Dnes mi na adresu môjho tvalého bydliska priniesol sčítací komisár sadu „fízlovských“ tlačív.

Prečo fízlovských? Dobre si pozrite všetky dokumenty a tlačivá, ktoré dostanete:

A: ÚDAJE O OBYVATEĽOVI
B: ÚDAJE O BYTE (ak vlastníte byt)
C: ÚDAJE O DOME (ak vlastníte dom)

A ku každému tlačivu „bonusová“ obálka a práve táto je kľúčová. Obálka je na meno k tlačivu A a na nehnuteľnosť B, C s úplne presnou identifikáciou a k tomu:

• čiarový kód = jedinečný identifikátor
• login a heslo ak sa rozhodnete sčítať elektronicky

V čom je problém?

Štát si praktikami hodnými organizovaného zločinu, dovolil brutálne prekočiť veľmi krehkú hranicu a bez zábran vtrhol občanovi do súkromia.

Čo to znamená?

Štatistický úrad oficiálne tvrdí že:

Štatistické údaje získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov sú užitočné pre štátnu správu, samosprávu, ako aj pre súkromnú sféru. Na základe týchto údajov sa bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia napríklad byty, kde je potrebná škola, nemocnica či cesta. Štatistické údaje zo sčítania dajú odpoveď aj na otázky súvisiace s podnikaním; kde a v akej oblasti sa oplatí podnikať, do ktorého regiónu je vhodné investície nasmerovať a vytvoriť tam nové pracovné miesta, prípadne udržať pracovnú silu.

…aj pre súkromnú sféru??? Prečo má občan poskytovať akékoľvek údaje pre potreby nejakých súkromných subjektov???

Sčítanie je čistá štatistika a štatistika ako veda je presné počítanie s nepresnými číslami.

Prečo ale štatistický úrad vyžaduje priamu identifikáciu sčítaného subjektu???

Nerozumiete?

Občan dostane obálku na meno, v nej je na samolepke jedinečný identifikátor (číslo, ktoré bolo subjektu – občanovi pridelené z databázy centrálneho registra obyvateľov), tento čiarový kód sa má nalepiť na sčítací formulár. Keď sa subjekt sčíta online, je to ešte jednoduchšie, lebo identifikátor = login!!!

No a?

Problém je, že ak má občan postupovať podľa zákona, ktorý hovorí že: „Každý, kto je povinný poskytnúť údaje podľa odsekov 1 až 7, ich poskytne úplne, správne, pravdivo a včas“, tak na seba dobrovoľne nahlási údaje ako:

• postavenie v zamestnaní
• sídlo zamestnávateľa
• odvetvie ekonomickej činnosti
• spôsob dopravy do zamestnania
• počet živonarodených detí
• náboženské vyznanie
• počítačové znalosti

atď atď atď

Pri nehnuteľnosti je toho ešte podstatne viac, na čo keby sa občana s úctou k vlastnému súkromiu ktokoľvek opýtal, odpoveď by asi bola v štýle: „čo je ťa do toho!!!„.

Komu tieto údaje v skutočnosti slúžia a prečo nie sú anonymné??? Zákon č. 428/2002 Z.z. v §8 odst.1) priamo zakazuje spracúvať „osobitné kategórie“ osobných údajov, „…ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vierualebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života…„.

Sčítanie obyvateľov je teda v jeho súčasnej podobe (neanonymná forma) v priamom rozpore so Zákonom na ochranu osobných údajov!

Pre štatistické účely totiž nie je identifikácia subjektu vôbec potrebná!!!

Spárovať konkrétneho občana s konkrétnym sčítacím hárkom, nie je problém a presne to sa aj bude diať! (kvôli tej nenápadnej nálepke s čiarovým kódom…)

Komu ide o tieto údaje? Daňovej správe? Spravodajskej službe? Polícií? Nadnárodným korporáciám?

Pri týchto praktikách by boľševická ŠtB úplne bledla závisťou a v porovnaní s dnešnou úrovňou fízlovania, boli ich metódy len trápne amatérske pokusy…

Téma štátneho fízlovania bola živá aj pred 10 rokmi – Siouxovia proti Leviathanovi a v susednej Českej republike dokonca Český štatistický úrad uznal Rytierov rádu Jedi za oficiálne náboženstvo, tiež ako dôsledok nesúhlasu so štátnym fízlovaním – štatisticky významná skupina českých občanov to celé poňala ako recesiu.

Vyhadzovanie desiatok miliónov EUR týmto spôsobom do žumpy, aby si štatistici mohli hrať svoje matematické olympiády, mi nepripadá ako rozumné nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov a z tohto uhlu pohľadu mi to nepripadá ani vtipné.

Ľubomír Kopáček
bezpečnostný konzultant