Pápež prevezme katedru rímskeho biskupa v Nedeľu Božieho milosrdenstva
Vatikán, 27.3.2013 (RV) 015 720 – Slávnosť prevzatia katedry rímskym biskupom Františkom sa uskutoční v Druhú nedeľu vo veľkonočnom období – Nedeľu Božieho milosrdenstva v Bazilike sv. Jána v Lateráne. Spolu s prevzatím katedry bude Svätý Otec sláviť svätú omšu so začiatkom o 17.30 hod. – js –
Upravený znak pápeža Františka
Vatikán, 27.3.2013 (RV) 015 719 – Vatikán zverejnil upravený znak pápeža Františka. Bolo zmenené vyobrazenie hviezdy, ktorá predstavuje Pannu Máriu. V pôvodnom znaku bola päťcípa hviezda, nová má 8 cípov na znak ôsmych blahoslavenstiev. Rovnako bol graficky upravený nardový kvet, ktorý predstavuje Svätého Jozefa, patróna univerzálnej Cirkvi. Pôvodné vyobrazenie sa podobalo na strapec hrozna. Posledná úprava sa týka hesla „miserando atque eligendo“, ktoré bolo vložené do bieleho zvitku s červenými okrajmi. -js-
Bergoglio už pred konkláve žiadal radikálnu zmenu smerovania
Rím-Madrid, 27.3.2013 (KAP) 015 718 – Niekoľko dní pred svojím zvolením za pápeža kardinál Jorge Mario Bergoglio vyzval pred kolégiom kardinálov v Ríme k radikálnej novej orientácii Cirkvi.
Na obr.(zmena z päťcípej hviezdy na znaku pápeža Františka na osem cípovú – pozn. redakcie MS)
Vyplýva to z rukopisu príhovoru Bergoglia, ktorý s povolením pápeža uverejnil kardinál z Havany Jaime Lucas Ortega y Alamino v utorok.
Príhovor sa údajne postaral o veľký rozruch medzi kardinálmi v generálnej kongregácii. Pozorovatelia sú tohto názoru, že tento príhovor bol rozhodujúci pre to, že už v prvom kole dostal Bergoglio veľa hlasov.
Madridské noviny „ABC“ uverejnili v stredu faksimile rukopisu. Predstavuje zhrnutie, o ktoré požiadal kardinál Ortega svojho juhoamerického kolegu a on mu poskytol rukopis dvoch strán.
Text sa začína tézou, že hlásanie Evanjelia je vlastným účelom jestvovania Cirkvi. Preto je vyzvaná, aby vyšla von zo seba a odvážila sa až po hranice ľudskej existencie.
Tvrdo súdi Bergoglio v príhovore formy klerikálnu samoľúbosť a aj to, že Cirkev sa zaoberá sama sebou. Vyhlásil, že keď Cirkev nevychádza von k ľuďom, aby im hlásala Evanjelium, upadá do „teologického narcizmu“. Potom iba predstiera, že je v nej Ježiš Kristus. V skutočnosti sa však od neho vzďaľuje.
Cirkev musí vyjsť von zo svojich chránených priestorov. Musí ísť „na perifériu“, aby tam evanjelizovala skutkami a slovami, ako napísal pápež.
„Veď konečne existujú iba dva obrazy Cirkvi,“ zdôraznil Bergoglio na konci príhovoru, „Cirkev, ktorá Božie slovo počúva a verne ho hlása a zosvetštená Cirkev, ktorá žije v sebe, zo seba a pre seba“. V tomto svetle musíme „vidieť možné zmeny a reformy, ktoré sú potrebné pre spásu duší“. –zg-
Müller: Každý je nástupcom sv. Petra – a nie svojho predchodcu
Vatikán, 26.3.2013 (kath.net/KNA – Johannes Schidelko, Ludwig Ring-Eifel) 015 714 – Pápež František až na ďalšie potvrdil nemeckého arcibiskupa Gerharda Ludwiga Müllera (foto) v jeho úrade prefekta Kongregácie pre náuku viery. Katolícka agentúra (KNA) sa s ním porozprávala v Ríme o perspektívach a štýle nového pontifikátu.
KNA: Ako zmení nový pápež Cirkev?
Müller: Každý pápež prináša svoju vlastnú osobnosť a individuálny štýl, žiaden nemôže byť kópiou svojho predchodcu. Každý je nástupcom apoštola sv. Petra – a nie svojho predchodcu. Každý pápež musí úrad sv. Petra naplniť svojimi skúsenosťami a formáciou.
KNA: Vidíte nejakú formáciu tohto druhu – po týždni?
Müller: Na to je ešte priskoro. Pápež ešte nemal príležitosť navrhnúť víziu, detailnejšiu koncepciu. Iste pozitívne vnesie svoje skúsenosti z Južnej Ameriky s jej spoločenskými problémami. Ale šírku svetovej Cirkvi nemožno ohraničiť iba na juhoamerický rozmer.
KNA: Očakávate vo veci kolegiality nové akcenty? František viackrát zdôraznil, že je rímsky biskup.
Müller: Je skutočnosťou, že pápež je biskupom Ríma aj pastierom všeobecnej Cirkvi. To nemožno od seba oddeliť.
KNA: Médiá už hovoria o «revolúcii Bergoglio». Zdieľate tento úsudok?
Müller: Základy Cirkvi, ktoré položil Boh, ľudia nemôžu meniť. Dokážeme si predstaviť nový štýl. Iste je možné to či ono zjednodušiť, napríklad v liturgii. Tá má byť jednoduchá a prostá, súčasne však má predstavovať krásu a radosť viery, v čom sa odzrkadľuje «Božia sláva».
KNA: Vidíte v novom pontifikáte kontinuitu alebo premenu?
Müller: Kontinuitu celkom jasne v hlásaní viery alebo v liturgii. Premenu v metódach, ak je potrebné riešiť nové výzvy. Svet sa točí. Preto nemôžeme vo výrazových formách cirkevného života vždy kopírovať len to minulé a nezmenene kráčať ďalej. Musíme sa zaoberať konkrétnymi výzvami – so zachovaním podstaty. Vyznávanie viery nie je stranícky program, ktorý sa vždy prispôsobuje novým očakávaniam.
KNA: Prečo František prijal tému odsvetšťovania, ktorú vyslovil už Benedikt XVI.?
Müller: Cirkev stojí vždy medzi extrémami zosvetšťovania a odlúčenosti od sveta. To jedno hovorí, že sa jednoducho riadi podľa tohto sveta a že Božie kráľovstvo už nestojí v centre. Reformácia s nasledovným odštiepením veľkých častí kresťanstva vznikla, keď Cirkev obviňovali z prílišného zosvetštenia. Preto slovo odsvetštenie je aj výzvou proti každej forme zosvetštenia Cirkvi. Ale nesmie sa nesprávne zameriavať v zmysle idealizovania Cirkvi, ktorá tak chce byť už len neviditeľnou Cirkvou, spoločenstvom s istým zmýšľaním. Pri odsvetštení nemôže ísť o krok naspäť. Je to predpoklad a nie protiklad zodpovednosti Božej Cirkvi za svet.
KNA: V prvých príhovoroch pápeža Františka sa vynorili pojmy, ktoré používa aj teológia oslobodenia. Čo to znamená?
Müller: V teológii oslobodenia ide o konkrétnu angažovanosť za chudobných. Naše hodnoty dôstojnosti človeka treba uskutočňovať v realite. Musíme prorocky a kriticky poukazovať na nespravodlivé štruktúry a aktívne proti nim postupovať, pretože diametrálne odporujú kresťanskému obrazu človeka. Nikto nesmie byť vylúčený z pokladov tejto Zeme. Platí to aj vo vzťahu medzi národmi. Nemôžeme akceptovať, že niektoré krajiny považujú celé kontinenty iba za svoj zadný dvor.
KNA: Nie je tu nebezpečenstvo, že pápežovi, ktorý tieto pojmy používa, sa dostane potlesku z nesprávnej strany?
Müller: Mnohí ľudia sú za teológiu oslobodenia, pretože ju považujú za ľavicovú ideológiu. Pre mňa je kritériom to, čo niekto pre chudobných skutočne robí. A tu je komunizmus najväčší nepriateľ chudobných.
KNA: Prehodnotí Cirkev nanovo svoj postoj k teológii oslobodenia, ktorý presne definovala v 80. rokoch?
Müller: Nemyslím si, že to je potrebné. Vyhlásenie z r. 1986 veľmi dobre uvážilo, čo možno pod teológiou oslobodenia v pozitívnom katolíckom zmysle chápať. Jasnú deliacu čiaru musíme narysovať za tým druhom teológie, ktorý sa riadi marxistickým, ateistickým obrazom človeka.
Rovnako treba odmietnuť prúdy, ktoré chcú vytvoriť spásu tým, že utláčajú veľkú časť obyvateľstva, ako sme to zažili v leninizme a stalinizme. Podľa univerzálnej Božej vôle spásy majú byť spasení všetci ľudia.
KNA: Leonardo Boff, (na obr.) zakladateľ teológie oslobodenia, sa vyjadril takmer hymnicky o pápežovej voľbe a o novom pápežovi. Je to problém?
Müller: Ak Boff nasleduje celú líniu pápeža Františka a uznáva pápežstvo, tak je to dobré. Nie je však možné, aby bol pápež použitý ako nástroj na účely, ktoré nemajú nič do činenia s Petrovou službou. Tešil by som sa , keby sa Boff nechal úplne viesť Evanjeliom a postavil sa na pôdu katolíckeho náuky viery.
KNA: Nový pápež už dvakrát hovoril o zachovaní stvorenstva. Čo tým myslí?
Müller: Stvorenstvo považujeme za dar, ktorý nám Boh dáva. Benedikt XVI. v nemeckom parlamente hovoril o ekológii životného prostredia, ale aj o ekológii človeka. Ide nám o človeka, ktorý žije v usporiadanom vesmíre a nie v chaose, bez orientácie základnými princípmi pravdy a spravodlivosti. K nasadeniu sa za stvorenstvo patrí preto aj zachovanie duality muža a ženy a v nej spočívajúcu otvorenosť pre dieťa, pre nový život.
KNA: Ako to pôjde ďalej s Kňazským bratstvom sv. Pia X.?
Müller: Kongregáciu pre náuku viery Benedikt XVI. poveril, aby s bratstvom viedla rozhovory o možnom návrate k jednote s Cirkvou. Vydali sme dogmatickú preambulu, ktorej podpísanie je podmienkou plného spoločenstva týchto kňazov s Katolíckou cirkvou.
Každý pápež musí trvať na tom, aby všetky dokumenty koncilov boli uznané ako výraz najvyššieho Učiteľského úradu Cirkvi. A k tomu patrí aj Druhý vatikánsky koncil a ďalšie vyjadrenia Učiteľského úradu. Kto to neuznáva, nie je katolík. –zg-
Benediktom XVI. pokrstený publicista opúšťa Cirkev z protestu proti Františkovi
Rím, 25.3.2013 (KAP) 015 711 – Taliansky publicista Magdi Allam (60) (na obr.), ktorého pred 5 rokmi pokrstil pápež Benedikt XVI., sa z protestu verejne odvrátil od Katolíckej cirkvi. Allam vyslovil ostrú kritiku pápeža Františka. V príspevku s názvom „Prečo opúšťam túto Cirkev, ktorá je slabá voči islamu“ Allam v denníku „Il Giornale“ z pondelka obvinil Cirkev z povoľnosti a „samovražedného šialenstva“ v medzináboženskom dialógu. Žurnalistu pochádzajúceho z egyptskej moslimskej rodiny, ktorý je jedným z najznámejších v Taliansku, slávnostne pokrstil (na obr.) a prijal do Katolíckej cirkvi vo Veľkonočnú noc 2008 Benedikt XVI.
Čo ho predovšetkým Cirkvi odcudzilo bol „náboženský relativizmus, zvlášť legitimizovanie islamu ako pravého náboženstva,“ napísal Allam, ktorý si pri svojej konverzii zvolil krstné meno „Cristiano“. Verejnú úctu ku Koránu u Jána Pavla II. (1978-2005) nazval „samovražedným šialenstvom“. Rovnako kritizoval modlitbu Benedikta XVI. v Modrej mešite v Istanbule a výpoveď pápeža Františka, že moslimovia sa modlia „k jednému, živému a milosrdnému Bohu“.
Aj keď moslimovia si zaslúžia rešpekt ako ochrancovia základného práva na život, dôstojnosť a slobodu, je islam „sám osebe násilnou ideológiou“. „Islam si Európu podmaní, ak nebude mať jasnozrivosť a odvahu nazvať pravým menom nezlučiteľnosť islamu s našou kultúrou a základnými právami ľudskej osoby.“ K tomu patrí zavrhnúť Korán pre „ospravedlňovanie nenávisti“ a odsúdiť islamské právo Šaría ako „zločin proti ľudskosti“, uviedol Allam.
Napriek varovaniu Benedikta XVI. pred „diktatúrou relativizmu“ stala sa podľa neho Katolícka cirkev sama relativistickou. V postoji „dobrého človeka“ stavia cudzie blaho na rovnaký stupeň, alebo vyššie ako svoje vlastné. Nadšenie pre Františka nazval Allam „kvapkou, ktorou pretiekol sud rozsiahlych neistôt a pochybností voči Cirkvi“.
„Naďalej verím v Ježiša“
Obdobie svojho krstu označil Allam ako „päť rokov pašií“. Povedal, že svoje dištancovanie sa od Cirkvi prežíva s utrpením, ale s „morálnou povinnosťou voči sebe a iným byť naďalej dôsledný v mene primátu pravdy a slobody“. Uviedol, že stále verí v Ježiša a bude sa naďalej „hrdo identifikovať s kresťanstvom, ako kultúrou, ktorá viac ako iné privádza ľudí k Bohu“.
Allam, jeden z najprominentnejších hlasov v diskusii o islame v Taliansku, sa narodil v moslimskej rodine v Káhire a od r. 1986 je talianskym občanom. Svoje obrátenie na katolícku vieru v r. 2008 označil ako „radikálny a definitívny obrat“ a odvrat od svojej minulosti ako aj odmietnutie moslimskej viery. Už vtedy obviňoval islam z nenávisti a netolerantnosti. A k jeho rozhodnutiu prispeli aj hrozby islamských extrémistov. Už päť rokov žije pod policajnou ochranou.
Vatikán sa svojho času od Allamovej kritiky islamu dištancoval. „Prijať do Cirkvi nového veriaceho neznamená, osvojiť si všetky jeho idey a postoje,“ vyhlásil hovorca Vatikánu Federico Lombardi v marci 2008. Allam má právo ohlásiť osobné názory bez toho, že by tieto „nejakým spôsobom boli oficiálnym vyjadrením postojov pápeža alebo Svätého stolca“. –zg-
Podľa pápežovho dôverníka sa František nepodriadi pravidlám Vatikánu
Chicago, 27.3.2013 (kath.net/KNA) 015 713 – Pápež František sa podľa názoru jeho dôverníka a bývalého vydavateľa nepodriadi dvorským pravidlám Vatikánu. «Keď má človek 76 rokov, už sa tak ľahko nezmení», povedal Gustavo Larrazabal (na obr.) v interview s časopisom «U.S. Catholic» z utorka. «Ale to sa netýka iba veku. On má svoj štýl, ktorý z Buenos Aires priniesol do Vatikánu», povedal argentínsky rehoľník, v ktorého Klaretínskom vydavateľstve vyšla väčšina spisov bývalého arcibiskupa a kardinála Jorge Bergoglia. František vidí «jasne, čo treba zmeniť a je si dobre vedomý, že musí konať rýchlo, pretože vo svojom veku nemá veľa času.»
František je «majstrom znamení a gest», povedal Larrazabal. «Vie, akú moc môžu mať gestá.» Nový pápež sa v prvom rade chápe ako pastier. «Pri všetkej pozornosti voči sociálnym otázkam a chudobným nikdy nepodporoval teológiu oslobodenia, ale ani ju nijako nebrzdil», povedal rehoľník. V teologickej oblasti nechal Bergoglio «bežať veci, pokiaľ zostávali v rámci cirkevnej náuky a nekončili sa v heréze alebo v absurdných ideách».
Larrazabal bránil Františka aj proti obvineniam zlyhania v období vojenskej diktatúry (1976-1983). «Pravdou je, že situácia Argentíny bola vtedy veľmi zložitá», povedal rehoľník. «Vtedy bol Jorge Bergoglio provinciál jezuitov a mal 36 rokov. Povedal mi: ‚Prisahám, Gustavo, že som urobil, čo som mohol a čo bolo v mojich možnostiach‘.» Dnešný pápež podľa vlastných slov bol vtedy «úplne neskúsený» a «ako provinciál iste urobil veľa chýb».
«Bergoglio osobne zachránil veľa životov tak, že ukryl ľudí alebo jednal o ich prepustení. Viackrát dal niekomu dokonca vlastný pas», povedal Larrazabal. K obvineniu, že je zodpovedný za zatknutie dvoch svojich rehoľníkov, povedal: «Pravdou je, že práve tí dvaja jezuiti boli na základe jeho vyjednávania prepustení.»
Ako arcibiskup Buenos Aires bol známy jednoduchým životom. Po menovaní v r. 1998 sa okamžite vzdal arcibiskupskej rezidencie. «Prenajal byt reholi a vzal si jednoduchú izbu na treťom poschodí kancelárie», povedal Larrazabal. «Nikdy nechcel honoráre. Peniaze mali plynúť do našej rehole.»
Bergoglio dokonca navrhol zmluvu, ktorá Klaretínskemu vydavateľstvu zabezpečovala všetky práva, keby sa mu niečo stalo. «Dokument nebol nikdy podpísaný a to bola moja vina», povedal Larrazabal. –zg-
P.S. Gustavo Larrazabal je dlhoročný veľmi blízky priateľa terajšieho pápeža Františka
(Správy Život Cirkvi vo svete 13*2013)
28. marec 2013
Správy pripravuje Mgr. Zuzana Gluchichová, zakladateľka TK KBS a týždenníka Život Cirkvi, z rímskej anglickej a nemeckej agentúry Zenit a z ďalších katolíckych agentúr a internetu
Tel: 02 443 717 31, mail: zuzana.gabriela@gmail.com, č. ú. Tatra banka – 291 993 0077 / 1100)
