Prihováram sa Vám ako jedna z Rodiny Sedembolestnej, aby som sa s Vami podelila o nádhernú životnú skúsenosť o sile modlitby s našou drahou Sedembolestnou Pannou Máriou.
V roku 2006 našu širšiu rodinu – sme piati súrodenci s rodinami – zasiala ťažká správa, že Ivonka (moja neter) má rakovinu lymfatických uzlín. Táto informácia prišla nečakane ako blesk z jasného neba, pretože Ivonka prekypovala krásou, mladosťou svojich 23 rokov a práve bola v 5. ročníku vysokej školy. Písala diplomovku a chystala sa na štátnice v očakávaní promócií. Jej štíhla vysoká postava, krásne dlhé vlasy a najmä jej milá usmievavá tvárička a dobrá veselá povaha nesignalizovali prejavy tejto choroby. O to ťažšie bolo prijať holú realitu – vyjadrenie lekárov, že choroba je v pokročilom, 3. štádiu.
Rozpútal sa boj plný bolesti, utrpenia, ale predovšetkým plný nádeje a dôvery v Boha a pomoc Matky Božej a Matky našej! Lekári na Národnom onkologickom ústave v Bratislave rozbehli v plnom nasadení liečbu. Ivonka musela absolvovať náročné vyšetrenia, chemoterapie, kde jej bez okolkov bolo oznámené, kedy a po ktorej terapii vypadajú jej krásne vlasy, dostala poukaz na parochňu… Jej rodičia (moja sestra) neúnavne prevážali Ivonku z nemocnice domov a naopak.
Popri tom hneď od začiatku toto nesmierne utrpenie, ktoré zasiahlo našu celú širokú rodinu, nás všetkých zjednotilo v modlitbe. Ako som spomenula, sme piati súrodenci, kedy nám v detstve nepredpokladane zomrel otec. Mali sme rozostavaný dom. Naša maminka nás v tomto ťažkom položení naučila spoliehať na Pána a dôverovať mu!
To sa prejavilo i teraz. Všetky rodiny, hoci bývame každý inde na Slovensku, sme si dohovorili konkrétny čas (o 20,oo hod.), kedy sme sa všetci spoločne modlili i s našou mamičkou (vtedy bola medzi nami). Ivonkini rodičia a jej sestra tiež, hoci predtým sa nemodlievali spoločne, ale každý individuálne.
Úderom 20-tej hodiny začali spoločné ružence, krížové cesty, deviatniky k Jezuliatku!
Modlievali sme sa naraz 3 generácie – babky, tety, ujovia, deti. Prečo práve tento repertoár modlitieb ? Ruženec nás spájal a spoliehali sme sa ním na Matku Božiu – kto by za nás prosil viac ako naša drahá Mama ? Kto by rozumel viac takémuto utrpeniu ako Sedembolestná?
Krížovými cestami sme cítili odprosovať hriechy, ktorých dôsledkom je možno i táto choroba (i keď choroba nemusí byť vždy dôsledkom hriechu). A prečo Jezuliatko ? Ivonka nádherne od malička spievala v kostole Jezuliatku. Aj ja – jej teta mám k Jezuliatku úprimný vzťah – keď Jezuliatko u Nebeského Otca prosí, Večný Otec nič neodoprie ! S Ivonkou sme sľúbili, že keď bude po všetkom, pôjdeme sa spolu poďakovať k Pražskému Jezuliatku.
Samozrejme, že modlitby nezostali len za dverami našich rodín. Keď Ivonka prišla do školy upraviť si študijný plán, jej spolužiakov hlboko zasiahla táto správa. Pýtali sa, kde berie silu zostať pokojná. „Modlím sa a všetci naši sa modlia so mnou!“ Keď nastala hodina našej spoločnej modlitby, Ivonka priamo pred študentmi povedala – teraz sa celá rodina modlí za mňa, musím sa modliť i ja. Študenti prerušili rozprávanie, prizerali modlitbe a modlili sa s Ivonkou. I keď prišli za ňou domov, Ivonka sa vždy s nimi modlila. Jej sestra zmobilizovala k modlitbe všetky kamarátky i cez internet i za hranicami.
Vlasy Ivonka obetovala za svoju priateľku, ktorá mala problém. „Pane Ty vieš, ako som si vždy zakladala na vlasoch, keď chceš, obetujem Ti ich za svoju priateľku!“ (sama som videla, ako horko zaplakala po príchode z nemocnice, keď jej povedali, že jej vlasy vypadajú !)
A viete ako to dopadlo ? Ivonke po toľkých chemoterapiách nevypadali žiadne vlasy – hoci všetkým ostatným pacientom áno – tak, ako to povedali lekári! Vďaka, Pane!
Ja som samozrejme hneď od začiatku poprosila naše spoločenstvo Rodiny Sedembolestnej o pomoc. Don Macák, ktorý nás vedie, slúžil za Ivonku sv. omšu. Bolo nás veľa – z rôznych miest Slovenska, ktorí sme sa modlili i tí, ktorí s nami putovali do Czenstochovej. Taktiež sa s nami modlili i z Trnavy, medzi nimi i jedna žena, ktorá bola sama uzdravená z rakoviny.
Modlilo sa Ivonkine spoločenstvo s kňazom Karolom Martincom…… Modlitbové reťazce sa spontánne rozširovali, kto poznal Ivonku, chcel sa modliť.
Keď sa Ivonkin stav veľmi zhoršil a lekári skonštatovali, že nie je možné podávať chemoterapiu ďalej (bolo to vo štvrtok), v sobotu sme všetci išli prosiť k našej drahej Sedembolestnej. Priviezli sme i Ivonku. Spoločne sme – celé spoločenstvo – robili krížovú cestu v Bazilike a potom sme v divadelnej sále i spolu s don Macákom a Vierkou Kociánovou – za Združenie JAS, modlili za Ivonku. V pondelok lekári konštatovali, že krvné výsledky sú v norme, mohlo sa v terapii pokračovať. Vďaka Sedembolestná!
Choroba, ale zúrila ďalej, akoby nechcela prijať svoju prehru. Stáli sme bolesti a utrpeniu zoči-voči. Videli sme, ako Ivonka nevládze. Pán nás ale stále povzbudzoval. Napr. Ivonka zatúžila po spovedi (nebol schopná ísť do kostola) a vtedy sa ozval telefón : „Môžem prísť na návštevu ?“, bol to kňaz, ktorý ale u nich doma predtým nikdy nebol!. Ivonka prijala sviatosť zmierenia! Pane, Tvoje milosrdenstvo je nekonečné !
Začínal Veľký Týždeň! Ivonkin stav sa rapídne zhoršoval. Mala veľké bolesti, ktoré mali sťahovavý charakter. Raz ju veľmi bolela hlava, potom ľadviny, potom jazyk, atď…
Vtedy ma napadlo – môžu pomôcť len krížové cesty ! Keď bolel napr. jazyk, krížovými cestami sme odprosovali hriechy jazykom, atď.. Vtedy bolesti prešli celým celučičkým telom, čo bolo veľmi atypické pre túto chorobu. Nezaberali žiadne lieky !
Ivonka tesne pred Trojdním veľmi odovzdane povedala, že svoje utrpenie v plnom rozsahu spája s Ježišom. Počas Zeleného Štvrtka, Veľkého Piatku a Bielej Soboty to boli najväčšie bolesti. Mysleli sme, že nás čaká to najhoršie ! Vtedy sme zintenzívnili modlitby na maximum.
Ja som išla na celú noc zo Zeleného Štvrtka na Veľký Piatok adorovať do Baziliky. Bolo nás 5 žien z Rodiny Sedembolestnej! Prežiť s Pánom celú Getsemanskú noc som túžila veľmi dávno, ale vždy som zaspala. Tentoraz som mala veľmi silný motív – jediný úmysel – Ivonka! Celú noc sme ani jedna z nás oka nezažmúrili.
Bola to nezaslúžená milosť, akú nedostali ani apoštoli! Vďaka Ti, Pane !
Informácie o Ivonke sme si dávali po telefóne a keď som sa chystala odísť na Bielu Sobotu večer na Vzkriesenie, poslala som Ivonke SMS asi v tomto znení, aby sa všetka bolesť a utrpenie premenilo na Radosť, ako to k Veľkej Noci patrí. Odchádzala som s bolestnou odpoveďou – bolesti vrcholili ! Kňaz Karol pri sv. omši pridával úmysel aj za Ivonku ! Jej rodičia chceli zostať doma pri nej. Kamarátka Evička, ktorá jej bola veľkou oporou, prišla a povedala, že zostane u nich doma, prípadne i so svojimi rodičmi a oni nech idú na Vzkriesenie. Tak sa aj stalo. Evička priniesla gitaru. Spievať a hrať, to akosi nešlo a tak sa začali modliť ruženec, lepšie povedané iba Evička a Ivonka svojou bolesťou ….
Svätú omšu i prijímanie som obetovala za Ivonku, ako i mnohí iní. Keď som prišla domov, bežala som k mobilu. Čakala ma SMS priamo od Ivonky. Citujem: “Ahoj Joži ! Ja som prešťastná! Kristus je Víťaz! On má rád všetkých nás! Mám toľko energie a sily! Radujme sa! Ďakujem Jezuliatku, ako ma miluje. Je to úžasné !“ koniec citátu
Ivonka počas omše zacítila úžasný príval síl a radosti – bola uzdravená ! Aleluja!!! Vytočila som telefón. Tak krásny koncert som ešte v živote nepočula – hrala gitara, saxafón (jej otec), Ivonka, Evička, sestra a všetci spievali, do toho vzlykala moja sestra …. Aleluja ! Aleluja ! Vďaka TI, Ježiš, vďaka Ti, Matka naša Sedembolestná!
Ivonka prekypuje radosťou a zdravím. Po dvoch rokoch sme sa dozvedeli, že dvaja mladí Ivonkini kamaráti poprosili sestričky sv. Kríža na Cerovej o modlitby za Ivonku. Jedna staršia rehoľná sestrička, ktorá bola pripútaná na lôžko – mala silný reumatizmus – obetovala všetky bolesti a svoj život za Ivonku.
Môj Pane, osláv sa tým všetkým!
P.S. S Ivonkou sme sa boli poďakovať u Jezuliatku ! Pán jej dal nielen zdravie, ale i úspešne dokončiť školu v tom istom školskom roku… VĎAKA!
teta Jožka so súhlasom Ivonky
http://www.sedembolestna.sk/zazraky.php
http://bosikarmelitani.sk/sestrydj/sub/zaklad.php3
Modlitba mladých k Pražskému Jezuliatku
Ježišu, i Ty si bol mladý ako ja, rozumieš tomu, ako veľmi sa chcem hrať a smiať sa, niekam sa dostať a vyrásť, priať si, aby sa zmenil svet
(i keď sa niekedy bojím…).
A tak mi pomôž prinášať pokoj a mier. Mier vo mne – usmerňuj moje myšlienky a slová k dobrému, mier okolo mňa – aby som bol ako Ty, pokojný a milujúci ku každému, kto mi skríži cestu.
Nauč ma byť mierny k tým, ktorí ma vychovávajú, aby všetka moja energia
bola vedená Tvojou Božskou vôľou, ktorá je naším pokojom a silou celého ľudstva. Amen.
http://bosikarmelitani.sk/sestrydj/sub/zaklad.php3
Milostiplné Dieťa udeľuje požehnanie v každej životnej situácii:
1. Na smrť chorému pacientovi dopomôže skrze Cirkev k novým oživujúcim silám a prináša bohaté plody v kňazskom a rehoľnom stave.
2. Zničí všetky nepriateľské sily, usmrcuje „bacila nového veku“- new-age.
3. Chráni pred morálnym úpadkom, akým je sexualita a pornografia.
4. Pomáha všetkým nešťastným a depresívnym, zúfalým, závislým na drogách a kandidátom samovraždy a necháva im možnosť opäť nájsť zmysel života a chuť žiť.
5. Vytvára pokoj v rodinách a na pracoviskách.
6. Necháva znova rozkvitať materinskú lásku, takže ukončí vraždy nenarodených detí.
7. Pomáha pri bezdetnosti.
8. Poskytuje pomoc aj pri dnešných postihnutiach, ako je infarkt srdca, rakovina, AIDS a pri všetkých iných ťažkých chorobách.
V každom kostole a dome by malo „Pražské Jezuliatko“ práve v týchto démonických temných časoch vystierať k nám svoje nápomocné ruky.
Táto novéna by sa mala modliť počas 9-tich po sebe
nasledujúcich dní, v rovnakom čase.
Ó, Božské, milostné Pražské Jezuliatko, spas nás!
Ó, Ježišu, ktorý si povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám!“
Na príhovor Panny Márie, Tvojej Najsvätejšej Matky,klopem, hľadám a prosím, aby moja modlitba bola vypočutá./ predneste prosbu/
Ó Ježišu, ktorý si povedal: „Čokoľvek budete prosiť môjho Otca v mojom mene, dá vám to.“ Na príhovor Panny Márie, Tvojej najsvätejšej Matky, skromne a najnaliehavejšie prosím, aby moja modlitba bola vypočutá. (predneste prosbu)
Ó, Ježišu, ktorý si povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ Na príhovor Panny Márie, Tvojej najsvätejšej Matky, som si istý, že moja modlitba bude vypočutá. /predneste prosbu/
Modlitba k zázračnému Jezuliatku.
Ó, moje Jezuliatko, k Tebe sa obraciam a prostredníctvom Tvojej Panenskej Matky, padajúc na tvár, Teba vzývam, pomôž mi v mojich potrebách – veď Tvoja ruka je všemocná.
V Teba vkladám svoju nádej, dovoľ, aby som našiel milosť v Tvojom Srdci. Milujem Ťa celým svojim srdcom a celou svojou dušou, očisti ma, prosím od mojich hriechov. Sľubujem, že Ťa nikdy neurazím a po celý svoj život Ti budem verne slúžiť. Obetujem Ti svoje telo a svoju dušu, prijmi ma do svojich služieb!
Svoj kríž ponesiem z lásky k Tebe, ktorý si ma miloval až po smrť. Z lásky k Tebe milujem svojho blížneho, ako seba samého tak, ako si nám to kázal.
Ó moje Jezuliatko, padajúc k zemi, zbožňujem Ťa a pre Tvoju veľkosť Ťa zvelebujem!
Zbav ma mojich terajších i budúcich úzkostí, aby som Ti z celej duše vďaky vzdával.
Daj, aby som Ťa v nebi s Pannou Máriou, sv. Jozefom, v kruhu Tvojich anjelov, stále vídal. Amen.
(Cirkevne schválené)
K ucteniu stačia aj vystavené obrázky pražského Jezuliatka.
Modlitba Svätého Otca Benedikta XVI. k Pražskému Jezuliatku
Pane Ježišu, máme ťa pred očami ako dieťa a veríme, že si Boží Syn,
ktorý sa stal človekom skrze Ducha Svätého v lone Panny Márie.
Podobne ako v Betlehema i my, spolu s Máriou a Jozefom, anjelmi a pastiermi
sa ti klaniame a vyznávame, že si náš jediný Spasiteľ.
Stal si sa chudobným, aby sme z tvojej chudoby zbohatli: daj, nech nikdy nezabudneme na chudobných a na tých, ktorí trpia.
Ochraňuj naše rodiny, žehnaj všetkým deťom celého sveta
a daj, nech nám vždy vládne láska, ktorú si priniesol, aby učinila náš život šťastnejším.
Dopraj všetkým ľuďom, Ježišu, aby porozumeli posolstvu Božieho narodenia,
aby pochopili, že si prišiel darovať celej ľudskej rodine svetlo, radosť a pokoj.
Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov. Amen.
Modlitba sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša
Ó, dieťatko, môj jediný poklad, zjavuješ sa mi celý žiariaci Láskou. Odovzdávam sa Ti. Ó, Ježišu, náš braček, nechcem inú radosť, len aby si sa usmieval. Môj malý kráľ, vtlač sa do mňa cnosťami tvojho detstva.
S. Terézia z Lisieux sa denne modlila túto modlitbu pred soškou Pražského Jezuliatka
