Video: Bozk sv. Terézie z Lisieux

944


Vo svetle mimoriadnych zjavení sv. Terézie v životoch mystikov by sa dalo povedať, že je patrónkou mystikov.

Marcel Van,  sa narodil 15. marca 1928 v Ngam Giao (Vietnam). Tento rehoľník, redemptorista mal počas vojho života rozhovory s Ježišom, Pannou Máriou a sv. Teréziou z Lisieux.  Stal sa apoštolom lásky, podľa učenia sestry Terézie z Lisieux.

Boží služobník , brat Marcel Van C.Ss.R. veľmi túžil stať sa svätým, ale obával sa tvrdých obetí , ktorými bude treba prejsť. Vo svojej autobiografii napísal: „Napriek svojej túžbe po svätosti som si istý, že ju nedosiahnem, pretože to sa musí postiť, bičovať, nosiť okolo krku skalu a reťaze s tŕňmi , nosiť konskú srsť , vydržať zimu, všakový svrab …môj Bože, ak to má vyzerať takto, tak to vzdávam. To je proste priveľa.“

Príbeh duše
Jedného dňa si na stole rozložil knihy o životoch svätých. Modlil sa k Bohu, aby ho viedol , ktorú knihu  má čítať. Ruka mu padla na Príbeh duše sv. Terézie Ježiškovej. Marcel Van rýchlo otvoril knihu, ktorú nikdy nečítal, ale nezdala sa mu byť nejako zaujímavá. Hlavou už sa mu ale rojili otázky „Kto je to?“, „Odkiaľ je?“ „Tuším sa podobá tisícom iných svätých“.

Marcel ako sľúbil, začal čítať. Píše: Sotva som začal čítať , začali mi stekať po tvári slzy. Čo mnou pohlo, bolo Teréziina úvaha:

‚Ak by sa len Boh znížil na úroveň tých najkrajších kvetov , symbolov Svätých Lekárov, jeho láska by nebola absolútna, pretože je Božou podstatou je neohraničenosť lásky. Tak ako slnko žiari na každý céder, na každý malý kvietok súčasne aký je na zemi , tak sa Boh stará o každú jednu dušu , ako keby nebolo na svete inej duše.‘

“Pochopil som Božiu Lásku“ – píše – „ Tak ako sv. Terézia, môžem sa posvätiť prostredníctvom svojich malých skutkov. Úsmev, slovo, pohľad , všetko poskytnuté s láskou. Aké šťastie! Odteraz ma viac svätosť nedesí ! Príbeh duše sa stal mojím najdrahším priateľom. Postupne som sa s Teréziou tak stotožnil, že dnes môžem povedať, že jej príbeh duše je aj príbehom mojej duše. “

Nasledujúci deň sa Marcel zobudil a kľakol pred Matkou Božou s modlitbou: „Panna Mária, dnes je prvý deň , čo mi bolo dopriate toľké šťastie , deň keď vykračujem na úplne novú cestu. Sprevádzaj ma prosím na nej a uč ma dokonale milovať Boha a ponúknuť sa Mu v úplnej dôvere. Nech sa môžem úplne obaliť do tvojej lásky tak ako Terézia “

Potom sa obrátil na Ježiša: „Pane, Ty si zapálil v mojej hlave myšlienku na to stať sa svätým a postavil si mi do cesty malú cestu. Daj mi Teréziu za sprievodkyňu , aby som Ťa mohol milovať vo večnosti , v domove lásky rezervovanej pre tých, čo Ťa milujú.“

Čoskoro pri modlitbe začul, ako na neho volá hlas: „Van, môj drahý malý brat.“. Ale okolo neho nikto nestál. Volanie sa zopakovalo. Bol som udivený, ale čoskoro som pochopil, že ma volá nadprirodzený hlas. Potom som sa rozplakal od radosti: „To je moja sestra Terézia! “,  „Áno, skutočne tvoja sestra, odteraz ty osobne budeš mojim malým bratom , keďže si si ma vybral za veľkú sestru. Odteraz naše duše budú jednou v Božej Láske. Odteraz ti dám spoznať všetky nádherné myšlienky, ktoré sa v mojom živote vyskytli  a premenili ma do nekonečnej Božej Lásky. Je to Boh sám, ktorý zariadil toto stretnutie. Chce, aby lekcie lásky, ktoré dával mne v tajomstve mojej duše pokračovali ďalej u teba , ako u malého sekretára , ktorý bude vykonávať Jeho dielo.”

Od toho času nastalo množstvo zjavení sv. Terézie Ježiškovej , ktorá sa stala Marcelovou duchovnou vodkyňou, o čom sa dá dočítať v jeho autobiografii.

Na záver prvého stretnutia mu Terézia povedala: „Milujem ťa, pretože ty si dušou, ktorá je členom mojich priateľov Lásky. Mojim jediným želaním je vidieť ťa dokončovať prácu , ktorú od teba žiada Pán. Takže odteraz vo svojom vzťahu s nebeským Otcom nikdy neprestaň nasledovať moje rady. Ale teraz už je neskoro, dovoľ mi ukončiť našu konverzáciu, pretože je čas obeda. Tam a Hien už na teba čakajú a Tam začína byť netrpezlivý. Dávam ti bozk. Budeme mať ešte mnoho možností hovoriť spolu. A môžeme to robiť kdekoľvek, bez strachu, že by sa niekto o tom mohol dozvedieť.“

Marcel píše: „Ako povedala, že mi dáva bozk, pocítil som na tvári nežný vánok  Bol som naplnený takou radosťou, že som na chvíľku stratil vedomie. Doteraz je vo mne kúsok tej radosti, ale neviem presne k čomu by som ten pocit prirovnal.“

Tak sa Marcel a Terézia stali blízkymi spoločníkmi a Terézia jeho duchovnou vodkyňou sprevádzajúcou ho na vzostupe  smerom k Bohu.

V júli  1954, za základe ženevských dohôd, , Vietnam bol rozdelený na dve časti. Marcel Van sa vrátil z juhu  na  sever, aby bol v službe prenasledovaných veriacich.  Dňa 7. mája 1955 bol zatknutý komunistami, súdený a odsúdený na 15 rokov nútených prác.

Zomrel 10. júla 1959 na vyčerpanie a choroby vo veku 31 rokov.  V decembri 1949 napísal svojim nadriadeným:  „Kto môže poznať silu lásky, kto môže poznať jej sladkosť … Príde deň, keď  zomriem, spotrebovaný láskou. „

Proces blahorečenia rehoľníka Marcela Vana prebieha.