Upršaný septembrový deň, kvapky dažďa jemne padajú, ako hľadím von oknom
a vidím, ako okolo prechádzajú oblaky, cítim sa osamelo –
Och, ľúbim ta, chcem ťa…Och, . tak ťa potrebujem, že asi zomriem.
A ako zaspávam roním slzy, pretože och – ľúbim, chcem ťa….Och – tak ta potrebujem, že asi zomriem.
Ale je tu ranné slnko, a preto všetky precitnutia môžu byt veselé. Potom všetky moje sny odídu.
Ale ako môžem snívať keď si odišiel , moja láska, a miluješ sa s každou okrem mňa?
Áno, časy sa zmenili, odkedy si odišiel, odkedy som ta počúvla povedať:
Och – ľúbim ta, chcem ťa… Och, tak ta potrebujem, že asi zomriem.
Prečo si musím pamätať každý mokrý septembrový deň…
Len preto, že – och, ľúbim ťa, chcem ťa. Och – tak ta potrebujem, asi zomriem.
