4.4.2011, Christchurch, (eucharist.ning.com/magnificat.sk) – Dóm a časť veže Katedrály Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej v novozélandskom Christchurch podľahli zemetraseniu 22. februára tohto roku. Socha Panny Márie vo vnútornom výstupku veže zostala nepoškodená stáť.
Pred zemetrasením sa jej tvár pozerala smerom dovnútra, ku kostolným zvonom. Po zemetrasení však pozerá smerom von. Zvony sa dnes neozývajú a zvonári by radi vedeli, čo znamená ten obrat o 180 stupňov.
Projekt spustila malá írska kongregácia pred vyše storočím. Dnes ešte nikto nevie, či sa katedrálu podarí znovu dať dokopy. Okolie sanktuária zostalo nedotknuté, projektanti však majú obavy, že aj túto časť bude treba zbúrať.
Írsky projekt bol významným elementom mesta, jeho pulzujúcim srdcom , prístupný športovým fanúšikom bývalého Lancester Park, dnes AMI štadióna, a slúžil ako pevný orientačný bod a útočisko pre cestovateľov.
Architekt Francis Petre potom naprojektoval baziliku. Dostal prezývku Lord Betón pre svoju lásku k tomuto stavebnému materiálu, ktorú získal v londýnskych dokoch.
Petre vyrobil betónovú kostru a všetko poobkladal vápencom. Renovácia v posledných dvadsiatich rokoch nahradila mnohé pôvodné kusy, ktoré stratili farbu a rozpadli sa od odporného vzduchu v blízkosti bývalej železničnej stanice a plynární.
Renovovaná so svojím stĺporadím a vznešeným interiérom patrila ku skutočným betónovým skvostom Christchurchu, avšak bez ľudského virvaru okolo seba.
Dávnou náboženskou neznášanlivosťou (Íri sú preč, dnes ide o duchovný domov katolíkov z Canterbury a Westlandu), bola tak v konečnom dôsledku vyhostená za horizont ruchu mesta a úplne ignorovaná návštevníkmi, ktorí chodievali obdivovať budovy centra mesta.
Ak nevstane z popola a nezačne pulzovať životom, bude prehliadaná ešte viac.
Možno to je dôvod, prečo Panna Mária obrátila tvár smerom k svetu.
