Milí priatelia, v stanovách o. z. Magnificat Slovakia sa nachádzajú body, podľa ktorých
Cieľom združenia je:
a) rozširovanie mariánskeho posolstva
b) organizovanie modlitbových skupín
c) sociálna výpomoc
d) charitatívna činnosť
e) pomoc telesne a duševne postihnutým
f) všestranný rozvoj náboženských a pútnických miest
g) zachovávanie a ochrana cyrilo-metodského kultúrneho a duchovného dedičstva
h) ochrana svedomia, ľudských a občianskych práv a ľudského života v každom štádiu
O.Z. Magnificat Slovakia sa v nedávnej minulosti angažovalo okrem modlitbových aktivít, pútí, publicistiky, výziev a apelov aj organizovaním petícií – aj tých, ku ktorých sme boli prizvaní ako spoluorganizátori.
Koncom roka 2006 sme spolu s Mgr. Antonom Čulenom (Aliancia za nedeľu) odovzdali do NR SR hárky petície za urýchlenú ratifikáciu zmluvy o Výhrade svedomia s Vatikánom. Táto Zmluva obsahovala všetko, čo veriaci človek na Slovensku ako aj celá Katolícka Cirkev potrebovali ochraňovať. Vývoj udalostí okolo odovzdania si môžete pozrieť na linku:
https://www.magnificat.sk/old/htm02/kapet.htm
Avšak – tak ako viaceré iné petície – sa aj táto pre NR SR, resp. vládne kruhy – ukázala byť iba „zdrapom papiera“. Vláda SR sa už zrejme pripravovala na prijatie Lisabonskej zmluvy, súčasne poslednej formy „spolunažívania“ národov EÚ, v ktorej sa takticky nepripustila zmienka o kresťanských koreňoch Európy. Dnes vieme, prečo. Z týchto a ďalších dôvodov sa naše združenie ešte pred ratifikáciou tzv. „Lisabonskej zmluvy“ postavilo listom poslancom NR SR proti jej prijatiu – viď link
https://www.magnificat.sk/old/htm02/vyzva.htm
Priama odozva ani zo strany NR SR, ani zo strany médií, ani zo strany Cirkvi sa nekonala. Vráťme sa k petícii:
Ukázalo, že ani Petícia v počte 100 000 podpisov – nutných k tomu, aby sa ňou Parlament zaoberal – napokon nedosiahla svoj cieľ. Tým pádom sa prejavila skutočnosť, že aj tzv. demokratické prostriedky sú v súčasnosti iba maškarádou novodobej totality.
S prihliadnutím na skutočnosť, že petície sa ukazujú byť produktívne iba vzhľadom na zhromažďovanie mien a adries veriacich občanov v bližšie nešpecifikovaných konečných databázach, ako aj s prihliadnutím na to, že v konečnom dôsledku účel (politické dosiahnutie cieľa petície) nie je pre adresára (NR SR) relevantný, sa v súčasnosti o. z. Magnificat Slovakia na petičných aktivitách n e z ú č a s t ň u j e.
Podobne o. z. Magnificat Slovakia u p ú š ť a od vyhlásení, apelov a listov smerom na vládne a štátne orgány Slovenskej republiky. Tieto naše vyhlásenia resp. apely sú totiž ignorované nielen vládnymi orgánmi, ale aj ostatnými organizáciami – vrátane médií, bez výnimky.
V rámci skúsenosti s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy Slovenským parlamentom, ako aj s bruselským nerešpektovaním odmietavého referenda Írov ohľadne prijatia Lisabonskej zmluvy, o.z. Magnificat Slovakia konštatuje, že politika Európskej Únie a jej legislatíva je postavená na klamstve a podvodnom zavádzaní národov do totality, v ktorej politicky nebude možné obhajovať duchovné a mravné aspekty nielen Evanjelia, ale ani život ako taký, ani prirodzenú morálku, ani národnú svojbytnosťa tradíciu, a napokon ani slobodnú vôľu a integritu človeka. Na to mali myslieť naši predstavitelia už vtedy, keď odporúčali vstup Slovenska do EÚ.
Naši členovia, ako aj veriaci v rámci mariánskej spirituality sú si vedomí, že iba modlitbou, obetami a životom Evanjelia možno ešte niečo urobiť pre ľudí, ktorí si nezatvorili oči a uši – a najmä srdcia – pred Božím volaním. A toto volanie potrebujú počuť mnohí, ktorí ešte majú šancu obrátiť svoj život k Bohu.
Preto vyzývame na modlitbovú aktivitu všetkých, ktorí sa svojím srdcom a životom zasadzujú za Krista a Jeho Cirkev. Vyzývame všetkých vás, milí naši členovia, na sledovanie misie Panny Márie a žitie Jej posolstiev, ktoré nám v súčasnosti odovzdáva.
O.Z. Magnificat Slovakia sa bude snažiť pôsobiť za každých okolností v rámci svojich stanov, napriek zhoršujúcej sa situácii.
Pomôže iba zmena sŕdc
Ako príklad pre uvedené rozhodnutie a konanie nám slúži aj apoštol nenarodených Mons. Philippe Reilly, ktorý po dlhých bojoch uznal na základe vnuknutia, že iba modlitby a zmena sŕdc pomôže pri duchovnej záchrane ľudstva. To je vlastne aj nosný odkaz našej spoločnosti ako mariánskeho združenia:
Obrátenie sa k Bohu a život podľa Evanjelia
Uvádzame celý článok, ktorý sme pri návšteve Mons. Philippa Reillyho v roku 2007 priniesli v našom mesačníku M ROSA:
Dňa 19. augusta 2007 sa Bratislave uskutočnila modlitbová akcia za prítomnosti Mons. Philipa REILLYHO, vedúcej osobnosti svetového Hnutia za život.
Od roku 1989 sa Mons. Philip REILLY modlí pred potratovými klinikami v New Yorku, v ktorom odvtedy zatvorili už 40 potratových kliník. V súčasnosti sa na jeho modlitbových vigíliách zúčastňuje množstvo veriacich, približne 100 biskupov a šiesti kardináli. Mons. Philip Reilly prednášal aj na Svetovom kongrese za život vo Fatime v roku 2006. V Bratislave sa jeho prednášky uskutočnili na pozvanie modlitbového spoločenstva Život ako dar. Prednášky Mons. Philipa Reillyho odzneli v stredisku Quo vadis. Večer o 18.30 h, po sv. omši v kostole sv. Ladislava, kde mal Mons Reilly homíliu, sa prítomní v počte asi 30 osôb vydali ku pôrodnici na Partizánskej ulici.
Mons. Philipp REILLY za 40 rokov v Hnutí Pro life vyskúšal už takmer všetko. „Myslím si, že som bol prvý v našej krajine – povedal -kto odmietol platiť časť daní v roku 1973, aby nemohli byť použité na potraty. V USA taktiež prvý, koho zatkli na akcii proti potratom, som bol ja…” Ale aj Ježiš a apoštoli boli zatknutí pre Pravdu – zdôraznil Mons. Reilly. „Prvých 22 rokov počet potratov v USA stále len stúpal.“ Vtedy som povedal Bohu: Vzdám sa. Ja nie som schopný urobiť nič, aby som to zastavil. Pamätám sa, ako som bol pred Najsvätejšou sviatosťou a hovoril som – Bože, ja to nedokážem zastaviť – iba ty to dokážeš!
A toto bol veľmi dôležitý moment. Boh mi povedal: – Monsignore – ty, si jeden veľmi tvrdohlavý Ír. To ti trvalo 22 rokov, aby si na toto prišiel?“ Ja som si predtým myslel, že to dokážem. Čiže to nie je len o tom vydávať svedectvo, cieľom je obrátenie vnútra, zmena srdca. A to môže urobiť iba Boh. Takže, ja som Bohu odpovedal: Čo ty chceš, aby som robil? A Boh mi povedal:
Vezmi si ruženec, a armádu, ktorú ti dám. Choď a modli sa ruženec pred potratovými klinikami.Tak som si povedal: V poriadku.A kde je tá armáda? A Boh bol veľmi štedrý. Dal mi tri babičky, jedného deduška a jednu zamestnanú ženu.A toto bola moja armáda. A ja som mupovedal, že si robí „srandu“. A On mipovedal: Monsignore, ty si fakt tvrdohlavý. Nerozumieš, prečo som ti na začiatok nedal viac ľudí? Znova by si si myslel, že to robíš ty, a nie Ja. Takže vezmi si túto armádu a choď.
Tak som išiel. My sme sa predtým snažili tak, že aktivisti boli odvádzaní do väzenia a zabíjanie pokračovalo. Snažili sme sa o záchranu nenarodených deti. A to sa zmenilo. Dnes sa pred klinikami modlíme sv. ruženec.Naším cieľom je obrátenie. Cieľom našej pomoci je záchrana duší tých, ktorí žijú v „kultúre smrti.“ Cieľom je zmena sŕdc. A to môže urobiť iba Boh. Boh nám dáva tú milosť zmeny srdca cez modlitbu a pôst. Boh dovoľuje, aby sme boli Jeho nástrojmi.
Tie nenarodené deti neurobili nič zlé a pôjdu priamo k Bohu. Ale ľudia, ktorí toto robia, musia prísť k ľútosti nad tým… Boh sa neodvracia od nikoho. Iba my sa od Neho odvraciame. Čo spôsobuje, že títo ľudia uveria? Oni potrebujú ten dotyk, zakúsiť Božiu Lásku. Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia. Toto povedal Ježiš na kríži. Potratové kliniky sú miestami, kde sú ľudia v najväčšej tme. Našou úlohou je na tieto miesta prinášať Krista. Preto musíme my odstrániť zo seba všetko,čo by bránilo tým ľuďom na týchto miestach, aby v nás videli Ježiša Krista.
Preto sme vlastne upustili od protestovania a kriku. Zostali sme pri modlitbe. Nenarodené deti by nemali zomrieť bez lásky. Náš Pán zomrel obklopený láskou a súcitom.
Keď stojíte pred klinikou potratov, vyjadrujete tým, že tu existujú nejaké obete. Útočia na vás, pretože vy ste akoby predĺženou rukou tých obeti. Keď tam tak stojíte a modlíte sa za tieto deti a prejavujete k nim lásku, hoci ich čas tu na zemi je veľmi krátky, to znamená, že nezomrú bez toho, aby ich niekto miloval, modlil sa za nich a vedel, že boli na tomto svete. Keď zomriete a prídete k nebeskej bráne, bude tam veľa detí, ktoré Ježišovi povedia: Títo ľudia sa za nás modlili,vedeli o nás. a milovali nás. Toto sú naši priatelia, Ježiš. Pusti ich dnu…“
Ako pripomenul Mons. REILLY, v Bratislave sa už minimálne v troch nemocniciach neprevádzajú potraty. Modlitbová skupina Život ako dar v Bratislave pravidelne organizuje Pochody za život z kostola sv. Ladislava k pôrodnici na Zochovej ulici.
* * *
Podobnú paralelu vidím v odboji za komunizmu. Aj vtedy sa písala petícia (začal ju na jeseň 1987 moravský roľník Augustín Navrátil, ktorý sformuloval 31 požiadaviek katolíkov v Československu). Petícia za komunizmu mohla byť podobne len veľkou demonštráciou bez istoty, že ju azda komunisti budú akceptovať, aj keď ju podpísalo vyše 600 000 signatárov. Účinná bola až následná „sviečková manifestácia“ 25. marca 1988, kde sa manifestanti modlili ruženec pod údermi obuškov. A toto pohlo dejinami. Podobne získali slobodu naše národy nie našimi disidentskými listami, správami a publicistikou, ale v prvom rade mučeníckou krvou a vytrvaním vo viere mnohých – Bohu verných, napriek prenasledovaniu a väzneniu – a to najmä v období päťdesiatych rokov po nástupe komunizmu v Československu. Preto modlitbu (najmä sv. ruženca), pôst, život Evanjelia a vytrvalosť vo viere odporúčame na prvom mieste všetkým našim aktivistom aj v tejto vážne dobe.
V Bratislave dňa 6. januára 2010,
(Sviatok zjavenia Pána)
Anton Selecký,
predseda predstavenstva
o.z. Magnificat Slovakia
