Becket – Bezák. Dvaja ľudia, ktorý sa raketovým spôsobom stali pastiermi Cirkvi. Dvaja arcibiskupovia, ktorí si zachovali svoju osobnostnú originalitu. Dva prípady, odzrkadľujúce dve búrlivé doby. Dva podobné prípady v Cirkvi, a predsa tak odlišné. Čo majú spoločné – obidvaja rozčesli hladinu verejnej mienky vo svojich krajinách. Čo majú protichodné – prvý žiada o odstránenie z úradu – druhý odmieta poslúchnuť. Prvý sa postaví proti svetskej moci – druhý s ňou polemizuje. Prvý je jednoznačný vo výklade Božích právd, druhý už nie. Nejdem to hodnotiť. Vo svojich vnútorných rozhodnutiach je napokon každý sám, a sám stojí pred Bohom a svojím svedomím. Výsledok aj tohto vnútorného diania však má svoj vonkajší dôsledok. Kto chce, si sám určí obraz tejto problematiky aj z filmu Becket – o čom je Cirkev, o čom je štát, kade vedie hranica medzi obetou a popularitou, v čom tkvie obrovská zodpovednosť duchovného úradu, v ktorom človek zastupuje Krista. Úradu, v ktorom človek prestáva byť súkromnou osobou, ale v ktorom sa jeho najsúkromnejšie rozhodnutia zapisujú do dejín.
Anton Selecký
