Mgr. Eva Horváthová: Matka, ktorá ma privádza domov
„Obe matky, spojené v tejto bolesti, sme sa objali a Ona mi dala prísľub. Vedela som, že keď môj chorý syn vyjde na túto horu, Matka splní, čo sľúbila. Predstava, ako závislý chlapec kráča na horu Križevac, bola v tej chvíli utópiou. Bola nedeľa 14. júla 2008. O dva mesiace však so skupinkou pútnikov pred mojim zrakom tam môj syn kráčal. Iba ja som vedela, že v tejto chvíli sa deje zázrak…“
Toto je záver svedectva 52 Mgr. Evy Horváthovej (na obr.) z Dolného Kubína. Narodila sa ako evanjelička. Za komunizmu plánovala študovať v Moskve. Rodičia sa jej rozviedli, jej samej sa zrútili dve manželstvá. Prežila život nabitý ťažkosťami, padaním, vstávaním a Božou Milosťou. Medžugoriu sa vysmievala. Šla tam až na pozvanie Panny Márie. Zúfalá zo stavu svojho syna – narkomana – sa vybrala na horu Križevac. Z tej, ktorá neznášala ruženec, je žena, ktorá hovorí:
„Neplánovala som to, nemala som cieľ milovať Máriu. A milujem! Moja cesta k Bohu vedie cez Máriu, ktorá ma ako matka privádza domov. Už viem, komu patrím – mojím domovom je nebo. Ďakujem, že už to viem.“
O svedectve Mgr. Evy Horváthovej sa ešte zmienime podrobnejšie.
Mgr. Eva Horváthová vyštudovala vysokú školu Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety – odbor sociálna práca. To, čo študovala aj žije. Založila občianske združenie Caritas Christy, zamerané na prevenciu nedostatku lásky v rodine, z ktorej pramení každá závislosť a choroba tela aj duše. Venuje sa charitatívnej činnosti a evanjelizácii. Z tohto dôvodu ako SZČO prevádzkuje predajňu Dobré veci, v ktorej sa nielen dobré veci predávajú ale aj konajú. Hlavný poslaním tejto predajne je sprostredkovať Lásku. Svoje spoločenstvo nazývajú Komunitou Caritas Christy, s pravidlami, bez ktorých sa nedá žiť v slobode. Ich poslaním je Láskou meniť svet a robiť ho lepším. Od r. 2009 je zamestnancom detského domova v Martine ako profesionálny rodič. Jej rukami prešlo 6 detí z Domova, z ktorých 3 u nej zostali natrvalo.
Mgr. Eva Horvátová o svojom vstupe do politiky:
Slovensko je jedno veľké krízové centrum
1. Prečo, z akého dôvodu vstupujete do politiky?
Eva Horváthová: „Verím že je to pozvanie zhora. I napriek tomu, že mám doma malé krízové centrum, ktoré ma potrebuje, dostala som pozvanie a povedala som áno. Myslím si, že celé Slovensko je jedno krízové centrum ktoré potrebuje pomoc. Ak Boh chce aby moje jasné áno, alebo jasné nie pomohlo v ohlasovaní pravdy, tak mi dá na to aj čas aj priestor. Ako ináč sa dá meniť svet, ak nie Láskou ktorá prišla na svet aby tento svet zachránila. 
Láska je predovšetkým služba. A takúto službu treba preukazovať všade tam, kde sa práve nachádzam. Moje rozhodnutie považujem za požehnané, pretože sa pýtam nebeských rodičov a oni odpovedajú. A aktuálne Mamine slová sú: “Deti moje, zhromažďujem vás ako svojich apoštolov a učím vás, aby ste druhých zoznámili s láskou môjho Syna, aby ste im priniesli radostnú zvesť, ktorou je môj Syn. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ A ja mami, ďakujem za dôveru.
2. Čo, alebo aký problém vidíte ohľadne nápravy našej spoločnosti ako najpodstatnejší?
Eva Horváthová: „Naša spoločnosť sa odklonila od Boha. Tým sa odklonila od pravdy a Lásky. Monsignor kardinál T. Špidlík raz vo svojej homílii povedal: “Pravda sa stáva pravdou, až keď sa žije“. Preto ak je človek stvorený na obraz Boží, a stavia sa proti životu, nie je v ňom ani pravda ani Boh. Nedá sa žiť v polopravde, pretože tá je horšia ako lož. Myslím si, že naša spoločnosť polopravdu nielen hlása, ale ju aj žije. Riešením je návrat k cnostiam – mravnosti, spravodlivosti, úcte a zodpovednosti za seba, aj za tých o ktorých rozhodujeme. Žiť tieto čnosti znamená žiť v láske a pravde – a to v našej spoločnosti chýba.“
3. Ako môže prispieť k náprave stavu Slovenska podľa vás každý občan?
Eva Horváthová: „Neviem to povedať lepšie, ako to hovorí otec Maroš Kuffa. Zmeniť lásku k sebe na lásku od seba. Keby každý občan myslel nielen na svoje dobro, ale aj na dobro toho, kto sa neho spolieha, zvážil by svoje rozhodnutia. Politici sú ľudia, ktorí by mali spravovať zverenú spoločnosť k všeobecnej spokojnosti, a ľud by sa mal za týchto ľudí modliť. Nie pre ich zásluhy, ale pre to, že to potrebujú. Nie je náhoda, že slovo spoločnosť v sebe zahŕňa slová „spolu“ a „čnosť“. Boží zámer je aby ľudia žili spolu a spájala ich jedna charakteristická čnosť vlastná každému človeku lebo je mu prirodzene daná, a tou je láska. Preto ak sa my- ľudia –usilujeme o zmenu a obnovu spoločnosti, ak chceme v láske vychovávať svoje deti, robiť božské veci, musíme začať od seba. Ak budeme čakať, že začne niekto druhý, budeme všetci iba čakať , nečinne sa prizerať a kritizovať. Ujde nám čas a možnosť prežiť život zmysluplne. Návod na to, ako robiť veci dobre a vyhnúť sa zlu je v Písme. Podľa mňa najlepším prostriedkom k náprave pre každého z nás je vziať si do rúk Sväté písmo a učiť sa milovať.“ 
Mária Sluková: Bez Božej pomoci nedokážeme nič
„V mojom živote po svojom obrátení nad všetko kladiem lásku, úctu k Bohu a Panne Márii. Uznávam hodnoty ako sú život od počatia do prirodzenej smrti, rodinu, ktorú treba chrániť hlavne v terajšej dobe, keď sa ju snažia zničiť.“ „Pán nekoná podľa našej vôle. On vždy rozhodne, ako On chce. Ja som len mohla prosiť, aby sa moja vôľa aspoň niekedy zhodovala s jeho vôľou.“
Mária Sluková. Narodila sa v Spišskej Sobote vo veriacej rodine, aj keď otec bol komunistom. Má 54 rokov. Žije v Žiline. Pracuje na Úrade práce a sociálnych vecí. Od detstva milovala výtvarníctvo. Po civilnej svadbe sa v jej rodine Bohu pozornosť nevenovala, až po roku 1989.
No, ako sama hovorí: “Moja viera veľmi ochabla, mala som pekný život so všetkým, čo bolo potrebné, len Boha som do života nepozvala, a vieru som počas manželstva nežila.“
Život vo viere nachádzala dlhodobo. Niekoľkokrát bola mimoriadne uzdravená. V roku 2003 jej manžel ochorel na ťažkú chorobu – rakovinu. Choroba ho urobila pokorným. Keď zomrel, Mária to Bohu vyčítala a s manželovou smrťou nevedela vyrovnať. Dostala depresie a ochorela na epilepsiu. Život ju prestal zaujímať, žila osamotene.
„V tom čase som mala sen, v ktorom mi Panna Mária povedala, aby som prišla na Živčák, že budem uzdravená.“ – hovorí.
A tak Mária navštívila horu Živčák spolu s rodičmi. V roku 2010 jej hrozila transplantácia srdca. Keď ju vo vážnom stave previezli na hospitalizáciu do ÚSCCH do Banskej Bystrici, lekári pri vyšetreniach zistili, že srdce má v poriadku. Mária sa však z toho netešila… Stále čakala na svoje obrátenie, chodila na horu Živčák, kde uvažovala o Panne Márii. Spomína:
„No mne to ešte stále nestačilo, aby som svoj vzťah k Bohu zmenila. To sa stalo až v roku 2010 pri vianočnej spovedi, keď Boh mi vlastne cez kňaza povedal, aby som mu svoj život odovzdala. Boh čaká od každého z nás svoje „áno“, lebo odvtedy sa môj život úplne zmenil. Tento dátum ostane pre mňa dôležitejší ako dátum narodenia, pretože je to dátum môjho obrátenia. “
Ako hovorí – to, čo zameškala svojím zlým spôsobom života a v chorobách, snaží sa dobiehať, ako sa dá. Mala veľký hlad po Bohu. Začala navštevovať Školu viery a kresťanského života, je jednou z piatich žien, ktoré založili farskú charitu vo farnosti na Solinkách. Keďže dostala veľkú milosť od Boha, poznanie, chce to rozdávať ďalej. Pracuje na Evanjelizácii vo farnosti a vedie misijnú skupinku žien, ktoré tiež túžia po osobnom vzťahu s Bohom. Sama chodí do spoločenstva Nový Jeruzalem. “
„Sama som zakúsila“ – hovorí – „ako je to žiť s pocitom, že som sama, že ma nikto nemá rád. Diablovi sa darilo ma dobre klamať a ľudia mu veria tiež. V terajšom zamestnaní o mojej viere verejne hovorím a svoju vieru sa snažím žiť, aby aj svojim životom som dávala ľuďom príklad.“
Dňa 6. októbra 2013 prišla Mária Sluková prvý krát prišla do Dechtíc na púť ku Kráľovnej pomoci. Hovorí: „Ľudia si ani nevedia predstaviť, o koľko milostí sa pripravujú, keď odmietajú Pannu Máriu. Ona je naša milujúca Mama a chce pre nás len to najlepšie, vedie nás bezpečne po ceste očisťovania k svojmu Synovi.“
Prečo vstupuje Mária Sluková do politiky a čo od nej očakáva?
Veľmi chcem pomôcť Slovensku
„Môžem povedať, že som nikdy nechcela ísť do politiky. Ja som sa skôr tomu bránila. Ale keď vidím, čo sa deje, aká je situácia, ako Zlý ničí rodinu, a ľudia si myslia, keď im o tom hovorím, že zveličujem, že to až také nie je, tak myslím, že v politike budem môcť viac urobiť. Urobiť nápravu bude veľmi ťažko. Ľudia sú znechutení politikou. Keď som oznámila moju kandidátku v strane Magnificat Slovakia, že načo ďalšia strana, že nemám šancu. Ľudia ešte málo chápu, že Boh je nad všetkým, len ho treba prosiť. Bez Jeho pomoci ľudia nedokážu nič. Chcem ich v tomto podporovať – jedine s Bohom môžeme robiť nápravy v spoločnosti. Každý môže prispieť k náprave Slovenska, len nesmie byť k tomu ľahostajný. Máme Pannu Máriu, ktorá tak miluje Slovensko, že sa zjavuje v Dechticiach, dáva nám posolstvá, ako máme žiť, len my sme hluchí a slepí a neprijímame to. Pokiaľ si ľudia neuvedomia, že práve Ona je tá, ktorá nám chce pomáhať, sami vlastnými silami nedokážu nič. Mohli vidieť, že aj keď sme boli v Košiciach, tej masy sa všetci, myslím politici zľakli a my sme išli v mene Boha. A to je tá správna sila. Veľmi chcem pomôcť Slovensku, milujem ľudí a prajem si, aby sme si všetci zaslúžili dôstojný život aj keď s problémami ale s ľahkosťou, pretože je s nami Panna Mária, ktorá nás vedie k Bohu. 
TV OROL: Čo by robil Ježiš (repríza)
