Pred 24 rokmi obletel médiá známy výrok Jána Budaja – jedného s aktivistov „novembra 1989“, a to výrok „VITAJ EURÓPA.“ Povedal to pri strihaní ostnatého plota na našich hraniciach s Rakúskom. Čo sme to vlastne vítali?
Dnes, ako sa zdá, sme si vtedy pustili obrazne aj doslova ten vysnívaný Západ k nám ako vlkov v ovčom rúchu. Nevedeli sme, že tí istí „západní“ politici, ktorí nás chceli „oslobodiť od komunizmu“, chceli len jedno, nahradiť práchnivejúcu totalitu totalitou modernejšom, zákernejšou a oveľa tvrdšou. Počas 24 rokov sa im darilo opíjať nás rožkom, vytvoriť ilúziu slobody, pohybu, názoru a presvedčenia. Dnes však vidíme, že z bambusovej klietky sa dostávame do pevnosti ALCATRAZ. Predchádzalo tomu cvičenie s obyvateľstvom po všetkých stránkach, od rozbitia akejkoľvek jednoty občanov do pofidérnych strán, od nadrogovávania obyvateľov kadejakými „žuvačkami“, médiami, tovarom, naprogramovanými a účelovými problémami, nezmyselnými vraj kultúrnymi megaakciami, až po vpustenie na Slovensko bánd najrozličnejších siekt a pohanských hnutí, a napokon rozbíjanie jednoty samotnej Katolíckej Cirkvi.
Dnes tu máme zavádzanie zákonov, ktoré majú nadobro vyplniť dávne sny komunistov, ba čo viac, slobodomurárov najhrubšieho zrna.
Zoštátnenie detí, likvidácia rodiny a morálky, kult smrti a skazy, zavedenie a inštitucionalizovanie najhoršieho hnusu a zla, ktoré bude mať výsostné právo šíriť sa a vládnuť, a odstránenie Cirkvi z verejného života, a nielen to, zaviesť zákony, podľa ktorých bude trestné mať vieru v pravého Boha,vyznávať Evanjelium a žiť ho, atď. Práve sme si pripomenuli 45 rokov od konca „pražského jara“, ktoré rozmliaždili pásy tankov. Posledných 24 rokov zrejme môžeme považovať len za akúsi dlhšiu „jar“, na konci ktorej nebudú tanky, ale zrejme gilotíny…
Tak ako ešte si hovoríme „VITAJ, EURÓPA?“
V júni 2013 prebehlo na Úrade vlády pripomienkovanie tzv. Stratégie podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, ktorá má byť schválená dńas 12. septembra 2013 (zaujímavé, zase si slobodomurári vybrali mariánsky sviatok). Na uvedené zasadnutie – pripomienkovanie – boli prizvaní aj zástupcovia tzv. „tretieho sektora“, konkrétne 27. júna 2013, aby poslúžili zrejme ako „potemkinova dedina“ pri schvaľovaní niečoho, s čím zásadne nesúhlasili. Združenie Magnificat Slovakia pozvané nebolo, aj keď sme tretí sektor a problémom sa transparentne zaoberáme. Prinášame vám správu o tomto stretnutí inštitúcie Leva III. a to od jej riaditeľa Ing. Roberta Matéffyho: Anton Selecký
INŠTITÚT LEVA XIII. PRIPOMIENKOVAL VLÁDNY DOKUMENT „STRATÉGIA ĽUDSKÝCH PRÁV“.
27. júna 2013 sme sa za Inštitút Leva XIII. zúčastnili pripomienkovania pripravovaného dokumentu vlády s názvom Stratégia ľudských práv. Dokument vypracoval redakčný tím na čele s pánom Kálmanom Petőczom (Dagmar Kusá, Dagmar Horná)
Cieľom tohto dokumentu je príprava novej stratégie pri zavádzaní tzv. nových ľudských práv. Prvotný návrh na vypracovanie stratégie ľudských práv pochádza z čias krátkej Radičovej vlády a jeho cieľom je legitimizovať a inštitucionalizovať na Slovensku zvrátenú rodovú ideológiu. Ide o nevídane radikálny dokument, ktorý popri inom navrhuje:
zriadenie širokého byrokratického aparátu štátnej správy na masívne financovanie a presadzovanie záujmov tzv. homoloby- zmenu slovenskej legislatívy v prospech okrajovej homoloby a feministických skupín podľa cieľov rodovej ideológie
- monitorovanie občanov, ktorí verejne neschvaľujú sodomiu a rodovú ideológiu ako šíriteľov nenávisti
- zavádzanie štátnej propagandy a perverznej sexuálnej výchovy na školách v duchu rodovej ideológie.
Priebeh diskusie
Hneď na začiatku stretnutia v rámci pripomienkovania dokumentu verejným sektorom sme vyjadrili naše hlavné námietky. Autori dokumentu, na čele s pánom Petőczom, bez váhania priznali, že dokument je naozaj kontroverzný a že nie je možné očakávať, že by sme sa na ňom zhodli. Napriek tomu pán Petőcz nelogicky nástojil na tom, že dokument musí byť prijatý stoj čo stoj.
Naša hlavná námietka smerovala k ideologickému podfarbeniu celého dokumentu. Vyjadrili sme principiálny nesúhlas s takto naformulovaným dokumentom a žiadali sme o jeho prerobenie tak, aby nebol ideologický. Pani Horná, členka redakčného tímu, nám však dala jasne najavo, že to neprichádza do úvahy. Tvrdila, že Slovensko je k jeho prijatiu zaviazané. Opakovane sme sa teda dožadovali zoznamu medzinárodných zmlúv, ktoré nás k jeho prijatiu zaväzujú. Pani Horná nám vysvetlila, že ide o všeobecný trend vývoja ľudských práv v Európe a keďže my sme jej súčasťou, tak ho prijať jednoducho musíme. Išlo o neuveriteľne arogantné a nekompetentné zavádzanie.
Všeobecná diskusia ďalej pokračovala predkladaním ďalších námietok od predstaviteľov verejného sektora. Zo strany komisie sme ale nepočuli žiadne rozumné odpovede. Tie tvorili v podstate len výhovorky na nedostatok času a uisťovania, že sa nemusíme obávať rizík, lebo žijeme v 21. storočí a oni (redakčný tím) vedia, čo robia. Komisia v snahe zachrániť situáciu pôsobila miestami naivne, miestami nekompetentne a miestami arogantne.
Napriek jasne odmietavým postojom drvivej väčšiny účastníkov stretnutia sa nás komisia snažila uisťovať, že dokument je výsledkom kompromisu všetkých rozdielnych strán, vrátane tej našej. A to nebola pravda. Z diskusie bolo ale zrejmé, že v pléne sa nenašiel nikto, kto by schvaľoval názory artikulované v dokumente.
Po pol hodine vyhýbavých odpovedí sme chceli vedieť, koľko účastníkov verejného sektora dokument skutočne podporuje a koľko je proti nemu. Z predošlej debaty a celkovej atmosféry bolo ale zrejmé, že s dokumentom väčšina účastníkov nesúhlasí. Vyzvali sme teda k hlasovaniu o podpore dokumentu medzi účastníkmi verejného sektora, aby sa ujasnilo, či dokument reprezentuje pohľad relevantnej skupiny účastníkov. Táto žiadosť redakčný tým extrémne podráždila. Bolo nám odobraté slovo s odôvodnením, že „nie sme reprezentatívna vzorka“. Hlasovanie neumožnili a bolo nám povedané, že my tu nie sme na to, aby sme sa k dokumentu vyjadrovali ako k celku. Tón zo strany moderátorky bol jasne agresívny a v ďalšej debate nám odobrala mikrofón. Voči jej prístupu sme sa hlasne ohradili a upovedomili komisiu, že väčšina Slovákov sú kresťania a neschvaľujú rodovú ideológiu, ktorú sa komisia snaží občanom cez dokument nanútiť. Kvôli naším protestom nás komisia vykázala zo stretnutia z dôvodu narúšania „dialógu“.
V druhej časti stretnutia nasledovala nezmyslená práca v skupinkách. Účastníci verejného sektoru mali medzi sebou diskutovať o jednotlivých kapitolách dokumentu. Na záver mali napísať pripomienky k jednotlivým kapitolám a navrhnúť, čo by do nich chceli pridať. Tejto nezmyselnej časti sme sa rozhodli nezúčastniť. Zo strany redakčného tímu bolo absolútne drzé vyhýbať sa takto diskusii o dokumente a ľudí, čo s dokumentom nesúhlasia manipulovať, aby písali návrhy, ktoré do dokumentu pridať.
Nezúčastnili sme sa tejto debaty aj preto, aby komisia nemohla zneužiť našu účasť na legitimizáciu celého dokumentu. Aby sme neboli súčasťou verejnej diskusie, vďaka ktorej dokument mohol vzniknúť. Teda aby raz nemohli povedať, že výsledná Stratégia je kompromisom verejnej diskusie za našej účasti.
Celkovo komisia pôsobila arogantne a nekompetentne. Proces pripomienkovania bol manipulovaný a na nepríjemné otázky komisia jednoducho nereagovala. Celé podujatie malo skôr charakter zlej komédie, alebo ochotníckeho divadla, ako rozumnej rozpravy k závažnému dokumentu, ktorý ma vláda schváliť. Na záver nám redakčná komisia drzo oznámila, že naše vznesené pripomienky nemajú žiaden záväzný charakter. To znamená, že je čisto na redakčnom tíme, čo napíše do výsledného dokumentu. Účasť pripomienkovania občianskeho sektora mala zrejme poslúžiť na politické zlegitimizovanie dokumentu. Na vytvorenie zdania, že kontroverzný dokument je výsledkom pestrej verejnej diskusie.
Vláda SR ma dokument „Stratégia ludských práv“ schváliť 12. septembra 2013.
Ing. Robert Mátéffy – riaditel, Inštitút Leva XIII.
Ak si pozorne budete prezerať životopisy našich vládnych činiteľov, aj niekoľko rokov dozadu, (pozor, k niektorým životopisom sa proste nedostanete ) uvidíte, že naše vlády tvoria väčšinou tzv. janičiari, ktorých sem vyslali po adekvátnej príprave, a je úplne jedno za akú politickú stranu vystupujú.
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Zloženie redakčného tímu
- Kálmán Petőcz, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku, člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
- Michal Vašečka, poradca podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre oblasť ľudských práv
- Dagmar Horná, UNESCO katedra
- Peter Guráň, Výbor pre deti a mládež Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
- Dagmar Kusá, BISLA http://www.radavladylp.gov.sk/12243/zlozenie-redakcneho-timu/
Kálmán Petőcz
ÚV SR, Sekcia ľudských práv a rovnakého zaobchádzania, generálny riaditeľ sekcie, veľvyslanec
V roku 1994 sa stal členom Výkonného výboru Liberálnej internacionály a od roku 1997 je podpredsedom Európskej liberálnej, demokratickej a reformnej strany (ELDR).
Na svojom blogu o sebe píše: „Post tenebras lux – okolo tohto nápisu na Múre reformátorov v Ženeve som prešiel nespočetne krát. Po tme príde svetlo. O ľudských právach a o rozširovaní obzorov.“
Čítajte viac: http://kalmanpetocz.blog.sme.sk/#ixzz2ciFxfxcB
Michal Vašečka Poradca pre UNHCR Bratislave (1995-1996), hosťujúci profesor na New School for Social Research v New Yorku (1996-1997) a vedúci projektov Nadácia Open Society (1997-1998). Od roku 1999 pracoval v Ústave pre verejné záležitosti ako výskumník a v januári 2000 sa stal programovým riaditeľom. V súčasnej dobe sa zameriava na poskytovanie odbornej analýzy slovenského transformačného procesu so zameraním na národnostné menšiny a stav občianskej spoločnosti. Od mája 2000 tiež pôsobí ako konzultant pre Svetovú banku.
http://roma.fsv.cuni.cz/lecturers.html
Michal Vašečka: ….túto krajinu treba symbolicky založiť ešte raz.“
Ako? „Napríklad tým, že sa prijme nová ústava, ktorá sa nebude opierať o hmlistú cyrilometodskú tradíciu, ale univerzálne hodnoty a humanizmus. Mali by v nej byť zadefinovaní občania Slovenska, a nie národ slovenský ako etnická skupina.“
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5174539/sme-dravi-ale-druholigisti.html#ixzz2ciJXD4OK
PhDr.Dagmar Horná, PhD Ext. spolupracovníčka KP FIF UK; UNESCO centrum pre výchovu k ľudským právam UK
Email: dagmar.horna@gmail.com
Konzultačné hodiny: po dohode vi
Externá spolupracovníčka KP FIF UK; ÚV SR, Sekcia ľudských práv a rovnakého zaobchádzania,
riaditeľka odboru; UNESCO katedra pre výchovu k ľudským právam Univerzity Komenského
PhDr. Dagmar Kusá, PhD
Lektor / Bakalárske štúdium koordinátor na bisl (Bratislava Medzinárodná škola slobodných umení
Organizátor, moderátor v moslimsko – židovskej konferencii
Minulosť: Program Manager, tréner, facilitátor, Senior Fellow na Medzinárodnom centre pre zmierovacie konanie
Program Coordinator v EUROCLIO-Európska asociácia História pedagógov
postgraduálne študent / učiteľ na univerzite v Bostone zobraziť všetky
Vzdelanie: Boston univerzity, VVS, Univerzita Komenského v Bratislave http://sk.linkedin.com/in/dagmaraka, http://bisla.academia.edu/DagmarKusa
PhDr. Peter Guráň, PhD.
Výbor OSN pre práva dieťaťa, zástupca SR
mail: guran@mediacia-respekt.sk
http://www.mediacia-respekt.sk/index.php/informacie/kontakt
