Greenfields (Brother four)
Kedy si tu boli zelené polia, bozkávané slnkom. Kedysi tu boli údolia, ktorými tiekli rieky, kedysi tu bola modrá obloha, s bielymi mrakmi tam vysoko hore, kedysi boli súčasťou nekonečnej lásky.
Boli sme milencami ktorí sa prechádzali zelenými poliami. Zelené polia sú preč, spražené slnkom, Odišli z údolí, kde tiekli rieky, odišli so studenými vetrami, ktoré ošľahli moje srdce, odišli s milencami, ktorí nechali odísť svoje sny… Kde sú tie zelené polia, ktorými sme sa túlali?
Nikdy sa nedozviem, čo ťa prinútilo utiecť…Ako môžem hľadať, keď tmavé mraky skryjú deň, viem len, že nie je na svete nič, nič v tomto divom svete, čo by stálo za obdiv. Ale budem čakať, kým sa vrátiš, budem čakať, kým spoznáš deň, že nemôžeš byť šťastná, keď tvoje srdce blúdi, nemôžeš byť šťastná, kým ho neprinesieš domov, domov k zeleným poliam, a znova ku mne..
