V Egypte to vrie. Azda žiadny Egypťan sa nevyhol spŕške kameňov. Chaos, násilie. Tisícky ľudí demonštrujú.
Takéto a podobné dramatické vety počúvame v týchto dňoch. Veľmi ma to zaujalo, samozrejme aj kvôli výbuchu v Alexandrii, kde o život prišlo viacero kresťanov, ktorí odchádzali zo slávnostnej novoročnej omše v januári tohto roku. Keďže som sa chcel dozvedieť viac o daných udalostiach, navštívil som kolegu dnes (2. februára 2011)– arabistu (meno tohto zdroja zamlčím), ktorý sa pohybuje v arabskom svete dlhé roky a navyše na svojom satelite chytí kompletne všetky arabské TV.
Stručný obsah jeho informácií:
V Egypte pred približne tromi rokmi som sa pýtal na vnútropolitickú situáciu tamojších obyvateľov. Môžem povedať, že na 95% všetci súhlasili s prezidentom Husním Mubarakom, a boli voči nemu lojálni. Husní Mubarak bol dlho proamerický, a bol dosadený po ľavicovom prezidentovi Násirovi, ktorý vlastne spolu so Sýriou, Irakom, Iránom vytvárali pre Američanov nepredyšnú clonu smerom na stredoázijský východ. Takže Mubarak im prišiel vhod.
Čo sa týka obyvateľov Egypta, sú to ľudia žijúci v pomernej chudobe.
Egypt má okolo 65 miliónov obyvateľov, z toho Káhira asi 20 miliónov.
Na vidieku sa im žije lepšie ako v mestách, vzhľadom na dostatok potravín. Armáda je pomerne slabá. Nátura bežného Egypťana je pohodlnosť. Hovorí sa im aj „zápalkoví ľudia“. Ľahko vzbĺknu, ale aj rýchlo zhasnú, a ešte sa aj ospravedlnia. Je pravda že Husní Mubarak je už pri moci dosť dlho. V poslednom období však už Američanom nesedí. Takže čo sa týka tých demonštrácií, sú tu dva momenty. Ľahké vzbĺknutie Egypťanov je tak bežné, že na bitkách okolo športových zápasov sa zúčastní oveľa viac ľudí ako teraz na týchto demonštráciách. Je hlúposť, že protesty sú po celej krajine. Sú iba v Káhire a v tomto 20 miliónovom meste je niekoľko tisíc ľudí úplne smiešnych. Mŕtvi síce sú, ale ja si myslím, že to sú ťažko potvrditeľné správy – to množstvo.
Druhý moment – celé to môže byť pokojne vyprovokované proti Mubarakovi Američanmi – keďže im už nevyhovuje – ale na druhej strane veľká väčšina Egypťanov stojí za ním.
Keď sa vrátim ku tým kresťanom, keď som tam bol, tak vôbec žiadne problémy medzi nimi a moslimami neboli. Oni žijú vedľa seba už stáročia a veľmi dobre sa znášajú. Takže aj celý ten konflikt, najprv výbuch a zavraždenie niekoľko desiatok kresťanov sa mi vidí ako zámerná provokácia – možno importovanými islamskými fundamentalistami – aby odštartovali nepokoje v Egypte. Kresťania následne vyšli do ulíc a už sa to spustilo. Klasický scenár.
Čo z toho vzíde? Ja si myslím, že nič. Arabský svet si to väčšinou ani nevšíma.
Môže to naštrbiť stabilitu na blízkom východne, čo asi je aj cieľom tých kvázy nepokojov. Komu to ale poslúži, ešte uvidíme…
Toľko môj kolega arabista. Sadli sme si a prepínali si postupne takmer všetky arabské televízie. Televízia Al Álam (Svet) s centrálou v Teheráne naživo vysielala potýčky v Káhire. Kamera sa orientovala na niekoľko stovák ľudí, ktorí navzájom po sebe niečo hádzali (kolega vravel, že asi pomaranče – nuž toľko kameňov tam fakt asi nemali). Takmer všetky ostatné TV – z Líbye, Sudánu, Sýrie, Kataru (známa Al Džazíra) Turecka (Turci nepokoje v Egypte spomenuli len úplne tisíc demonštrujúcich (v 20 miliónovej Káhire!) Situácia sa však samozrejme rapídne vyvíja, a ťažko predvídať jej rýchlosť a dopad.
Vrátim sa teraz ku európsky správam. V posledných – lietadlá odvážajú z Egypta ľudí ako na prahu občianskej vojny, novinári čo najviac pritvrdzovali, aby boli Televízne noviny čo najdramatickejšie.
Záverom: Zúčastnil som sa niekoľkých konfliktov (august 1968, Rumunsko 1989, Balkán 1992). Avšak keď si porovnám skutočnosť (najmä Balkán) s bežným spravodajstvom, tak vojna na televíznej obrazovke je vždy ináč „prifarbená“, ako v skutočnosti prebieha. Nuž, tie správy treba predovšetkým dobre predať. Nechcem tým zľahčovať nijaký konflikt, ani jeho obete. Ale skutočne je to na zamyslenie, o čom to celé vždy je, ako sa to komentuje, a hlavne – čomu to celé slúži. Pretože až vtedy nám bude jasné, „odkiaľ fúka vietor “. Myslím, že isté súvislosti nás ešte len prekvapia. Anton Selecký
Pripravujeme: Zjavenie Panny Márie v Egypte a proroctvo