MROSU si vo formáte pdf môžete objednať zaplatením dobrovoľného príspevku na celý rok 2014. Možno si objednať aj printové číslo, za ročné predplatné 20 EUR. Je potrebné poslať nám doklad o zaplatení a e-mailovú adresu predplatiteľa. M ROSU vo formáte pdf zašleme elektronicky, v prípade predplatného na printovú M ROSU prosím poslať fyzickú adresu.
Objednávky: magnificat@stonline.sk, 0903 26 72 27, Predplatné možno poslať na: Magnificat Slovakia, Belinského 24, 851 01 Bratislava, alebo na účet Sbernbank Slovensko, Magnificat M ROSA číslo účtu 4030019018/3100 Tým, ktorí si predplatili, posielam M ROSU pdf e-mailom.
V dvojčísle 01-02/2014 časopisu M ROSA nájdete:
Pápež uznal zázrak rehoľnej sestry, pôvodom Slovenky
Plnila Božiu vôľu
Svätý Otec František uznal autentickosť zázraku na príhovor Božej služobníčky Márie Terézie Demjanovičovej (1901 – 1927). Postulátorom jej kauzy bol istý čas dnes už zosnulý slovenský františkán – minorita, Daniel Faltin, rodák z Kurimian pri Levoči.
Sestra Demjanovičová by mala byť čoskoro vyhlásená za blahoslavenú. Jej blahorečenie sa uskutoční v USA v septembri alebo októbri 2014.
Rehoľný život Terézie Demjanovičovej bol veľmi krátky. Trval iba dva roky a tri mesiace – od 11. februára 1925 do 8. mája 1927. Heslom jej života bolo od detstva plniť Božiu vôľu. Žila duchom modlitby
Potvrdený zázrak
Svätý Otec 17. decembra 2013 autorizoval Kongregáciu pre kauzy svätých zverejniť dekrét, ktorý potvrdzuje zázrak na príhovor ctihodnej sestry Miriam Terézie Demjanovičovej (1901 – 1927), americkej mystičky slovenského pôvodu. Bola členkou Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety. Narodila sa 26. marca 1901 v gréckokatolíckej rodine slovenských prisťahovalcov v meste Bayonne v štáte New Jersey v USA. Zomrela vo veku 26 rokov 8. mája 1927 v New Jersey. Pápež Benedikt XVI. jej 10. mája 2012 prisúdil hrdinský stupeň čností, ktorý sa spája s titulom „ctihodná”…
Sľub Sedembolestnej
Citát: „Iba ja som vedela, že v tejto chvíli sa deje zázrak.“ (Eva Horváthová)
Som obyčajná žena, ktorá má za sebou nespočetné množstvo hriechov a niekoľkonásobne viac odpustení. Na pády si dokážem spomenúť, ale určite neviem o všetkých milostiach odpustenia, ktoré som dostala.
S určitosťou však môžem povedať, že Boh nekonal v mojom živote podľa mojich ľudských predstáv o ňom. Dáva mi to, čo potrebujem, čo mi chýba, čo ma zdokonalí, čo ma utvorí tak, ako si to Boh pripravil.
„Nenormálny“ ruženec
Moja cesta k Bohu viedla cez Máriu. A moja cesta k Márii cez bolesť. Jej volanie sa stávalo v mojej bolesti stále silnejšie a silnejšie. Pre mňa, bývalú evanjeličku, ktorá Máriu uznávala iba ako Matku Krista, bolo ťažko prijať, že je aj mojou Matkou. Mala som problém prijať ju do svojho života a ruženec bol pre mňa vzdialenou, „nenormálnou“ modlitbou. Púte na mariánske miesta, zjavenia boli pre mňa výmyslom náboženských fanatikov…. (Eva Horváthová)
Boh, proroctvo a voda
„Viem, že hľadáš svetlo. Nehľadaj ho! Je v tebe. Je v každom človeku, ale to pochopíš až oveľa neskôr.“ (Záhadný muž)
Veda a Boh* Tajomné proroctvo* Nebezpečná voda * Zvláštna záchrana * Svetlo je Ježiš
Až do svojich pätnástich rokov som úprimne veril v Boha. Mal som nadanie na matematiku, fyziku a tiež ma priťahovala astronómia. Pod vplyvom vedeckých a filozofických diel sa začali moje prvé pochybnosti, či je Boh naozaj stvoriteľom vesmíru.
Mal som 16 rokov, a bol som jedným z vyše 100 študentov z krajín tzv. socialistického tábora, ktorí na Karlovej univerzite súťažili v rámci medzinárodnej matematicko-fyzikálnej olympiády. V pamäti mi zostala jedna z otázok: „Čo by sa stalo s našou zemeguľou, keby sa v jedinom okamihu zastavil jej pohyb okolo vlastnej osi a zároveň aj okolo slnka?“ Len málokto vedel presnú odpoveď a keď aj áno, tak ju nevedel vedecky vyjadriť. Mne sa to vtedy podarilo. Zem by sa proste rozplynula, jednoducho by prestala existovať. Dokázal som to dokonca vyjadriť v matematickej axióme. Možno práve to rozhodlo, že som sa stal jedným z víťazov olympiády. Karlova univerzita mi vtedy ponúkla štúdium a slušné štipendium. Odmietol som… (Milan Horčičák)
Citát: „Všetko dobré, čo robím, vyplýva z Božej milosti.“ (EduardoVerastegui)
Život playboya * Pravda z úst lektorky * V džungli Hollywoodu * Nové poslanie * Záchranca životov *
Eduardovi Verasteguiovi, mladému a príťažlivému mexickému hercovi, sa po úspechu v romantických telenoveláchotvorili brány aj do vytúženého Hollywoodu. V novom prostredí sa z neho stal playboy bez akýchkoľvek morálnych zásad. Jeho fotografie sa objavovali na titulných stránkach mnohých časopisov a zapaľovali vášeň v tisícoch mladých žien.
Úlohy v hollywoodských seriáloch a filmoch, kde hral predovšetkým urastených milencov alebo krutých zločincov, mu získali zástupy ďalších obdivovateľov. Mal prepychový dom, peniaze, krásne ženy, slávu i vlastný 20-členný tím spolupracovníkov, ktorý sa podieľal na vytváraní jeho úspechu a popularity. Dosiahol všetko, po čom túžil, ale nebol šťastný. Namiesto pocitu naplnenia ho ovládal pocit prázdnoty a namiesto radosti vládol v jeho srdci nepokoj. Z Eduardovho zhýralého života boli najnešťastnejší jeho rodičia, nábožní mexickí katolíci. Darmo ho prosili, aby opäť žil ako kresťan, nebral ich vážne. Napokon sa jeho zúfala matka začala za záchranu svojho milovaného syna denne úpenlivo modliť k Panne Márii Guadalupskej…. Malgorzata Stegenka (Milujte sa)
Viac – a ďaľšie zaujímavé články – sa dočítate v M ROSE 01-02/2014
************************************************************************************************************
Chvíľa pre pesničku: SMOKIE
Tak, ak myslíš, že vieš, ako ma milovať
Dech beroucí jízda ulicí ve středu města, Motorka jede poledním žárem
Oblaka prachu se snáší z pouštního nebe, Ačkoliv jedeme, stále nás pálí v očích
Oh, ano, můžeme kráčet dál, Po divoké, divoké straně života
A naše pohyby, Sledované cizincem blízko tvého boku, A ve stínu příslibu
Mě můžeš vzít za ruku, A ukázat mi cestu k porozumění
Tak jestli si myslíš, že víš jak mě milovat, A myslíš si, že víš co potřebuji
A jestli opravdu, opravdu chceš, abych zůstal, Musíš mě po té cestě vést
Ano, jestli si myslíš, že víš, jak mě milovat, A myslíš si, že můžeš zůstat se mnou
A jestli opravdu, opravdu chceš, abych zůstal, Musíš mě po té cestě vést
Bezohledná noc v bezejmenném městě, Pak jsme se uklidili z dohledu
za zvuku ticha, Na pláži, která plakala pustými vlnami
Jsme spali vědouce, že jsme v bezpečí, Teď si můžeš myslet, že můžeš kráčet dál
Tou divokou, divokou stranou se mnou, Ale je toho dost, co se můžu naučit
A hodně toho, co musím ještě vidět, Víš, že můj život, Leží v tvých rukou
Je na tobě přimět mě porozumět
Jestli si myslíš, že víš, jak mě milovat, A myslíš si, že víš co potřebuji
A jestli opravdu, opravdu chceš, abych zůstal, Musíš mě po té cestě vést
Ano, jestli si myslíš, že víš jak mě milovat, A myslíš si, že můžeš zůstat se mnou
A jestli opravdu, opravdu chceš, abych zůstal, Musíš mě po té cestě vést