Idú Vianoce. Všetci rozmýšľame, ako obdarovať a potešiť svojich najbližších vhodným darčekom. Chodím tiež nakupovať, a tak veľmi často (keďže drobné obchodíky sa vytrácajú) proste idem do nejakého hypermarketu.. Keď bol jeden, nanajvýš dva, človek tam skočil a po nejakom blúdení našiel, čo hľadal. Dnes narazím na hypermarket na každom kroku. Chodím často aj po Slovensku, a tak v poslednom čase nevychádzam s údivu, ako aj v tom najprovinčnejšom mestečku sa nachádzajú najmenej štyri takéto zariadenia. A naviac nevychádzam z údivu, že všetky sú plné zákazníkov.
Ľudia buď blúdia a doslova „adorujú“ rôzne police s tovarom, alebo bezmyšlienkovite hádžu do obrovského koša všetko, čo sa tam vôjde, aby mali pocit, že „dobre“ nakúpili.
Máme tu akýsi nákupný fenomén, alebo skôr akési trhové „náboženstvo.“ A to najmä dnes, kedy sú Vianoce absolútne zneužité a zosmiešenené na naháňanie sa za tovarom, a to dokonca za sprievodu kolied a a piesní, ktoré si vážime od detstva, a ktoré sa stali odrhovačkami pre nablýskané regále.
Skutočnosť zneužitia obchodu veľmi dobre vystihli mladí tvorcovia filmu Český sen. Je to zvláštna a akási „prvoplánová“ reality show, na ktorej sa perfektne vyníma „božstvo“ trhu, ako aj všetci, ktorí mu slúžia. Film Český sen je neuveriteľne pôsobivým zrkadlom tejto doby. A nielen jej, je zrkadlom nás samých. Nášho otroctva reklamy, akcií, cien, oberania nás o peniaze a toho najdôležitejšieho – o rebríček pravých hodnôt a o zdravý úsudok…. Anton Selecký
