„S otvoreným srdcom sa úprimne pýtajte, či chcete živého Boha, alebo či ho chcete odmietnuť a žiť si po svojom.“ (Kráľovná pokoja, 2. júna 2011)
Milí priatelia. To je presne otázka klasika. Byť – a či nebyť. Nič jasnejšie nám nemôže byť povedané. Rozhodnutie. Ako neradi ho robíme. Koľkokrát v živote sme pred neho postavení! A my nič. „Pozerajte, kam ide svet…“ Sme až po uši v bahne, nebezpečenstve, v skaze. Vraždy bezmocných, samovraždy detí, násilenstvá, bezprávie, klamstvá, lož, ktorá valcuje pravdu.
A v tom všetko my, ja, ty, ktorí sa nevieme vzdať svojich ilúzií, pohodlia, peňaženky, svojho brucha. Nevieme vziať kríž a rozhodnúť sa pre Krista.
Je evidentný neuveriteľný tlak pekla na každého jedného z nás, a to práve teraz. Prečo? Nie je to azda už naposledy?
Panna Mária hovorí: „Nemôžete ísť naraz dvomi cestami.!“ A je to tu. Boh áno, Panna Mária áno, ale zároveň aj ten náš pohodlný život, o ktorý sa tak trasieme. Dve cesty. Tak sa nedostaneme nikam.
Sv. Cyril a Metod nám priniesli vieru. Kultúru. Ako sme s týmto darom naložili? Ešte v tom istom storočí sa Slováci vzdali kresťanstva. Milšia im bola stará cesta pohanstva! Nestačí nám posledných 1000 rokov? Na čo sa sťažujeme? Koho to stále obviňujeme? „Pozerám do vašich sŕdc“ – povedala Nepoškvrnená Čistota. Čo v nich videla vtedy, čo v nich vidí teraz? To sa nemôžme konečne, po toľkých rokoch a intervenciách Neba, zamyslieť? A nebodaj našu nebeskú Matku počúvnuť?
Nie je to len o mne a o tebe. Je to aj o tých, ktorí ti boli zverení, aj o tých, ktorí sa raz na teba možno pozrú a povedia ti: Ty si vedel – a nič si pre mňa neurobil. Nechal si ma v tme…
Chystáme sa oslavovať sv. Cyrila a Metoda, a nepočúvame Kráľovnú apoštolov. Ak boli vyhnaní Metodovi žiaci a Slovensko prepadlo pohanstvu, čo nás môže čakať, keď odmietame Máriu? Teda zamyslime sa, a ako hovorí „nasledujme pozvania Ducha Svätého“… „Som tu, rozhodnite sa!“ To je viac ako výzva! To je nanajvýš starostlivý výkrik Matky. Rozhodnime sa teda..! Anton Selecký
