Fatimská kaplnka terčom útoku
Lisabon, 12.2.2016 (kath.net/KAP) Svetoznáma Kaplnka zjavenia Fatimskej Panny Márie v Portugalsku sa stala 10. februára očividne terčom pokusu o útok vandala. Socha Panny Márie však bola uchránená od poškodenia, ako zdôraznil rektorát Fatimskej pútnickej svätyne 11. februára vo vyhlásení na webovej stránke www.fatima.pt :
„Auto vysokou rýchlosťou preniklo do budovy kaplnky krátko po ukončení modlitby posvätného ruženca o 21.30 hod. Pritom bolo poškodené vnútro kaplnky a časti stien.“
Podľa informácií šofér vystúpil z auta a „pokúsil sa tvrdým predmetom rozbiť sklenenú ochranu okolo sochy – ale našťastie bezúspešne“. Vedenie svätyne okamžite zavolalo políciu, ktorá prišla na miesto okamžite. Incident polícia zaznamenala a vandal – šofér auta – bol zatknutý a vypočutý.
Od zjavenia Božej Matky vo Fatime – 130 kilometrov severne od Lisabonu –uplynulo už 99 rokov. Trom pastierikom sa tu zjavila po prvý raz 13. mája 1917. Ročne putuje niekoľko miliónov ľudí do Fatimy, ktorá je dnes jedným z najväčších pútnických miest sveta. V r. 1920 vytvoril sochár José Ferreira Thedim originálnu sochu Panny Márie podľa inštrukcií mladej pastierky Lucie dos Santos (1907-2005).
Krátko po zvolení za pápeža, v marci 2013, aj pápež František zveril svoj pontifikát pod ochranu Fatimskej Božej Matky. Nedávno oznámil, že v máji 2017 – k 100. výročiu zjavení – bude putovať do tejto svätyne. -zg-
Dráma na internáte v Nitre: Afgánec dobodal slovenského študenta
Nitra 12. februára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Henrich Mišovič)
Vo štvrtok (11. februára) sa približne o siedmej ráno odohrala krvavá dráma na nitrianskom vysokoškolskom internáte na Akademickej ulici
http://www.hlavnespravy.sk/drama-na-internate-v-nitre-afganec-dobodal-slovenskeho-studenta/743951
POZOR! Prišli vyprovokovať vojnu vnútri EÚ?
Milí priatelia, musím sem napísať jeden postreh z posledných mesiacov. Ako vieme, imigrantská vlna z krajín stredného východu, Afriky ako aj strednej Ázie neveští nič dobrého. Jednak počet neskutočného množstva mladíkov – povedal by som – v brannom veku, ich technické vybavenie, oblečenie, a čo ja viem čo ešte zostalo skryté, potom ich ťaženie naprieč Európou ako kobyliek, keď vzbudzovali dojem všetkého iného len nie ľudí, ktorí si chcú zachrániť život.
Ďalej ich chovanie sa v azylových centrách, ich nepochopiteľné požiadavky, neochota podriadiť sa azylovému procesu a napokon hromadné úteky po krajinách, kam dorazili.
Z toho všetko napokon došlo až na to najhoršie – otvorená neúcta, ba odpor proti zákonom a spoločenským pravidlám krajín, do ktorých došli, na ich bezbrehé kriminálne chovanie a napokon sexuálne napádanie žien a detí, ako aj zúrivosť proti obyvateľom Európy.
My sme si to akosi nechceli pripustiť, ale z tohto všetkého vyplýva:
Niekto zámerne pustil tieto hordy medzi nás, aby ich vojnu v ich domácom prostredí preniesol ku nám. A nielen to: Tento NIEKTO chce, aby sa tu rozpútala aj vojna imigrujúcej „civilizácie“ proti Európanom vôbec.
Keď sa zamyslíme nad logikou vecí, vyplýva z toho nasledovné. Všetok tento násilný trend, a nepochybne aj posledný kriminálny čin Afgánca v Nitre, má za cieľ jedno. VYPROVOKOVAŤ všeobecnú a chaotickú vojnu, a to na našom území, v ktorej sa bez prípravy už len veľmi ťažko budeme orientovať, kde nám bude hroziť na každom kroku, že nejaký imigrant-terorista čaká na svoj signál aby sa odpálil, alebo zaútočil.
Zrejme vsadia na všeobecný chaos, ktorý nastane, a predpokladám, že naše ozbrojené zložky nebudú v tomto smere efektívne.
Zatiaľ sa u nás imigranti a ich domáca „Piata kolóna“ – na verejnosti skôr skrývajú ako prezentujú. Ale len do času! Pozorujte, najmä na vidieku, kto sa motá vo vašom okolí, nebodaj skrýva po lesoch, pozor na „milých turistov“ z batohmi, akoby sem prišli tráviť leto, pozor na hnedých či tmavých švihákov, ktorí ponúkajú veľké peniaze za prespatie alebo podnájom. Vyhoďte ich a kontaktujte políciu. Nedajte sa nabaláchať peniazmi ani falošnou „charitou“, pretože odmena za vašu dobrú vôľu bude zrejme krvavá. Takže POZOR! Anton Selecký
Veľká výmena…
Marian Kotleba podal trestné oznámenie za ohováranie z fašizmu
10. februára 2016 podal predseda ĽS Naše Slovensko a banskobystrický župan Marian Kotleba trestné oznámenie za ohováranie.
V diskusnej relácii RTVS “O päť minúť dvanásť” bol totiž verejne označený za “fašistu”. Nakoľko ĽS Naše Slovensko sa nikdy nehlásila k fašistickej ideológii, odmietame toto drzé osočovanie vo verejnoprávnom médiu. Je jasné, že sa za ním neskrýva nič iné, ako snaha zastaviť nás na našej ceste do parlamentu! Trestné oznámenie si môžete pozrieť TU:
Predvolebné stretnutia s Marianom Kotlebom a kandidátmi na poslancov do NR SR
Harmonogram akcií priebežne aktualizujeme o stretnutia plánované na najbližšie dni.
štvrtok 11.2.2016 o 18:00 – Stropkov (Divadelná sála MKS, Hlavná 38)
sobota 13.2.2016 o 15:00 – Ružomberok (Kino Kultúra)
sobota 13.2.2016 o 18:00 – Dolný Kubín (Estrádna sála MKS)
nedeľa 14.2.2016 o 16:00 – Topoľčany (Mestská športová hala, Námestie Ľ. Štúra)
utorok 16.2.2016 o 18:00 – Kežmarok (Divadelná sála MKS, Starý trh 46)
streda 17.2.2016 o 18:00 – Veľký Krtíš (Mestské kultúrne stredisko, Nám. A.H. Škultétyho 4)
štvrtok 18.2.2016 o 18:00 – Piešťany (MsKs, Malá scéna I.Krasku, A.Dubčeka 27)
sobota 20.2.2016 o 15:00 – Ilava (Kultúrny dom)
sobota 20.2.2016 o 18:00 – Nové Mesto n. Váhom (Spoločenská sála)
nedeľa 21.2.2016 o 16:00 – Partizánske (UNISPORT /bývalý areál ZDA/, Nitrianska 2110/13)
pondelok 29. 2. 2016 17 : 00 Bratislava (Hotel Bratislava (Ružinov) Kongresová sála)
Procházka: Dobrá sieť slúži PENTE, alebo – ako sa vyrába „kauza.“
V refektári kláštora Milosrdných bratov v Bratislave sa 9. februára uskutočnila prezentácia troch knižných noviniek z vydavateľstva Post Scriptum.
Anton Čulen predstavil memoárovú publikáciu Kde iní končia, my začíname, v ktorej zachytáva svoje spomienky na obdobie vojenskej služby v Československej ľudovej armáde v období normalizácie.
Kniha spisovateľa a hudobníka Jána Liteckého-Švedu PravDADA prináša súbor politicko-historických esejí, ale aj menších glos s témami, ako sú napríklad multikulturalizmus, bratislavské sochy, 14. marec či vládcovia Slovenska po Nežnej revolúcii.
Časť textov bola uverejnená v rôznych časopisoch, niektoré boli rozosielané internetom ako samizdaty. Treťou prezentovanou publikáciou bol zborník príspevkov z vedeckej konferencie v Smoleniciach Politickí väzni v 20. storočí. Všetky tri knihy vyšli v spolupráci s organizáciou Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja.
VORTEX: Amerika nie je kresťanský národ
KINO: Kráľ Lear (repríza)
Keď som ešte za komunizmu v kine videl film režiséra Grigorija Kozinceva Kráľ Lear (1970), bol som ním uchvátený. Bol to priam výnimočný umelecký zákusok. Nielen tým, že som mal rád klasiku a zvlášť Wiliama Shakespeara, ale aj úžasným filmovým spracovaním tejto predlohy.
Vtedy sme Rusov nemali príliš v láske, ale keďže Puškin, Tolstoj, Dostojevskij a iní velikáni ruskej literatúry neboli pre nás neznámi, jasne som videl, že tento duch aj u akože „sovietskych“ tvorcov žije ďalej. Bolo to viac diel, ktoré ma zaujali – napríklad adaptácia diela F. M. Dostojevského Zločin a trest (režisér Lev Kulidžanov), gruzínsky film Pokánie a i.
Po excelentnom Hamletovi od Grigorija Kozinceva prišiel teda na scénu aj jeho Kráľ Lear. Už vtedy sme poznali Borisa Pasternaka, autora Doktora Živaga, ani nehovoriac o excelentnom hudobnom skladateľovi Dmitrijevovi Šostakovičovi, ktorý sa podieľal aj na filme Kráľ Lear.
Poďme však k samotnému filmu: Celý dej tejto tragédie je odený – resp. neodený – do hrubých šiat, do handier, do primitívnych a drsných kulís. V exteriéroch ani raz nesvieti slnko, dej sa odohráva v blate a v skalách, o dyme a pochmúrnom počasí ani nehovoriac. Akoby Kozincev chcel vyzliecť postavy, ich povahy a všetko dianie až do špiku kostí. A to sa mu aj podarilo.Na tomto pozadí oveľa viac vyniká temný príbeh, akýsi romantický thriller, v ktorom ľudské konanie, jeho pohnútky, a napokon ich dopad sú akoby zvukom padajúceho ľadovca.
Kozincev v tieni Shakespeareho dokonale odkryl základné poryvy ľudskej duše v ich nepredvídanosti, riziku, a tvrdej osudovosti, ale najmä autenticite. Absencia akýchkoľvek filmových trikov alebo farieb súčasných výrobných postupov Hollywoodu, ako aj myšlienková hutnosť dialógov – prikovávajú diváka ku stoličke a sústreďujú ho na to podstatné. A tým podstatným je nahá pravda aj o nás samých, či si to už pripustíme, alebo nie. Anton Selecký
I. Diel
II. Diel
