ale stalo sa tak až potom, čo členovia tejto organizácie zabili amerických občanov. V posledných dvoch rokoch Američania sa tým zaoberajú. Dovtedy americká koalícia konala len tak-tak, ale naďalej, tak ako predtým, sa snažia nezameriavať na islamských militantov „Dzhebhat al-Nusrat“. Ukazuje sa, že po vytvorení „Al-Káidy“ a ISIL Američania sa vedome či nevedome podieľajú na formovaní ďalšieho monštra, ktoré následne bude nekontrolovane vykonávať hrozné teroristické akty po celom svete.
Teraz „tresnúť“ môže kdekoľvek. Súčinnosť špeciálnych služieb, politikov, armády je nevyhnutná na vytvorenie akejsi záchytnej siete, systému výmeny informácií. Návrh FSB na vytvorenie databázy teroristických organizácií je teraz široko podporovaný. Som presvedčený, že sa jedná o veľmi sľubnú iniciatívu. V zásade sa jedná o konkrétny krok v súlade s myšlienkou, predostretou Prezidentom Ruska V. V. Putinom, v prejave na minuloročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o vytvorení skutočne univerzálneho protiteroristického frontu. Pracujeme na týchto úlohách a, ako som povedal, sme už dlhšie pripravení na obnovenie rokovaní v OSN. Zatiaľ sa rokovania odkladajú. Je pár vzdorovitých osôb, ktoré založili tzv. „Najvyšší vyjednávací výbor“ (WCP). To je jedna z opozičných sýrskych skupín, väčšinou zložená z emigrantov, ktorá má len malý vplyv na to, čo sa deje „v teréne“, ale z nejakých príčin je intenzívne podporovaná zo strany tzv. „Skupiny priateľov Sýrie“, ktorá zahŕňa západné krajiny a krajiny regiónu. Mnohí z nich požadujú, aby WCP bola jediným predstaviteľom opozície v rokovaní s vládou. Samotný výbor tvrdí, že nebude vyjednávať s vládou, pokým Assad nerezignuje či nejako inak nezmizne z povrchu zemského, hoci rezolúcie BR OSN, vzťahujúce sa na rokovacie procesy, spísanie ústavy, usporiadania volieb, nekladú žiadne predbežné podmienky na začatie týchto rokovaní.
Zatiaľ čo pracovníci OSN majú doslova zaviazané ruky a nemajú možnosť vykonávať povinnosti, za ktoré sú platené v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, my, spoločne s kolegami sme už začali pracovať s tými, kto v skutočnosti kontroluje situáciu „v teréne“. Hovoríme so všetkými ozbrojenými skupinami bojovníkov okrem ISIL a „Dzhebhat en-Nusrat“, ktoré sú zapísané do zoznamu teroristov. Sme v dialógu s krajinami tohto regiónu, a to aj s našimi tureckými kolegami, ktorí majú tiež kontakty s islamskými militantmi „v teréne“, vrátane ozbrojenej opozície. Domnievam sa, že tento kanál môže byť účinnejší ako mnohomesačné neplodné „posiedky“ s našimi americkými kolegami. Kontakty udržujeme, ale zakaždým, keď sa na niečom dohovárame, Američania „hodia spiatočku“ preč od dosiahnutých dohôd. Tak tomu bolo v septembri, na začiatku decembra. Dostávame ponaučenie a počúvame reči o tom, že Rusko navrhuje odsúhlasiť koridory pre odchod bojovníkov, ale najprv je nutné okamžite zastaviť akékoľvek vojenské akcie, a až potom, po niekoľkých dňoch, bude možné vybudovať koridory. Tento argument sme si vypočuli v auguste. Než sa škriepiť a snažiť sa vnucovať prestávky, ktoré sa vždy využili na posilnenie bojovníkov, mohli by sa Američania už dávno dohodnúť a využiť tri dni, vytvoriť tieto koridory, a my by sme už dávno odstránili islamských militantov z východného Aleppo. Ale udržujú si tento nepochopiteľný pre mňa postoj.
Jediné vysvetlenie, ktoré som už spomenul, je také, že chcú odsunúť „Dzhebhat en-Nusrat“ spod úderov. Pritom už vidíme, ako bojovníci opúšťajú Aleppo, mnohí pochopili, že je zbytočné zostávať tam naďalej, opúšťa mesto aj civilné obyvateľstvo. Mimochodom, americkí predstavitelia medzinárodných organizácií verejne vyhlasujú, že je to zlý nápad, že, vraj, Rusi vyháňajú civilistov z Aleppo. Nikto nikoho nevyháňa. Odchádza iba ten, kto odísť chce. Keď sa plánovala operácia obsadenia irackého mesta Mosul Američania konali presne tak, ako my v Aleppo. Vyzvali civilné obyvateľstvo opustiť mesto. Ale čo je povolené Američanom, nie sú umožnené Ruskej federácii.
Pár slov o našich ďalších záležitostiach. Radi by sme okrem protiteroristickej spolupráce zjednotili úsilie pri riešení všetkých ostatných problémov svetovej politiky. Je tu veľký priestor pre prácu – rôzne konflikty, vrátane chronických, stačí si všimnúť konflikt na Strednom východe. Jeho pretrvávajúce neurovnanie má veľmi vážny dopad na schopnosť extrémistov verbovať stúpencov do svojich radov, použijúc argumentáciu, že Palestínčanom bolo sľúbené vytvorenie štátu v roku 1948, čas uplynul, a palestínsky štát doteraz neexistuje.
Je otvorené rozsiahle pole pre spoluprácu v ekonomických otázkach, sociálneho rozvoja, boja proti obchodovaniu s drogami a priemyslu narkotík ako celku. To je obsah našej agendy, pravidelných kontaktov, a to aj v rámci OSN, „Skupiny dvadsiatich“, SCO, BRICS, EAEÚ, SNŠ a ODKB. Všetky tieto organizácie vyvíjajú tesné vzájomné kontakty rovnako aj s ďalšími multilaterálnymi štruktúrami.
Niekoľko slov o Koncepcii zahraničnej politiky ktorú Prezident Ruskej federácie schválil 30. novembra 2016. Ide o aktualizovanú verziu Koncepcie, odrážajúcu zmenenú situáciu vo svete, ale plne potvrdzujúcu kontinuitu našej zahraničnej politiky, jej základné princípy: nezávislosť v rámci medzinárodných právnych záväzkov Ruskej federácie, multi-vektorové smerovanie (naša pripravenosť pracovať so všetkými tými, ktorí sú k tomu pripravení na základe rovnosti a vzájomného prospechu), otvorenosť k spolupráci so všetkými na tomto základe. Samozrejme, môžeme vidieť, že tieto zásady široko podporuje väčšina našich partnerov v rámci objektívneho procesu nastolenia spravodlivejšieho, udržateľného polycentrického svetového poriadku, ktorý by lepšie odrážal kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť súčasného sveta a, samozrejme, rešpektoval ašpirácie národov na samostatné rozhodovanie o svojej budúcnosti.
Vítame snahu a záujem verejnosti, ktoré sa prejavujú v kontaktoch s nami a požiadavkách na spoluprácu s Ministerstvom zahraničných vecí. Máme pravidelný formát takéhoto dialógu s občianskou spoločnosťou – každoročné stretnutie ministra s mimovládnymi organizáciami a pravidelné kontakty týchto organizácií s príslušnými útvarmi ministerstva zahraničia, profilu ktorých zodpovedá program MVO. Vysoko hodnotíme vklad Fondu verejnej diplomacie A.M.Gorčakova, Ruskej Rady pre zahraničné veci, Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, Fondu „Ruský svet“ za podporu dialógu a vytvorenie platformy pre dialóg za účelom šírenia objektívnych informácii o Rusku a našej pozícii v medzinárodných záležitostiach. Som presvedčený, že vedcov, politológov, odborníkov čaká riešenie veľmi dôležitých úloh. Máme záujem o vaše štúdie, živú výmenu názorov. Nápady, ktoré sa zrodili v tomto druhu dialógu sme aktívne použili pri vynovovaní spomínanej Koncepcie zahraničnej politiky Ruskej federácie. Samozrejme, že máme záujem na pokračovaní dialógu a hľadaní jeho nových foriem.
Ako viete, teraz vznikol nový formát – medzinárodné „Primakovové čítania“, ktoré sa prednedávnom konali v Rusku a boli veľmi úspešné. Čítaniu predchádzal summit svetových „mozgových trastov“. V Moskve sa zišli experti svetovej úrovne. Rozhovor pokračoval minulý týždeň na medzinárodnom seminári Rady pre zahraničnú a obrannú politiku so zaujímavým názvom „Pokrytectvo proti diplomacie.“ Mal som možnosť zúčastniť sa tejto vzrušujúcej udalosti, na ktorej sa prezentovali významní predstavitelia európskych a amerických intelektuálnych elít.
Podľa slov Prezidenta Ruskej federácie V.V. Putina v posolstve Federálnemu zhromaždeniu, nechceme s nikým konfrontáciu, nevyhľadávame a nikdy sme nehľadali nepriateľov, potrebujeme priateľov, ale nebudeme zhovievavo vnímať pokusy o obmedzovanie našich vlastných záujmov, opovrhovanie nimi, budeme stavať svoju budúcnosť samostatne, bez cudzieho napovedania, opierajúc sa o medzinárodné právo, vlastné skúseností a skúseností tých krajín, ktoré majú záujem o rovnoprávny dialóg a výmenu takýchto historických hodnôt.
Číhošťský zázrak je událost, ke které došlo v obci Číhošť na přelomu let 1949 a 1950. Při mši svaté o 3. adventní neděli 11. prosince 1949 se několikrát během kázání místního faráře Josefa Toufara (na obr.)pohnul asi půl metru vysoký kříž nad svatostánkem na hlavním oltáři. Sám farář se o události dozvěděl od farníků až několik dní poté. Stejný jev se měl údajně opakovat na Boží hod vánoční a v době postní, kdy již P. Toufar nežil (zemřel na Bulovce 25. února 1950).
O Číhošť se začala zajímat katolická církev, její věřící a také Státní bezpečnost. P. Toufar byl obviněn, že zázrak nafixloval. V lednu byl farář Toufar zatčen a dopraven do Valdic. Případ byl svěřen vyšetřovateli Ladislavu Máchovi. Toufar byl pak do Číhoště ve značně zbědovaném stavu, způsobeného Máchovými vyšetřovacími metodami, dopraven na „rekonstrukci“. Akce byla filmována a získaný materiál měl posloužit k propagandistickému filmu Běda tomu, skrze něhož přichází pohoršení. Mělo být ukázáno, že farář při kázání kříž rozpohybovat pomocí drátkového zařízení maskovaného květinami (jde však o zásadní chybu scénáře; číhošťský zázrak se stal v adventu, kdy květinová výzdoba v kostele podle liturgických předpisů není povolena). Cestou na kazatelnu zmučený Toufar ztratil vědomí a „rekonstrukce“ musela být přerušena. Natáčení probíhalo v noci, protože farníci se o něm neměli dozvědět.[2] Toufar byl odvezen zpět do Valdic, kde byl znovu vyslýchán a pod nátlakem podepsal vykonstruované přiznání o „zázraku“ a o sexuálním zneužívání ministrantů. Pravost těchto listin byla v 90. letech zpochybněna. Ve Valdicích byl také znovu vyslýchán, ale dalšího natáčení „rekonstrukce“ se už nezúčastnil, protože Máchovy „vyšetřovací metody“ nepřežil. Je pohřben v hromadném hrobě kdesi u zdi Ďáblického hřbitova v Praze. Jeho hrob navštívil arcibiskup Dominik Duka 25. února 2012 před svou kardinálskou intronizací v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtěcha.
Ladislav Mácha byl v roce 1963 potrestán stranickou důtkou za mučení a propuštěn z ministerstva vnitra, v roce 1968 byl vzat do vazby pro podezření ze spáchání vraždy. Soud v Příbrami mu však vinu neprokázal. V roce 1998 přesto Máchu soud uznal vinným ze zneužití úřední moci a těžkého poškození na těle, a odsoudil ho na pět let nepodmíněně. O rok později mu městský soud v Praze snížil trest na dva roky nepodmíněně.
Ostatky Josefa Toufara byly v roce 2014 vyzvednuty z ďáblického hromadného hrobu. Zkoumání profilu DNA určilo, že ostatky skutečně patří Josefu Toufarovi s pravděpodobností přesahující 99 procent. 12. července 2015 byl před chrámem v Číhošti uspořádán Toufarův pohřeb se slavnostní mší. Po obřadu byla stříbrná rakev s ostatky uložena do hrobky v hlavní lodi číhošťského chrámu Nanebevzetí Panny Marie.
Ak môžete, podporte náš magnificat.sk
