Škvrna na tabuli mučeníka, alebo – dvojtvárnosť „korektnosti“

2150

Milí priatelia, v pondelok 8. augusta 2016  na slovensko-rakúskej hranici v Bratislave – Petržalke odhaľovalo ÚPN  tabuľu pohraničnou strážou (presnejšie jej psami) zavraždeného mladého Nemca z bývalej NDR.  Sám si pamätám,  čo vtedy znamenala „želená opona“ pretože som za komunistov tiež sedel za paragraf 104 Tr. Zák Hl 1,  čo znamenalo nedovolené opustenie republiky (alebo aj pokus či pomoc) – vo väzenskom žargóne  sa nám vravelo „kopečkári“.

To je jedna vec. Druhá – samotné odhalenie tabule nešťastníkovi Hartmutovi Tautzovi. Medzi oficiálnymi hosťami boli aj poslanec NRSR Peter Osuský, (liberál a inzultant nezávislých novinárov) predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (známy svojou sympatiou ku okultizmu), a vdp. Ján Košiar, duchovný Zväzu protikomunistického odboja.  Zatiaľ čo sa pán Frešo rozohňoval nad zločinmi komunizmu.  vdp. Ján Košiar nemohol oficiálne vystúpiť.  Dôvod? Dôvodom je jeho podpora politickej strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.  Na našej videoreportáži môžete vidieť, za akých okolností číta svoj prejav a posviaca predmetnú pamätnú tabuľu.  Takže – prečo vlastne inštalujeme pamätné tabule obetiam komunizmu, keď preberáme jeho cenzúrne praktiky? Takto samotná dôstojná akcia dostala nezaslúženú  (červenú) škvrnu.  

Anton Selecký,  (člen Zväzu protikomunistického odboja a držiteľ preukazu UPN Veterán protikomunistického odboja)

K situácii píše sám predseda Zväzu protikomunistického odboja Ján Litecký – Šveda:

Dňa 9. augusta 2016 sa v Petržalke odhaľoval pamätník hraničiarmi zversky (doslova) zavraždeného nemeckého študenta Hartmuta Tautza. Reči politikov pritom boli také typicky politické – buď o ničom, alebo politicky korektné. Nechýbala ani čechoslovácka propaganda, keď rečník z Prahy nezabudol spomenúť „demokrata“ Beneša. Áno, toho, ktorý tu ten komunizmus zavliekol. A nikomu to nejako neprekážalo.

Ale nielen rečami sme si pripomínali dobu minulú, ale aj skutkami, ako vystrihnutými z komunistickej učebnice. Najsamprv prišla na rad tvrdá cenzúra. Dôstojný pán Ján Košiar, podpredseda Interasso, dostal poverenie od predsedu, Dr. Fuchsa, aby predniesol pri tej príležitosti primeranú reč, prípadne požehnal pamätník. Aj sme si u sestry zavraždeného zistili, že nebudú problémy, pretože ich rodina je katolícka.

Tabula Hartmut Tautz (10.2.68-9.8.86)Pamätná tabuľa Hartmuta Tautza

Všetko sme dohodli s hlavnou organizátorkou, pani Winkelmannovou, ktorá ochotne súhlasila. Za chvíľu však prišla za nami, že Ján Košiar svoju reč predniesť nemôže, dokonca ani položiť veniec za Interasso. Keď sme sa jej pýtali na dôvod náhlej zmeny, dozvedeli sme sa, že to je preto, že podporil Ľudovú stranu Naše Slovensko. Keď som jej povedal, že to je typická komunistická cenzúra, na úrovni orwellovskej myšlienkovej polície, zahabkala – „no viete, médiá by nám to spočítali…“ Takže – politická korektnosť – to je to hlavné. Ale aspoň sme sa dozvedeli, s kým teda máme tú česť, čo je to za organizáciu tá Platforma európskej pamäti a svedomia www.memoryandconscience.eu(to priam cvendží ušľachtilými slovami, že?). Typické je aj to, že naša organizácia sa o celej akcii dozvedela až od predsedu Interasso. Evidentne organizácia, ktorá je autentickým spoločenstvom väzňov a obetí komunizmu je pre politicky korektných na prekážku.

Keď ešte raz pani Winkelmannová prišla za Jánom Košiarom, že ale veniec, napokon ktorý už bol zaplatený, položiť môže, už to malo rozmer frašky. Jednoducho, pred slobodným názorom a slovom úctu nemajú, iba pred peniazmi. A úplne nakoniec nám došlo, že okrem rečí a cenzúry sme tu mali ešte jednu dokonale štýlovú pripomienku dôb (vraj) minulých: udavača. Keďže pani Winkelmannová prirodzene nepozná detailne naše pomery a meno Ján Košiar určite počula prvýkrát, musel jej to pošepkať tam iba niekto z prítomných. Nuž, asi sa stačí pozrieť na spoluorganizátorov… (Osuský, Frešo – pozn red.)

P. S. Nakoniec, keď sa už takmer všetci rozišli, náš duchovný predsa len prečítal svoj príhovor (uverejnený tu nižšie) a pamätník požehnal. Sympatické bolo, že k záverečnej modlitbe sa k nám pridala aj tá hŕstka členov KPVS, ktorá ešte nestihla odísť.

Ján Litecký Šveda

http://www.pv-zpko.sk/2016/08/pamatna-tabula-hartmuta-tautza-v-petrzalke/#more-613