Štvrť Tre Fontane (Tri pramene) leží asi 10 km od centra Ríma pri ceste do Ostie, starorímskeho prístavu. Práve tu sťali apoštola svätého Pavla. Podľa tradície sa jeho hlava po sťatí trikrát obrátila a na týchto miestach vytryskli zo zeme tri pramene – odtiaľ názov lokality. V čase zjavenia bolo toto miesto okrajovou perifériou Ríma, so zlou povesťou. Tu sa schádzali ľudia žijúci mimo zákona, pasáci, prostitútky, a to i v miestnej jaskyni.
Hovorí Bruno Cornachiolo:
„V tej dobe som už nebol katolíkom. Stal som sa protestantom a veľmi činným členom komunistickej strany a bojoval som zo všetkých síl proti Cirkvi. (V tom čase Bruno spálil svojej žene všetky sväté obrazy a kríže.) Vo svojich verejných prednáškach a rôznych článkoch som útočil hlavne na katolícky kult Panny Márie. Dokonca som pripravoval plán na nehorázny zločin – chcel som zabiť dýkou pápeža Pia XII., vtedy pripravujúceho vyhlásenie dogmy o nanebovzatí Panny Márie.“
Dňa 12. apríla 1947 po druhej hodine poobede chcel Bruno (vtedy mal 34 rokov) cestovať zo stanice Tre Fontane do Ostie k moru na malý výlet so svojimi tromi deťmi – 10-ročnou Isolou, 7-ročným Carlom a 4-ročným Giovannim – Francescom. Prišli však neskoro a vlak zmeškali. Otec sa rozhodol, že do odchodu ďalšieho vlaku sa prejdú po okolí. Deti sa hrali s loptou, zatiaľ čo Bruno si opakoval koncept svojho prejavu, ktorý mal predniesť na budúci deň na Námestí Červeného kríža v Ríme. Obsahom prejavu mali byť ostré útoky proti mariánskej úcte. Deťom sa lopta skotúľala k jaskyni.
Bruno: „Zašiel som za synom dolu. Syna som našiel v jaskyni na kolenách, so zopätými rukami. Hovoril s niekým, koho som nevidel. Opakoval: Krásna Pani, Krásna Pani… Zavolal som Isolu a Giovanniho – Francesca a nechal som ich, aby vstúpili do jaskyne. Videl som, ako si Isola kľaká, spína ruky a hovorí: Krásna Pani, Krásna Pani… O niekoľko minút kľačal i Francesco. Snažil som sa deti zdvihnúť zo zeme, ale nepodarilo sa mi to. Deti boli ako prikované a ja som dostal strach. Úplne samovoľne som vyslovil prosbu: °Pane, zachráň nás!° Sotva som dopovedal túto vetu, zmocnil sa ma nevýslovný pocit. Bolo mi tak, ako keby sa zozadu priblížili dve ruky a dotkli sa mojich očí. V tom okamihu zmizla pred mojím zrakom jaskyňa a ja som videl pred sebou žiarivú postavu. Spoznal som v nej mladú ženu, vysokú asi 165 cm. Mala orientálne rysy, tmavú pleť a čierne vlasy. Mala plášť, ktorý bol zelený ako lúka. Bol som od úžasu ako zarazený, ale potom som začul jej nežný hlas, ktorý znel, ako keby prichádzal z reproduktora. Povedala mi: „Ja som tá, ktorá žije v Najsvätejšej Trojici. Som Panna Zjavení. Ty Ma však prenasleduješ. To už stačí. Vráť sa späť do svätého stáda, do nebeského dvora tu na zemi. Novéna s deviatimi piatkami, ktorú si vykonal skôr, než si spadol do svojich bludov, ťa zachránila!“
Zjavenie trvalo asi pol druhej hodiny. Svätá Panna hovorila len k Brunovi a medziiným mu zverila tajomstvo, ktoré mal odovzdať Svätému Otcovi. Deti Jej hlas nepočuli, ale videli, ako pohybuje perami. V ruke držala malú šedú knihu. Na konci zjavenia k nim pristúpila bližšie, uklonila sa, obrátila a zmizla.
Otec sa detí hneď vypytoval, čo videli. Ich výpovede súhlasili s jeho vlastným videním.
Bruno: „Ihneď som sa s deťmi vrátil domov. Bol som úplne zmätený a otrasený. A tak sa z nepriateľa Cirkvi stal jej vášnivý zástanca. (O pravdivosti zjavenia ho presvedčilo aj to, že našiel kňaza podľa znamenia, o ktorom sa v jaskyni zmienila svätá Panna.) Začal som zapisovať posolstvá Matky Božej do zošita. Potom som o tom informoval kňaza v našej farnosti a neskôr tiež kardinálov vo Vatikáne. Mal som ešte niekoľko ďalších zjavení. Bola ustanovená vyšetrovacia komisia. Ja sám, moja žena i moje deti sa podrobovali 6 mesiacov výsluchom, najskôr spoločným, neskôr oddeleným. Sväté ofícium potom konštatovalo, že nejde o podvod a že posolstvá zodpovedajú Evanjeliu.
Pápež Pius XII. venoval zjaveniu veľkú pozornosť. Dňa 9. decembra 1949 sa chcel so mnou vo Vatikáne stretnúť. Pri tejto príležitosti sme hovorili o posolstve, ktoré mi preňho zverila Matka Božia. Rozprával som mu, že som ho mal v úmysle zabiť dýkou. Na to odpovedal: „Keby si ma bol zabil, daroval by si Cirkvi ďalšieho mučeníka!“ Pius XII. ma prijal ešte pri niekoľkých ďalších príležitostiach. Vyzval ma, aby som v jaskyni zriadil miesto úcty. (To sa aj stalo. V jaskyni bola inštalovaná socha Panny Márie, podľa opisu, neskôr tu bola vybudovaná kaplnka.)
Stretol som sa tiež s Jánom XXIII. Keď sme sa stretli, objal ma a pozval, aby som mu rozprával o posolstvách. Niekoľko dní pred otvorením konkláve, ktoré zvolilo Pavla VI., Matka Božia mu povedala, že bude pápežom. Poznal som ho už skôr, pretože zastával funkciu štátneho sekretára. Vymenili sme si veľa listov.
Pápežovi Jánovi Pavlovi II. som odovzdal v obálkach rôzne posolstvá, ktoré som dostal pri posledných zjaveniach.
V posolstvách sa Panna Mária prejavuje ako starostlivá Matka. Nabáda ma, aby som všetkým ľuďom povedal, že sa musia stať lepšími a nesmú byť takí egoistickí. Hovorí tiež o vojnách a katastrofách. Hovorí, že to sú rany, ktoré nepochádzajú od Boha, ale zo skazených a tvrdých ľudských sŕdc.
Môžem uviesť jedno z videní: Matka Božia ma zaviedla na Benátske námestie v Ríme. Námestie bolo plné ľudí, ktorí kričali: „Popraviť, popraviť!“ Matka Božia mi vysvetlila, že tu práve prebieha revolúcia. Potom sa zo zástupu ozval výkrik: „Poďme všetci na Peterské námestie!“ Odobrali sme sa tam a videli sme tam stáť pápeža i kardinálov a iných hodnostárov. Všetci plakali. Opakovane volali: „Zmiluj sa nad nami, zmiluj sa nad nami!“ Povedala mi, že vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, Cirkev bude veľmi trpieť a že ľudstvo ide v ústrety vojnám a veľkým nebezpečenstvám.
(Biskup Hnilica 14. 7. 1996 vo Zvolene povedal: „Pred 100 rokmi mal pápež Lev XIII. videnie v kaplnke, kde slúžil svätú omšu. Videl, ako diabol búral chrám svätého Petra, ktorý symbolizoval Cirkev. Na jeho výkrik Boh poslal archanjela Michala, ktorý diablov zahnal. Lev XIII. hneď napísal modlitbu ku svätému Michalovi, ktorú nariadil modliť sa a povedal: Toto nebezpečenstvo príde z Ruska.
Vieme, že svätý Don Bosco vo sne videl, že Rím je okupovaný ruskými vojakmi„.)
No Panna Mária tiež povedala, že máme s dôverou očakávať spásu a záchranu. Ako sa možno zachrániť? Modlitbou a obrátením. Podľa Matky Božej človek má svoj osud vo vlastných rukách, ale aby sa zachránil, musí sa obrátiť.“
Brunovi, ktorý žije dodnes, sa svätá Panna zjavila nielen v jaskyni, ale neskôr i v súkromí. Tak mal Bruno asi 30 zjavení, prevažne tajných posolstiev pápežom, s ktorými je v kontakte dodnes.
Pápež Pius XII. navštívil Tri pramene už v roku 1949 a posvätil tam sochu Panny Márie.
Na 12. 4. 1980, práve 33 rokov od prvého zjavenia, ohlásila Panna Mária dopredu udalosť. Zišlo sa tu viac ako 3000 ľudí. Udial sa tu veľký slnečný zázrak, o čom predložili svedectvá mnohí účastníci. Podobný fenomén sa opakoval presne o dva roky neskôr.
