Vyhnanie duchovných darov z Cirkvi

522

Masívny vznik „letničného“ štýlu a exorcizmus na vyhynutie vzďaľujú Cirkev od duchovných darov, ktorými vládli kresťania v prvých storočiach a v dobách Ježiša.
V najväčšom americkom katolíckom vydavateľstve vyšla kniha Odolávať diablovi od Neala Lozana. Konštatuje sa v nej, že ustanovenie stále nepriepustnejšej hierarchie, prehnané reakcie na občasné zneužitie proroctiev a posun ku „charizmám“, ako duchovnému daru pre pár vyvolených a zopár svätých viedlo k devastácii a rozkladu mystického tela.
Lozano píše :
„Boj za jednotu, vojna proti herézam či zneužívaniu spôsobili, že charizmy, ktoré boli aktívne v miestnych kresťanských komunitách so storočiami postupne takmer vymizli. Všetky charizmy vlastne trpia ujmou.“
Ťažisko na oslobodenie od diabolských síl – ktoré je dnes praktizované zriedkavo – dal sám Ježiš a kázal robiť to isté nielen apoštolom, ale všetkým svojim nasledovníkom . Konkrétne : vyháňať diabla v Jeho Mene.
„Odkazy od kresťanov z prvých troch storočí jasne poukazujú na využívanie týchto chariziem a na vyháňanie diabla. Nepoužívali žiaden formálny rituál. Jednoducho to povedali vo svätom mene Ježiša Krista, postupne pridajúc znak kríža, v ojedinelých prípadoch exsufláciu – dýchnutie na danú osobu. „Počas 17.-steho storočia bolo oslobodzovanie od zlých duchov obmedzené na klér a neskôr v prípadoch úplného posadnutia obmedzené na špeciálnych kňazov, ktorí potrebovali povolenie od biskupa.
Až do roku 1614 neexistoval žiaden formálny rít exorcizmu. V druhom storočí svätý Justín , mučeník napísal: „Mnoho našich kresťanských mužov vyhnalo početných démonov na celom svete v mene Ježiša Krista a uzdravujúc v prípadoch keď kvôli prítomnosti démona v tele nemohlo nastať oslobodenie napríklad od urieknutia alebo drog.“ Iný kresťanský historik , Origen (203-250 AD) zaznamenal vo svojich listoch , že „Vyháňanie bolo v podstate bežnou vecou bez použitia akýchkoľvek prostriedkov, ale jednoduchou modlitbou“ a podľa neho „Táto manifestácia milosti je v sile Kristovho Slova a v slabosti démona a nie je potrebná žiadna iná špeciálna moc alebo múdrosť.“Dnes dominantný akademický prístup, je často navyše nahrádzaný teologickými psychoterapeutmi , ktorí často neveria v existenciu démonov. O. Gabriel Amorth poznamenáva : „ Aj v cirkvi máme klerikov, ktorý neveria v diabla a to, že by mohol zapríčiniť niečo mimoriadne a ani v to, že Ježiš nám dal silu vyháňať démonov. “
Na rozdiel od ortodoxnej cirkvi a tiež mnohých protestanských denominácií cirkev latinského obradu takmer úplne opustila funkciu exorcizmu.
Toto všetko vedie k minimalizovaniu dôležitosti chariziem.
A skutočne z mnohých farností a dokonca diecéz sveta idú informácie, že sa obmedzuje vyháňanie ale aj iné praktiky ako napríklad adorácia pred Sviatosťou Oltárnou.
Strata mysticizmu nie je signálom rastu, ale naopak ožobráčenia. Preto vzniká trend opúšťania tradičnej katolíckej cirkvi a vyhľadávania rôznych turíčnych hnutí a cirkví, čo je najbadateľnejšie v Afrike.

Lozano pozorne oddeľuje medzi „súkromným exorcizmom“ a rítom „verejného“ exorcizmu . Cituje o. Jeffrey Groba z chicagskej arcidiecézy – jeho doktorantskej práce : „Exorcizmus považovaný za verejný je taký, pri ktorom autorizovaná osoba robí určitý rituál v mene cirkvi. Súkromný exorcizmus nie je ničím z tohto viazaný. Môže ho vykonávať ktorýkoľvek veriaci. “
Poukazuje tiež na to, že posledné slova Pánovej modlitby majú účinok súkromného vyhnania. Sv. Ireneus (2. storočie ) napísal, že „Tí, čo sú pravými učeníkmi praktizujú charizmy a skutočne vyháňajú diabla. “
Povolenie na to nájdeme v Lukáš 9:1, Lukáš 10:19, a Marek 16:17.
Mocné nástroje vyháňania sú tiež Eucharistia a sviatosť zmierenia.
Exorcizmus a znak kríža sa však ukazujú ako mimoriadne efektívne proti diablovi a sú ešte efektívnejšie, ak sú laici vedení zasväteným klérom a ten má na sebe štólu.
„Sviatosti sú najväčšími darmi prostredníctvom ktorých môžu katolíci prekonať hriech a vyťažiť Božiu Lásku. Sviatosť zmierenia potrebuje pravú ľútosť. A tá je začiatkom vyhnania našich hriešnych väzieb a vplyvu nepriateľa z nášho vlastného ja. “

Zdroj: N. Lozano: Odolávať diablovi
Iné knihy tohto autora:
http://www.elegenda.sk/knihy/pre-deti-a-mladez/nabozenska-literatura/neal-lozano-mamina-ocino-pozehnas-ma/