Pokoj vám!
Drahí bratia a sestry!Keď Vzkriesený Ježiš vkročil medzi ustráchaných apoštolov, povedal im: Pokoj vám! Panna Mária prichádza medzi nás už 36 rokov ako Kráľovná pokoja. Sv. Ján Pavol II. mnohokrát opakoval, aj nám Slovákom: Nebojte sa!
V tento veľkonočný čas, ktorý je tu uprostred nebývalých nepokojov, neistoty a strachu, vám prajeme veľa dôvery a lásky vydržať všetok ten nápor na našu vieru a odvahu.
Nech pokoj, ktorý prináša Ježiš a Panna Mária, povzbudí a naplní naše srdcia, a tak je príkladom aj pre všetkých tých, ktorí ho dnes mimoriadne potrebujú. Tak teda, Pokoj vám, milí priatelia, a radostné aleluja! Ježiš vstal zmŕtvych!
Čiňte pokánie
„Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. A príďte, budeme sa pravotiť, hovorí Pán. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna.“ (Iz 1, 16-18)
Večný Otče, obráť k sebe naše srdcia, aby sme vždy hľadali to jedine potrebné a činorodou láskou sa venovali tvojej službe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Dôverujte a modlite sa
Moje milované deti, ďakujem za to, že ste tu v spoločenstve so mnou a ďakujem aj novo príchodzím , ktorí prijali moje pozvanie. Želám si, aby ste sa neustále živili Telom môjho Syna, a ponárali sa do jeho kalicha. Spojte sa v modlitbe, sledujte moje posolstvá, Boh mi dovoľuje byť opäť tu, aby vám daroval svoj pokoj a svoju lásku.
Moji apoštoli, dôverujte Ježišovi, darujte sa úplne Bohu. On je svetlo, nádej a láska. Proste Boha, a on vám odpovie, hovorte s Ježišom, a s láskou neste jeho kríž. Čoskoro, veľmi skoro zem bude očistená, ale moji vyvolení sa nemusia báť. Dôverujte mi a budete zachránení.
Pripravte si a majte poruke posvätené sviečky. Milé deti, vedzte, že Božia láska k vám je nesmierna! Ale aká je vaša láska k Nemu obmedzená! Keď On klope na vaše srdcia, čo robíte? Nebuďte slepí a hluchí. Uvažujte a nasledujte Evanjelium a vždy držte v rukách ruženec.
Modlite sa, modlite sa, modlite sa. Dám vám veľa milostí, prijmite ich a s vierou svedčte o nich. Vedzte, že vás milujem. Nech zostúpi na vás moje sväté požehnanie, osobitne na prítomné deti: V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého. Amen.
(Panna Mária v Trevignano di Roma, 19. marca 2017)
Krížová cesta (Boričky), Dechtice, 9.apríla 2017
Zjavenie Kráľovnej pomoci, hora Boričky, 9. apríla 2017
********************************
Celému svetu!
„Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočiskom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti.
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve vo vzťahu ku mne. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva „.
( Z Denníčka sv. Faustíny,699 )
Bolesti Kráľa
„Moje drahé deti! Milujem vás a som šťastná, že som sem mohla prísť. Chcela by som vám povedať, že Kráľ lásky by bol rád, keby ste v týchto časoch zvlášť rozjímali o Jeho veľkých bolestiach. On cez tieto veľké bolesti chce kriesiť vaše duše a oživiť vašu vieru. Chcela by som byť zvlášť pri vás v každom momente vášho života. Viac uvažujte nad mojimi slovami. Nad slovami svojej Mamy.“ Nepoškvrnená Čistota, 7. november 1993, Prešov
„Môj Pane Ježišu, ty vidíš moje noci plné múk a spolu so mnou nesieš moje bolesti. Pomôž mi všetky v bolesti znášať v jednote s Tebou, Ty, veľký Muž bolestí. Pomôž, nech ich trpezlivo prijímam a tak ich ľahšie unesiem. Ďakujem Ti, že si Ty, Pane Ježišu, si bol vo všetkých bolestiach tiež pokúšaný ako ja, a preto mi môžeš a chceš pomôcť, a nedovolíš ma pokúšať nad moje možnosti.
Ďakujem ti, že si nám svojím príkladom ukázal, že utrpenie prináša slávu. Preto smiem vedieť, že aj cez moje utrpenie sa dejú veľké veci, keď ho v pokore z Tvojej ruky prijímam a v láske k Tebe a s Tebou ho nesiem. Áno, z každej dlhej a bolestiplnej nočnej hodiny raz vzíde semeno môjho „Áno, Otče“, a prinesie úrodu. A razu to všetko premeníš na žiaru večnej radosti. A tak chcem v každej ťažkej hodine hovoriť: Nedbám na bolesti, biedu a utrpenie, lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má v nás zjaviť. Amen“
Matka a Syn
Ježiš sa zjavuje svojej Matke. Mária stále kľačí s tvárou ku zemi. Náhle sa zatvorené okno otvorí a dovnútra s prvými slnečnými lúčmi vstupuje Ježiš.
Mária, ktorá sa pri hluku otriasla a pozdvihla hlavu, zbadá, ako ku nej pristupuje žiariaci Syn, nekonečne krajší, než bol pred svojím utrpením, usmievavý, živý, jasnejší ako slnko, odetý do belostného šatu. Mária sa vztýči na kolenách, skríži ruky na hrudi a povie pohnutým hlasom, ktorý je súčasne smiechom a plačom: Pane, môj Bože! A zostane takto, uchvátená kontempláciou, a s tvárou zmáčanou slzami, upokojenou úsmevom a vytržením
Ale Ježiš nechce vidieť svoju Maminku na kolenách. Vztiahne ku nej ruky, z rán ktorých vystupujú lúče, a zavolá na ňu: „Maminka!“ Je to zvolanie triumfu, radosti, oslobodenia, oslavy, lásky, vďačnosti. Skloní sa nad svoju Matku, ktorá sa Ho neodvažuje dotknúť, a vezme ju pod lakte, pozdvihne Ju, zovrie na svojom Srdci a objíme. Ó, teraz konečne Mária chápe, že to nie je vidina, že to je jej Syn, skutočne vzkriesený, že je to Jej Ježiš. AS výkrikom sa mu vrhne okolo krku, objíme Ho a pobozká, smejúc sa a plačúc zároveň. Bozkáva Ho na čelo, na hlavu, ktorá už nie je zaplavená krvou, na jeho žiariace oči, uzdravené líca, ústa, ktoré už nie sú opuchnuté. Potom berie Jeho ruky a pobozká na ich chrbte a dlaniach ich žiariace rany.
Potom na Neho pozrie, ale neosmelí sa. Ale Ježiš sa usmieva a rozumie. Pootvorí svoj odev na prsiach a hovorí: A túto ranu, Mamička, nepobozkáš? Tú, ktorá ti spôsobila takú bolesť, a ktorú si len ty sama hodná pobozkať? Pobozkaj ma na Srdce, Mamička! Tvoj bozk zmyje moju poslednú spomienku na všetko, čo je bolesť, a dá mi tú posednú radosť, ktorá mi doposiaľ chýba ku mojej radosti. Vzkrieseného. Ježiš berie do svojich rúk tvár svojej matky a prikladá Jej pery na ranu v boku, odkiaľ tryská úplná záplava svetla. Máriina tvár, ponorená do lúčov svetla je ním orámovaná ako svätožiarou. A Mária bozkáva Ježišovi ranu, a nemôže sa tohto bozku nasýtiť. Ježiš prehovorí:
Mamička, všetko je ukončené. Teraz už nesmieš plakať kvôli svojmu Synovi. Prišlo Vykúpenie. Mamička, Ďakujem ti, že si ma počala, vychovala, pomáhala v živote aj vo smrti. Cítil som, ako ku Mne prichádzajú tvoje modlitby. Boli mojou silou v bolesti, mojimi spoločníkmi a na mojej ceste na Zemi i mimo Zem. Boli kadidlom, ktoré predchádzalo pred Velekňazom, idúcim povolať svojich služobníkov., aby ich zaviedol do Chrámu, ktorí nezanikne – do Neba. Prichádzali za mnou až do Raja, a predišli tam ako anjelský hlas sprievod vykúpených, vedených Vykupiteľom, aby anjeli boli pripravení pozdraviť Víťaza, vracajúceho sa do svojho Kráľovstva. Boli počuté a videné Otcom i Duchom, ktorí sa z nich tešili Ako z najkrajšieho kvetu a najsladšieho spevu Raja. Bolo poznané patriarchami a novými svätcami, prvými obyvateľmi môjho Jeruzalema a Ja ti prinášam ich vďaku, mamička, a s ňou bozky a požehnanie tvojich rodičov a Jozefa, tvojho duchovného manžela.
Celé nebesia ti spievajú Hosanna. Moja Matka, svätá Mamička! Teraz idem za svojím Otcom vo svojom ľudskom odeve. Raj musí uvidieť Víťaza v jeho odeve Človeka, v ktorom zvíťazil nad hriechom človeka. Ale potom ešte prídem. Musím utvrdiť vo viere tých, ktorí doposiaľ neveria a potrebujú uveriť, aby ku viere privádzali aj ostatných. Musím posilniť tých, ktorí sú slabí a budú potrebovať veľa síl, aby vzdorovali svetu. Potom vystúpim na Nebesia, ale nenechám ťa osamotenú, Mamička. Budeš ma vlastniť vo Sviatosti, skutočného, takého, aký som bol, keď si ma nosila. Nebudeš nikdy sama, tak ako si bola v týchto dňoch. K vykúpenie bude neustále veľa pridávané, lebo neustále bude vznikať mnoho hriechov. K tejto Vykupiteľskej spoluúčasti bude vyzývať všetkých svojich služobníkov. Ale ty sama vykonáš viac ako všetci svätí dohromady.
Práve preto bola potrebná aj tvoja dlhá opustenosť. teraz je ukončená. Ja už nie som oddelený od svojho Otca, a ty nebudeš oddelená od svojho Syna. A keď máš Syna, máš našu Trojicu, a ako živé Nebo Ju ponesieš na Zemi medzi ľuďmi, a tak budeš posväcovať Cirkev ako Kráľovná kňazstva a Matka kresťanov. A potom si pre Teba prídem. Ale to už nebudem Ja v Tebe, ale Ty vo Mne, v mojom Kráľovstve, aby si učinila Raj ešte krajším. Teraz odchádzam, Mamička. Teraz ideš potešiť šťastím druhú Máriu. Potom vystúpim k Otcovi. A potom odtiaľ prídem za tými, ktorí neveria. Mamička, daj mi bozk ako požehnanie a ja ti dávam za spoločníka svoj Pokoj. Zbohom.“
A Ježiš mizne v Slnku, ktorého záplava lúčov zostupuje z jasného ranného neba. Ježiš hovorí: „Vrúcne Máriine modlitby o nejaký čas urýchlili moje Vzkriesenie. Povedal som predtým: „Syn človeka bude zabitý, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Podľa dní som mal prísť prinajmenšom až večer tretieho dňa. Ale Mária tento zázrak urýchlila. Rovnako ako svojou modlitbou otvorila Nebesá o niekoľko rokov pred určenou epochou, aby dala svetu jeho Spásu, aj teraz obdržala urýchlenie o niekoľko hodín, aby som tak utešil jej zmierajúce Srdce…“ (Z diela Videnia Márie Valtorty)
*******************************
KINO: Umučenie
***********************************
KINO: Ticho