Zvláštny úkaz v Taliansku. Dve sochy, jedna socha Panny Márie z Medžugoria, a druhá socha sv. Františka v Kalábrii ronia slzy. Tento úkaz je v súčasnosti nie ojedinelým… Nedávno v masovom meradle slzili olej ikony v Rusku… Súvisia azda tieto slzy z udalosťami, ktoré dnes svet prežíva?
Boj o dušu Cirkvi
Rozhovor Michaela Vorisa pre Associated Press – Rím, Synoda 2014
Kardinál Meisner: Synoda vylúčila sv. Jána Pavla II.
Kolín, 23.10.2014 (kath.net) 017 392 – Kolínsky kardinál Joachim Meisner v komentári v katolíckom denníku „Tagespost“ vyslovil kritiku mimoriadnej biskupskej synody v Ríme, keďže na synode nesmel byť nijaký zástupca cirkevného Inštitútu svätého Jána Pavla II. v Ríme. Povedal, že to pôsobí ako vylúčenie tohto svätého pápeža zo synody. Mnohí biskupi však napriek tomu na synode hovorili o „základných teologických údajoch o manželstve a rodine“ svätého pápeža Jána Pavla II. „Kontinuita v hlásaní náuky Cirkvi bola a je vždy garanciou a solídnym základom našej viery,“ konštatoval kardinál Meisner.
Emeritný kolínsky arcibiskup poukázal na to, že viera je „žitá náuka“. „Preto ani nie je predstaviteľné, že by sme chceli zmeniť len prax, ale nie náuku. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1,14). To je srdce kresťanskej viery.“ Slovo a náuka spolu tvoria „Slovo, ktoré sa stalo telom – kresťanskú vieru“. „Svätý pápež Ján Pavol II. bol nepochopiteľne vylúčený aj z prípravných grémií synody. Ako si to máme vysvetliť?“
Kardinál Meisner potom pripomenul, že niekoľko mesiacov bol Ján Pavol II. v Ríme svätorečený a pritom bolo veľa pútnikov z Poľska. „Pre organizátorov synody sa to zdá byť bez významu: „Vox populi – vox Dei!“ Hlas Božieho ľudu nebol žiadúci a preto sa zdá, že ani nebol vypočutý.“ –zg-
Arcibiskup Chaput:„Bol som zničený z toho, čo sa tam stalo…“
Washington, 22.10.2014 (kath.net/KAP/red) 017 391 – Americký arcibiskup z Filadelfie, Charles Chaput, vyslovil ostrú kritiku diskusií na vatikánskej synode o rodine. Arcibiskup Chaput bude hostiteľom pápeža Františka v septembri 2015 na Svetovom stretnutí rodín v pensylvánskej metropole. Kapucín Chaput sa na synode nezúčastnil. Je presvedčeným kritikom zdravotnej reformy v USA a legalizácie homosexuálneho „manželstva“.
Na akcii predčítania amerického časopisu „First Things“ v New Yorku arcibiskup podľa novín „Washington Post“ zo stredy povedal, že je „veľmi znepokojený“ z vatikánskych diskusií o náukách Cirkvi k homosexualite a znovu zosobášených rozvedených. Z celkového pohľadu zo správ o synode vychádza „zmätočné posolstvo“. „A ja si myslím, že zmätenie je niečo, čo prichádza od diabla,“ povedal arcibiskup Chaput.
V prednáške v Manhattane arcibiskup Chaput tiež dal na zváženie, či by nebolo vhodné, aby katolícky klérus odmietol registrovať civilné sobáše. V USA neexistujú dvojité sobáše – kňazi fungujú aj ako sobášni úradníci. V súvislosti s najnovšími rýchle sa množiacimi súdnymi rozhodnutiami o legalizácii partnerstiev rovnakých pohlaví už v 30 štátoch USA by katolícki kňazi mohli zvážiť vystúpiť z povinnosti certifikovania civilných sobášov ako znamenia „principiálneho odporu“.
Arcibiskup Chaput usporiada v septembri 2015 veľké medzinárodné stretnutie rodín vo svojich diecézach. Očakáva sa, že pápež František preto príde do USA, pričom dostal pre Washington a New York aj pozvania od politikov – od prezidenta, z kongresu, od generálneho sekretár a OSN a od zhromaždenia OSN.
Mediálne sa kritika synody arcibiskupa Chaputa interpretovala aj ako dištancovanie sa od Františka – veď predbežnú správu zo synody, ktorú kritizoval tento najprominentnejší kapucín Ameriky, redigovali pápežovi dôverníci arcibiskup Bruno Forte a arcibiskup Viktor Manuel Fernandez.
„Bol som veľmi zničený z toho, čo sa tam stalo,“ povedal arcibiskup Chaput o predbežnej správe. Záverečnú správu (Relatio Synodis) označil ako „zlepšenie“. „No aj tej chýba precíznosť – na jednej strane, čo sa týka úpravy zmätenia a na druhej strane, čo sa týka jasnej novej dikcie pripomenutia naformulovaných náuk Cirkvi o manželstve a homosexualite.“
„Nikto z nás nie je na základe našich vlastných podmienok vítaný v Cirkvi. My sme v Cirkvi vítaní za podmienok Ježiša Krista,“ povedal arcibiskup: „To je to, čo znamená byť kresťanom. Podriadiš sa Ježišovi a jeho náuke. Nevytvoríš si svoj vlastný korpus súkromnej spirituality.“
Príhovor arcibiskupa Chaputa v kontexte nadchádzajúceho plenárneho zasadnutia Biskupskej konferencie USA v Baltimore získal veľkú pozornosť. Vo všeobecnosti mali severoamerickí účastníci synody zreteľne konzervatívny postoj.
Téma homosexuálnych „manželstiev“ bude mať na zasadnutí biskupov v Baltimore ústredné miesto. Arcibiskup Chaput obvinil v New Yorku homosexuálnych aktivistov z „nenávisti“. Povedal, že vykresľujú s tradíciou spojených katolíkov ako „homofóbnych“. „Musíme však Bohu ďakovať aj za tento vzniknutý konflikt. Ten očistí Cirkev a zjaví charakter nepriateľov, ktorí nenávidia Cirkev,“ povedal arcibiskup doslova. –zg-
Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby
Vatikán, 22.10.2014 (kath.net/Johannes Graf -jg) 017 390 – V rámci svätej omše, ktorou sa skončila biskupská synoda o rodine, pápež František blahorečil svojho predchodcu pápeža Pavla VI. Medzi oboma udalosťami je súvislosť nielen pre encykliku Humanae vitae, v ktorej Pavol VI. rozvinul odovzdávanie života začlenené do celkového pohľadu na človeka.
Téma synody znela: „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie“. V centre teda stoja pastoračné otázky vzhľadom na rodinu, ktoré v priebehu evanjelizácie vznikajú. Oplatí sa poukázať na to, že tento aspekt – tak sa mi zdá – sa v diskusiách okolo synody trocha dostal do úzadia.
„Rozchod eva
njelia s kultúrou“ napísal Pavol VI. už v r. 1975 „je nesporne dráma našej doby“ (Apoštolský list Evangelii nuntiandi, 20). Evanjelizácia sa preto musí zamerať aj „na ľudí, čo boli poznačení svätým krstom, ale žijú mimo akejkoľvek formy kresťanského života“ (EN 52). Zameriava sa na ľudí, ktorí mali doteraz málo kontaktu s vierou a s úplnou náukou Cirkvi. Medzi nimi je nemálo tých, čo žijú vo vzťahoch, ktoré nie sú v súlade s náukou Cirkvi.
Pastoračných výziev je dosť nielen pre biskupov a kňazov. Aj laici a práve my kresťanskí laici dostávame otázky zo spoločnosti, ktorá má málo pochopenia pre katolícke chápanie manželstva, sexuality a rodiny. „Skutočne ste čakali do manželstva?“ „Neberiete antikoncepciu?“ „Čo robíš, keď je jedno tvoje dieťa homosexuálne?“ „Robíš naozaj všetko, čo Cirkev od teba požaduje?“ Tu sa žiadajú dobré odpovede, ktoré dokážu pochopiť aj ľudia, ktorí mali doteraz málo do činenia s vierou. V našej dobe má osobné svedectvo jednotlivca často väčšiu váhu ako rozsiahle štúdie expertov. Autentické vystupovanie človeka pôsobí často vierohodnejšie ako nezriedka ideológiou poznačené prieskumy. To platí najmä v oblasti manželstva a rodiny, v ktorej sa dohráva podstatné spoločensko-politické danie súčasnosti. To samozrejme pôsobí aj smerom do Cirkvi.
Každá epocha Cirkvi pozná pokušenie prispôsobiť náuku alebo prinajmenšom pastoračnú prax aktuálnemu kultúrnemu prúdu. To platí aj pre mimoriadnu synodu o rodine, ktorá sa práve skončila. Verejnosť bola doteraz nevídanou mierou neustále viac či menej korektne informovaná o diskusiách biskupov, čím sa zreteľne ukázali fronty. Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby. Cirkvi „ide aj o to, aby slová evanjelia pretvárali zásady, podľa ktorých ľudia posudzujú rozhodujúce hodnoty, predmety, na ktoré sústreďujú všeobecný záujem, spôsob myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré sú v rozpore s Božím slovom a plánom spásy“ (EN 19).
Úloha Cirkvi spočíva v tom, aby ľudí privádzala k Bohu, pretože ten ponúkol „spásu každému človeku“. „A nejde tu len o tzv. imanentnú spásu, t. j. o spásu podľa veľkosti hmotných a takisto i duchovných potrieb, ktoré sa týkajú nášho pozemského života a úplne sa stotožňujú s našimi pozemskými želaniami, nádejami, starosťami a zápasmi, ale ide zároveň aj o spásu, ktorá presahuje tieto hranice a spĺňa sa v spoločenstve s jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda transcendentná a eschatologická spása, ktorá začína už v tomto časnom živote, ale završuje sa vo večnosti“ (EN 27). To dobré, čo v neusporiadaných vzťahoch existuje, tu môže byť záchytným bodom evanjelizácie. Spoľahlivosť, vernosť, ochrana, pochopenie, úprimnosť, vzájomná podpora a pomoc sa samozrejme nájdu aj tam. Ale pritom sa nesmieme zastaviť. Musí zostať jasné, čo je hriech. Boh nevydal svoje prikázania svojvoľne, ale pretože privádzajú človeka ku spáse, ktorá spočíva v spoločenstve s ním. Pri evanjelizácii potrebujeme veľa pochopenia a citlivosti, keď máme do činenia s ľuďmi v neusporiadaných situáciách.
Mnohé príspevky pred synodou a počas nej žiaľ vyvolali falošné očakávania a – najmä v mediálnej verejnosti – viedli k zúženiu celkového pohľadu na toto zhromaždenie. S poukazom na pozitívne aspekty neusporiadaného vzťahu a hesiel ako „milosrdenstvo“ a „ďalší vývoj náuky Cirkvi“ niektorí účastníci synody sa viac či menej citlivo pokúsili pôsobiť v smere prijatia druhého civilného manželstva Cirkvou, či dokonca homosexuálneho partnerstva.
Pri všetkom ohľade na pastoračné požiadavky musí sa tu dovoliť otázka, prečo sa poklonkujeme okrajovým skupinám Cirkvi a súčasne zneisťujeme Cirkvi verných veriacich. A ďalej – ako sa vzhľadom na tieto podnety musia cítiť ľudia, ktorí žijú v neusporiadaných pomeroch, ale podľa svojich síl sa usilujú nasledovať Božie prikázania? Tí, ktorí žijú v druhom manželstve zdržanlivo alebo, keď sa im to nepodarí, z úcty ku sviatosti sa vzdajú prijatia Eucharistie? Či by nemalo byť synodálnym otcom pravým cieľom verejne oceniť príkladné správanie týchto ľudí? Či by to nebol súčasne plodný pastoračný podnet pre evanjelizáciu? Či by nebolo oveľa zmysluplnejšie pri hľadaní odpovedí na pastoračné výzvy rodiny začať pri tomto a nepokúšať sa existujúcu náuku uvoľňovať a relativizovať?
Mimoriadna synoda neurobila závery, ale pripravila riadnu synodu, ktorá sa uskutoční v októbri 2015. To bude 40 rokov po uverejnení Evangelii nuntiandi. Prosme blahoslaveného pápeža Pavla VI. o jeho príhovor za synodálnych otcov. –zg-
Johannes Graf je hlavným komentátorom redakcie kath.net
O. Tony Anatrella: Genderová teorie je antropologická hereze
Vatikán. V synodní aule se mluvilo rovněž o výzvách, kterou kladou zastánci tvz. teorie genderu, a o nátlaku, který mezinárodní organizace vyvíjejí prostřednictvím jmenované teorie, a to zejména na africké země. Pro Vatikánský rozhlas hovoří jeden z významných znalců tohoto jevu, psychoanalytik o. Tony Anatrella S.I. Synody o rodině se účastnil jako odborný poradce.
“ Vyvstává tu ideologie, která zbavuje pojem rodiny jeho významu a razí názor, že základem rodiny je sexuální pud, a to i homosexuální. Různé sexuální orientace ovšem nemohou stát na počátku páru nebo rodiny.“
Tato teorie se v různých zemích prosazuje skrze novou legislativu …
“Jedná se o zákony občanského práva, které přijímají různé parlamenty, aby zcela změnily představu o sexualitě a sexuální identitě. Je snaha, aby děti ve školách byly již odmalička, tedy od mateřské školky, vedeny k názoru, že mužské nebo ženské pohlaví není přirozená danost. Je naopak údajně dobré experimentovat s různými sexuálními orientacemi, v souladu s různými touhami.“
Nemyslíte si, že v těchto tématech vládne tak trochu zmatek, včetně katolických kruhů?
“Ano, je tu velký zmatek, a to také v katolickém prostředí. Ideologie genderu, stejně jako marxismus v minulém století, dnes proniká do těla církve a společnosti, aniž by si to pastýři a kulturní lidé uvědomovali a připravili se na příslušnou kulturní reakci. Ve svých knihách jsem ukázal, proč není možné mluvit o homosexuálním páru nebo homosexuální rodině. Tyto pojmy neexistují, vhodnými termíny by spíše mohly být „homosexuální duo“ nebo „partnerství“. Slovo „pár“ je vyhrazeno muži a ženě. Pouze oni dva se mohou natolik sexuálně doplňovat, aby zplodili život. Dvě osoby téhož pohlaví nemohou stvořit život jiného člověka.“
Viac na http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=20971
Velká demonstrace na podporu Doněcké lidové republiky a Novoruska v Miláně.
V italském Miláně se 18. 10. 2014 konalo shromáždění 100 000 lidí na podporu samovyhlášené Doněcké lidové republiky (DLR) a Nového Ruska.
Demonstraci zahájil průvod, který byl namířen proti ekonomickým sankcím EU vůči Rusku, které postihly ekonomiku severních regionů Itálie. Demonstrace proti sankcím před slavným milánským dómem
Do ulic Milána vyšlo asi 100 tisíc lidí. Vyjádřit svůj názor přišli občané Benátek, Turína, Janova a dalších italských městech. Účastníci demonstrace požadovali zrušení všech sankcí EU vůči Rusku a povzbuzení rozvoje hospodářských vztahů s Ruskem.
Míting šel nad rámec původně vyhlášeného téma. Mezi demonstranty se objevil průvod s vlajkami DLR. Jeden z účastníků tohoto průvodu vysvětlil, že přišel s vlajkami Doněcké lidové republiky, protože „lidé se v republice domáhají práva na sebeurčení, a to právo na svobodný a poklidný život je jim upíráno.“
Předtím již prezident Ukrajiny Petro Porošenko mluvil o hlavních výsledcích jednání mezi Ukrajinou a Ruskem, které proběhlo v Miláně.
„Jsem s Putinem“ a dalšími hesly podporovali italští demonstranti dnešní ruskou politiku.
Připomeňme, že 17. října v Miláně začal summit zemí Evropy a Asie. Výsledek milánských jednání v první den summitu ASEM, a zejména situaci v Donbasu jednající strany hodnotily různě, ale shodly se na potřebě přísného dodržování dohody o příměří z Minsku.
I v rámci příprav na vrcholnou schůzku „Asia-Europe“ vyjádřil šéf ruské diplomacie Sergej Lavrov naději, že setkání umožní lépe porozumět náladě evropských partnerů Ruska v ukrajinské krizi. Ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov a ruský prezident Vladimir Putin chtějí vysvětlit západním politikům, čím se Moskva řídí při svých činnostech s ohledem na Kyjev.
Poznámka redakce NR:
Demonstraci svolala Liga severu – strana, která usiluje o odtržení severní průmyslové části Itálie od zbytku země a vyhlášení samostatné republiky Padánie. Průmyslový sever Itálie s rozvinutou zemědělskou velkovýrobou nechce dotovat ze svých daní náklady na rozvoj chudšího italského jihu, kde finance většinou mizí v chapadlech různých mafií a n’drangety, aniž by se situace na jihu nějak zlepšila. Italský sever byl sankcemi proti Rusku postižen nejvíce, proto i odpor proti sankcím je tu značný, stejně jako sympatie k samovyhlášení Doněcké a Luganské lidové republiky v Novorusku.
http://www.novarepublika.cz/2014/10/v-milane-se-konala-velka-demonstrace-na.html
Píšete nám:
Opäť tu máme „Haloween“…
Srdečne pozdravujem, tak okrem nenormálnosti rodovej rovnosti sa momentálne nachádzame v období pohanského šialenstva osláv diabla cez Hallowen. Prípravy sú žiaľ v plnom prúde na mnohých školách i rodinách a budúci týždeň sa peklo chystá na oslavu.
Preto Vás veľmi prosím modlíme sa a prosme Boha o odpustenie pre všetkých, rodičov, učiteľov i ostatných dospelých, ktorí toto podporujú a organizujú vedome – tí čo žijú okultným životom a oveľa viac nevedome, ktorí nevedia čo robia. Prosme Boha o ochranu našich detí, ktoré sú len obeťami toho čo im dospelí ponúkajú.
Je smutné, keď mi dieťa na Náboženstve povie, že mu rodičia nekúpia zošit lebo nemajú peniaze a tí istí rodičia tomu istému dieťaťu za drahé peniaze z požičovne zabezpečia veľmi drahý – odporný kostým príšery na Hallowen.
Je zvláštne, že sú školy kde údajne nie sú peniaze na potrebné veci, ale na zaplatenie požičovni drahých kostýmov strigy, čarodejnice, upírky, ducha nevesty Drakuly a iné pre učiteľky na Hallowen, peniaze sú.
Žijeme v pohanskom svete a preto veľmi znovu prosím o modlitbu:
„Sv. Michal archanjel a všetci svätí anjeli bráňte naše rodiny, naše školy, naše deti.
Mama Mária skry celé Slovensko pod svoj ochranný plášť Lásky.
Sv. Ján Pavol II. a všetci svätí orodujte za nás.
Milovaný Bože odpusť nám a zmiluj sa nad nami. Amen.“
Mária Ľubomíra
Čo to je za import? Slováci, zobuďte sa!
Toto už nie je vtip, skôr peklo, a to priamo v katedrále sv. Jána v New Yorku (r.2009).Kam až diablovi dovolíme zájsť?
Chvíľa pre pesničku: In the year 2525
V roku 2525, ak muž je stále nažive, A ak žena môže stále prežiť, tak môžu sa nájsť..
V roku 3535 sa nebude musieť hovoriť pravda, nebudú sa hovoriť lži, Všetko, čo si pomyslíme, urobíme a povieme, bude v každodenných pilulkách.
V roku 4545 nebudeme potrebovať naše zuby, naše oči, Nebudeme nič prežúvať,… nikto nás neuvidí.
V roku 5555, naše ruky budú bezvládne pozdĺž tela, Naše nohy nebudú nič robiť, všetko to spravia za nás stroje.
V roku 6565 nebudeme potrebovať žiadneho manžela, žiadnu ženu, Iba si vyzdvihneme svojho syna, svoju dcéru z dna dlhej sklenenej trubice.
V roku 7510, ak to Boh nezmení, Možno sa pozrie okolo seba a povie si Hádam je čas na súdny deň.
V roku 8510 Boh iba zakrúti sklamane hlavou, Povie si, buď že som potešený, kde človek je, Alebo to roztrhá a začne znova
V roku 9595 budem prekvapený, ak je človek ešte nažive, Už vzal všetko, čo mu stará Zem mohla dať, a on jej späť nedal vôbec nič
Teraz už je to desať tisíc rokov, Človek vyplakal miliardy sĺz,
Pre to, čo on nikdy nevedel, a predsa to ovládol. Ale cez večné noci blikajúcich hviezd, Tam možno veľmi ďaleko, Možno je tam ešte len včera.
