Sestra Faustína spozorovala vo svojej cele Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie, druhou sa dotýkal hrude. Z rúcha na prsiach vychádzali dva lúče – červený a bledší. Ježiš jej povedal:
„Namaľuj obraz, ktorý vidíš, s týmto nápisom: Ježiš, dúfam v Teba! Prajem si, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke, potom po celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, neostane zatratená. Sľubujem jej už tu na zemi víťazstvo nad nepriateľom, najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť, ako svoju česť… Domy a dokonca mestá, v ktorých sa bude tento obraz uctievať, zachovám a ochránim.
Tieto dva lúče znamenajú Krv a Vodu. Bledší lúč predstavuje Vodu, ktorá duše ospravedlňuje. Červený lúč je symbolom Krvi, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vytryskli z hlbín môjho milosrdenstva vo chvíli, ked bolo moje zomierajúce Srdce na kríži prebodnuté kopijou. Tieto lúče ochránia duše pred hnevom môjho Otca… Odovzdám ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz.“
Sestra Faustína, vlastným menom Helena Kowalská, sa narodila v r. 1905 v Poľsku. Mladá Helena sa začala oddávať životu radovánok. Chodila na tanečné zábavy. O svojom živote píše vo svojom denníku: „Vo svojom vnútri som sa vyhýbala Bohu. Raz som išla s jednou zo svojich sestier na ples. Vo chvíli, keď som začala tancovať, zazrela som vedľa seba Ježiša, zhanobeného, obnaženého Ježiša, celého pokrytého ranami. Vyslovil tieto slová: ‚Ako dlho ťa mám ešte trpieť a ako dlho Ma ešte necháš čakať?‘ V tej chvíli pre mňa hudba zmĺkla, spoločnosť, v ktorej som sa nachádzala, mi zmizla z očí, zostal len Ježiš a ja. Po chvíli som tajne opustila spoločnosť a vybrala som sa do katedrály. Hodila som sa pred Najsvätejšiu sviatosť na kolená a prosila som Pána, aby mi dal spoznať, čo mám robiť. Hneď som počula slová: ‚Okamžite odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do kláštora!‘ Tak ako som bola, vo svojich jediných šatách, som prišla do Varšavy.“
V r. 1925 sestru Faustínu prijali do kláštora sestier Božieho milosrdenstva. V r. 1934 namaľoval maliar E. Kazimierovský obraz podľa pokynov sestry Faustíny. Ježiš k obrazu povedal: „Veľkosť tohto obrazu nie je ani v kráse farieb, ani v ťahoch štetca, ale v mojej milosti.“
Pán Ježiš povedal Faustíne: „Prajem si sviatok milosrdenstva… Prvá nedeľa po Veľkej noci má byť slávená ako sviatok milosrdenstva. V ten deň vylejem more milostí na tie duše, ktoré sa priblížia k prameňu milosrdenstva. Duša, ktorá sa vyspovedá a pristúpi k sviatosti prijímania, dostane úplné odpustky svojich vín a trestov… Nijaká duša nesmie pociťovať strach priblížiť sa ku Mne. Moje milosrdenstvo je také veľké, že ani po celú večnosť ju nepochopí žiaden rozum. Je nevysvetliteľné tak pre ľudí, ako aj pre anjelov.“
Ako duchovnú prípravu na sviatok milosrdenstva žiadal Ježiš vykonať si deviatnik k Božiemu milosrdenstvu.
Pán Ježiš nadiktoval sestre Faustíne ruženec Božieho milosrdenstva. Povedal: „Ktokoľvek sa ho bude modliť, okúsi v hodine smrti moje veľké milosrdenstvo. Keby to bol aj najzaťatejší hriešnik, keď sa čo i len raz pomodlí tento ruženec, bude účastný milostí môjho milosrdenstva… Tým, ktorí sa tento ruženec budú modliť, chcem darovať všetko, o čo budú prosiť. Aj duše zaťatých hriešnikov naplním pokojom, ak sa budú modliť túto modlitbu. Hodina ich smrti bude šťastná.“
Ruženec Božieho milosrdenstva (s cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave):
Na začiatku sa modlí: Otčenáš, Zdravas‘, Mária, Verím v Boha.
Na veľkých zrnkách: Večný Bože, obetujem Ti Telo a Krv, Dušu i Božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.
Na malých zrnkách: Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.
Na konci sa modlí (3 x): Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.
Ježiš sestre Faustíne povedal: „Moje Srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše, najmä pre duše úbohých hriešnikov. Kvôli nim bývam vo svätostánku. Ako Kráľ milosrdenstva chcem duše obdariť milosťami, ale ony ich nechcú prijať. Na všetko si nájdu čas, ale prísť ku Mne a prevziať si milosti, na to im už čas neostáva. Slabá hriešna duša sa nesmie obávať priblížiť sa ku Mne, aj keby mala viac hriechov ako je piesku na zemi. Všetko sa ponorí do priepasti môjho milosrdenstva. Keď sa ku Mne duša priblíži s dôverou, naplním ju ohromnou milosťou. Duše, ktoré budú rozširovať slávu môjho milosrdenstva, budem po celý život chrániť tak, ako chráni nežná matka svoje dojča. V hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Vykupiteľom. V tejto poslednej hodine nemá duša nič na svoju ochranu, iba moje milosrdenstvo… Čím väčší je hriešnik, o to väčšie právo má na moje milosrdenstvo… Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, keď sa odvoláva na moje milosrdenstvo.“
V r. 1955 zriadil gorzóvsky biskup Kongregáciu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, milosrdného Vykupiteľa, ktorej cieľom sa stala propagácia kultu Božieho milosrdenstva.
Reprodukcia obrazu sa rozširuje v miliónových nákladoch.
Sestra Faustína zomrela v r. 1938 v Krakove na tuberkulózu vo veku 33 rokov. V r. 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú, a v roku 2000 za svätú.
Ježiš: „Skôr než prídem ako spravodlivý Sudca, otvorím naširoko dvere milosrdenstva. Kto nechce prejsť dvermi môjho milosrdenstva, musí prejsť dvermi mojej spravodlivosti… Toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočište pri prameni milosrdenstva.„
Božie Milosrdenstvo – nádej pre svet (I. II. III.)
Zjavenie Božieho Milosrdenstva
Obdobie (22. februára1931 – 5. októbra 1938)
Vizionárka: sestra Faustína Kowalská (26)
Dňa 22. februára 1931 sa Kristus zjavil rehoľníčke Faustíne Kowalskej (rehoľa Matky Božieho Milosrdenstva – Krakov) a vo videní a prikázal jej, aby namaľovala jeho obraz, kde mu zo srdca vychádza červený a svetlý lúč. Na obraze malo byť napísané: Ježišu, dôverujem Ti.
Do denníčku si sestra Faustína napísala: „Ježiš mi povedal: Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodinu smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu.“
„Tieto dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší. Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo kopijou prerazené na kríži“
Ježiš sa Faustíne zjavil v priebehu ďalších rokov mnohokrát. Doporučil jej, aby si tieto videnia zapisovala do denníčka. (dnes známy Denník sestry Faustíny)
Raz pri modlitbe v kaplnke začula sestra Faustína v duši slová: „Táto modlitba je na zmiernenie môjho hnevu. Budeš sa ju modliť deväť dní na zvyčajnom ruženci nasledujúcim spôsobom: najprv sa pomodlíš jeden Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha. Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledovné slová: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta. Na zrnkách Zdravasov sa budeš modliť nasledujúcimi slovami: Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová: Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný – zmiluj sa nad nami i nad celým svetom“
Z denníčka sestry Faustíny – Ježiš hovorí: „Nech sa žiaden hriešnik nebojí priblížiť sa ku mne.“
„Skôr než prídem ako spravodlivý sudca, otvorím naširoko dvere Milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho Milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti… toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočište pri prameni Milosrdenstva!“
Sestra Faustína Kowalská zomrela 5. októbra 1938 na tuberkulózu.
V prvú nedeľu po Veľkej noci 18. apríla 1993 vyhlásil pápež Ján Pavol II. v Ríme sestru Faustínu za blahoslavenú. Svätorečená bola roku 2000, 30. apríla, v nedeľu Božieho milosrdenstva. Presne v ten istý deň ustanovil pápež Ján Pavol II. aj Sviatok Božieho milosrdenstva. Slávi sa na druhú Veľkonočnú nedeľu.
Kontakty: www.boziemilosrdenstvo.sk , www.milosrdenstvo.sk
Púte organizujú: Ck Krištof Tour, Vazovova 12, 811 07 Bratislava, tel: 02 555 67969, www.kristoftour.sk
Gospatravel, Vladimír Chromek, 082 13 Tulčík 187 tel: 051 77 89 898, e-mail: v.chromek@zoznam.sk,www.gospatravel.sk
Awertravel, s.r.o. Hviezdoslavova 1469/61 905 01Senica Tel.: 00421 34 6513896 E-mail:awertravel@awertravel.sk Web: www.awertravel.sk
23 minút v pekle
Svätá Faustína o pekle
(Cirkevne schválené)
„Dnes som bola v priepastiach pekla, doprevádzaná svojím anjelom Strážnym. Je to miesto veľkého trápenia. Aká strašne veľká je jeho rozloha a aká veľká rozličnosť múk, ktoré som tam videla!
PRVOU strašnou mukou v pekle je strata BOHA!
DRUHOU neutíchajúcou mukou je ustavičné výčitky svedomia!
TREŤOU neznesiteľnou mukou je vedomie toho, že údel sa už nikdy nezmení!
ŠTVRTOU pálčivou mukou je oheň, čiste duchovný, zapálený spravodlivým Božim hnevom!
PIATOU deptajúcou mukou je stála tma a strašne dusivý zápach. A hoci je tam tma, všetci zavrhnutí sa tam navzájom vidia.
Satani aj zavrhnuté duše vidia všetku neprávosť a zlobu tak na sebe, jako aj na iných!
ŠIESTOU mukou je neustála spoločnosť Satana.
SIEDMOU mukou je strašné zúfalstvo, šialená nenávisť BOHA, pusté zlorečenie, preklínanie, rúhanie.
Všetkými týmito mukami trpia rovnakou mierou všetci zavrhnutí, no týmto ešte nie je koniec všetkému trápeniu. Sú ešte určité muky, ktorými trpia zavrhnutí každý sam za seba, a sú to muky zmyslov. Každá z týchto duší čím hrešila tu na svete, tým je v pekle trestaná, a to takým strašným spôsobom, že to nie je možné opísať. Sú to hrozné bolesti, v ktorých jedna muka sa líši od druhej. Bola by som hrôzou umrela, keď som videla tie hrozné muky, kedy ma pritom nebola podporila Božia všemohúcnosť!“
„Nech každý hriešnik berie na vedomie: akými zmyslami kto na zemi sa prehrešuje, takými bude trestaný po celú večnosť! Píš o tom z Božieho rozkazu, aby sa žiadna duša nemohla vyhovárať, že pekla nieto, že tam nikto nebol, a preto sa ani nevie, jako tam je!“
„Ja, sestra Faustína, bola som z Božieho rozkazu v priepastiach pekla, aby som mohla dosvedčiť dušiam, že peklo skutočne jestvuje!
O tom síce nem ô žem teraz hovoriť, ale mám príkaz od Boha, aby som to zastavila písomne. Satani ma preto nenávideli, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho všetkého, čo som tam videla. A zvlášť som poznala jedno: v pekle je najviac tých duší, ktoré neuverili, že peklo skutočne je!
Keď som prišla k sebe, nemohla som sa upokojiť z toho zdesenia, jako tam duše strašne trpia. Preto sa teraz tým vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov a ustavične pre nich vyprosujem od Boha milosrdenstvo!“
Zo záznamu 17. II. 1937. Ježiš hovorí: „Duše hynú napriek môjmu horkému utrpeniu! Dávam im už poslednú nádej na záchranu: Moje sväté milosrdenstvo! Keď sa nevnoria s klaňaním sa do môjho milosrdenstva, zahynú naveky! Sekretárka môjho milosrdenstva, lebo strašný deň je blízko, deň mojej spravodlivosti!“
Pán mi povedal: „Strata každej duše ma pohrúži do smrteľného smútku! Nadovšetkoma potešíš, keď sa budeš modliť za hriešnikov. Najmilšia modlitba u mňa je modlitba za obrátenie hriešnych duší. Vedz, moja dcéra, že táto modlitba je vždy vypočutá.“
„Znovu ti pripomínam, moja dcérka: Koľkokrát počuješ odbíjať tretiu hodinu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva a oslavuj ho! Vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, zvlášť pre úbohých hriešnikov, však práve v tú chvíľu moje umierajúce Srdce na Kríži zostalo dokorán otvorené pre všetky duše. V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba, tak aj pre druhých. Však v túto hodinu sa dostalo milosti celému svetu tým, že milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou!
Dcérka moja, pokiaľ ti to len povinnosti dovolia, snaž sa v tú hodinu vykonať pobožnosť Krížovej cesty! Ak ti to nie je možné, tak vojdi aspoň na chvíľku do kaplnky a uctievaj moje Srdce v Najsvätejšej Sviatosti, ktoré je plné milosrdenstva! Ak však nemôžeš vojsť ani do kaplnky, postoj chvíľu a pohrúž sa v modlitbu tam, kde práve si, aspoň na kratučkú chvíľu!“
(An. Episc. Auxil. Varšava. 11. IV. 1949)
Z denníka sv. sestry Faustíny
KINO: Sv. Faustína
;
Matka Angelika (zakladateľka EWTN TV)o Fatime, konci časov a pekle
RUSKO: Prvý kanál
spravodajstvo
Sviatok Vzkriesenia v Moskve
EWTN – naživo
(svetová katolícka televízia
matky Angeliky)
Pápež označil vyvražďovanie Arménov za prvú genocídu 20. storočia
Vatikán 12. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Podľa pápeža boli títo ľudia nezmyselne zavraždení
Pápež František si dnes uctil 100. výročie vyvražďovania Arménov osmanskými Turkami, pričom udalosť nazval „prvou genocídou 20. storočia“. Podľa agentúra AP ide o politicky výbušné vyhlásenie, ktoré s určitosťou vyvolá negatívne reakcie predstaviteľov Ankary.
František, ktorý udržiava s arménskou komunitou úzke vzťahy od čias svojho pôsobenia v rodnej Argentíne, si za svojím vyhlásením stojí, tvrdiac, že bolo jeho povinnosťou uctiť si pamiatku týchto nevinných mužov, žien, detí, kňazov a biskupov. Podľa neho boli títo ľudia „nezmyselne“ zavraždení.
„Zatajovanie alebo zapieranie zla je ako nechať ranu krvácať bez toho, aby ste ju obviazali,“ povedal František na úvod dnešnej omše, ktorú pri príležitosti storočnice tejto tragickej udalosti celebroval podľa tradícií arménskeho kresťanského rituálu vo vatikánskej Bazilike sv. Petra.
http://www.hlavnespravy.sk/papez-oznacil-vyvrazdovanie-armenov-za-prvu-genocidu-20-storocia/597397
Seriál Michala Hirku – BOL SOM MIMO: Vagabund na kolenách
Chvíľa pre pesničku: Pane náš
