Sedembolestna
Jozef Viskup
Vatikán/Nemecko (12. septembra, RV) – Na stretnutie s pápežom Benediktom XVI. vo Freiburgu je prihlásených viac ako 100 tisíc záujemcov. Túto diecézu na juhu Nemecka Svätý Otec navštívi 24. a 25. septembra. Ako sa ďalej uvádza v dnešnom vyhlásení Arcibiskupstva Freiburg, na modlitbovej vigílii mladých so Svätým Otcom, ktorá sa bude konať v sobotu večer 24. septembra v areáli miestneho výstaviska, sa očakáva asi 23 tisíc mladých ľudí. Na nedeľnej svätej omši na letisku, ktorou 21. apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. vyvrcholí, sa odhaduje vyše 77 tisíc veriacich. Organizačný výbor návštevy vydal už viac ako 90 tisíc voľných vstupeniek, ale aj počas týchto dní je ešte možné prihlásiť sa, referuje Arcibiskupstvo Freiburg. –jk-
Ukrajina – najväčšia prekážka stretnutia pápeža s patriarchom
Rím – Moskva, 14.9.2011 (kath.net/KAP) 014 616 – Vedúci Moskovského úradu pre zahraničie, metropolita Hilarion, apeloval na Vatikán, aby vyvinul čo najväčšie úsilie na urovnanie otvorených sporných otázok medzi oboma cirkvami, aby sa umožnilo historicky prvé stretnutie pápeža a moskovského patriarchu.
„Najväčšou prekážkou takéhoto stretnutia je otázka s Rímom zjednotenej Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine,“ ako povedal Hilarion v interview pre agentúru Reuters v Ríme. „Vatikán musí ukázať nejaké znamenia ochoty vyriešiť desaťročia trvajúci konflikt medzi pravoslávnymi a katolíkmi na Ukrajine. Ako náhle tu nastane dorozumenie, môžu sa začať prípravy na takéto stretnutie,“ vyhlásil metropolita.
Hilarion zdôraznil, že pápež Benedikt XVI. v mnohom ohľade prejavuje „viac citlivosti“ pre pravoslávnu tradíciu ako jeho predchodca Ján Pavol II. Moskovský patriarchát preto vzťahy s Katolíckou cirkvou hodnotí pozitívne.
Moskovský patriarchát dodnes obviňuje ukrajinskú gréckokatolícku cirkev, že po jej povolení v r. 1989 si privlastnila pravoslávne kostoly. Toto obvinenie Gréckokatolícka cirkev vždy odmietala. Jej kostoly v r. 1946 komunisti zhabali a čiastočne odovzdali pravosláviu. Sovietske vedenie zakázalo ukrajinskú Gréckokatolícku cirkev a nariadilo nútené spojenie s Pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu. Až v r. 1989 mohla Gréckokatolícka cirkev vyjsť z podzemia.
V r. 2005 so súhlasom pápeža preložili hlavné sídlo Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi do Kyjeva. Tá potom rozšírila svoje pôsobenie na východ krajiny. To viedlo k novým napätiam s Moskovským patriarchátom, pretože ten považuje východnú Ukrajinu – a čiastočne aj západnú – za svoje „kánonické teritórium“.
Predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch na jar zdôraznil, že pápež Benedikt XVI. ako aj moskovský patriarcha Cyril si stretnutie želajú. Ale neželajú si diplomatickú vrcholovú schôdzku, ale potom by už chceli „spoločne skutočne niečo podstatné vypovedať“. „A na tom sa intenzívne pracuje,“ ako zdôraznil kardinál Koch. –zg-
http://www.webnoviny.sk/svet/nabozensku-slobodu-najviac-porusuju/403171-clanok.html
http://www.youtube.com/watch?NR=1&v=rAlE0NyMzxM
