Zjavenia Panny Márie lákajú do Afriky tisícky pútnikov
Proroctvo hrôzy
Keď sa mladej Rwanďanke Alphonsine zjavila v novembri 1981 prvýkrát Panna Mária, nemala africká stredoškoláčka ešte ani 16 rokov. Napriek tomu práve jej adresovala Ježišova matka odkaz, ktorý sa v celej hrôze naplnil o 13 rokov neskôr. Počas genocídy, pri ktorej v priebehu troch mesiacov zahynulo zhruba milión príslušníkov kmeňa Tutsiov. Varovanie Panny Márie 
Dnes je séria posolstiev Panny Márie trom školáčkam v juhorwandskom meste Kibeho jediným zjavením, ktorý na území Afriky oficiálne uznala katolícka cirkev. „Zjavenia trvali od novembra 1981 celých osem rokov. Ako prvej sa Panna Mária zjavila Alphonsine Mumurekeovej v internátnej izbe strednej školy. Hovorila jej o strašnom zabíjaní, ktoré Rwandu postihlo v roku 1994,“ vysvetľuje poľská sestra Marta Litawa. Táto pôvodom Goralka, ktorá sa narodila v mestečku Nowy Sacz, pôsobí v Rwande v ráde sestier palotínok už vyše dve desaťročia. 
Dnes na mieste internátnej izby stojí svätyňa Panny Márie, Matky slova. Pred ňou je kríž so sochou Panny Márie a kúsok ďalej nový kostol. Práve na tieto miesta sa chodia modliť veriaci nielen z Rwandy, ale doslova z celého sveta. „Často sem prichádzajú práve Poliaci. Niekoľko desiatok sa ich zakaždým zúčastňuje na oboch veľkých púťach – 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, a potom aj 28. novembra, kedy je výročie prvého zjavenia,“ hovorí Lukasz Latawiec, mariánsky kňaz z poľského misijného centra CANA v Kibehu.
Zjavenia v Kibeho
Slovenky v Kibehu
Práve toto centrum využívajú pútnici hlavne z Európy či Spojených štátov na ubytovanie nielen počas púte, ale aj v ostatných častiach roka. „V posledných rokoch sa zvyšuje záujem o Rwandu napríklad na Silvestra. Prídu sem do Kibeha povedzme 28. decembra a Nový rok privítajú v hlavnom meste Kigali,“ dodáva Latawiec, ktorý v Rwande žije už šesť rokov. V Kibehu však nájdete nielen poľskú, ale v poslednom čase aj výraznú slovenskú stopu. S palotínkami tu spolupracujú dve mladé slovenské humanitárne pracovníčky – Bratislavčanka 25-ročná Emília Trepáčová a 40-ročná Monika Caunerová, rodáčka zo záhorskej obce Kostolište (na obr.). Obe sa v Kibehu podieľajú na projekte trnavskej Univerzity svätej Alžbety, v rámci ktorého majú na starosti výživový program či rozvíjanie zručností miestnych žien. Jedlo pre pútnikov
Plné ruky práce majú Slovenky najmä počas pútí. „Pripravujeme pre ich účastníkov jedlo, predovšetkým chlebové placky ciabatty, ale aj lokše či domáce šišky amandazi vyprážané na oleji,“ pripomína Emília, študentka sociálnej antropológie. Veriaci však sem chodia aj v ostatné kresťanské sviatky. „Okrem Rwandy prichádzajú v prvom rade zo susedného Burundi, ktoré je odtiaľto vzdušnou čiarou vzdialené sotva 30 kilometrov,“ dodáva Monika, spolupracovníčka slovenskej rozvojovej pomoci SlovakAid. Pútnici si u nich kupujú najmä jedlo, keďže si so sebou zvyčajne veľa peňazí neberú. Slovenky a ich rwandské chránenkyne však pre nich zhotovujú aj ďalšie predmety, ktoré sa im zídu. „Obľúbené sú trebárs sviečky, s ktorými si v noci svietia, keďže verejné osvetlenie tu nie je príliš bežným javom. Ďalej majú možnosť zaobstarať si perinky pre deti, zavinovačky, čiapočky, ponožky alebo šály. Vyrábame to s našimi ženami z Kibeha na pletacom a šijacom stroji, ktorý sme nedávno zakúpili, pripom ína Monika
.
Návšteva Jána Pavla II. O význame Kibeha pre katolícku cirkev svedčí aj to, že toto miesto v roku 1990 navštívil vtedajší pápež Ján Pavol II. Stretol sa s dievčatami, ktorým sa Panna Mária zjavovala takmer celé 80. roky minulého storočia.
Z troch vizionárok žije v Kibehu už len Anathalie Mukamazimpaková, ktorej sa Panna Mária prvýkrát zjavila v januári 1982 a naposledy 3. decembra 1983. „Samozrejme, stretávam sa s ňou pravidelne, chodieva často do miestneho kostola. Žije však utiahnuto, nešla ani do kláštora, svoj život zasvätila modlitbe za všetky obete genocídy,“ tvrdí rwandská sestra Berthilda, ktorá riadi zdravotnícke centrum v Kibehu. Alphonsine, ktorej vízie trvali najdlhšie – od 28. novembra 1981 až do 28. novembra 1989 – sa presťahovala do Talianska. Najhoršie skončila tretia školáčka, Marie-Claire Mukangangová, ktorá mala zjavenia viac ako pol roka – od 2. marca do 15. septembra 1982. Sama sa stala obeťou vraždenia medzi znepriatelenými kmeňmi Hutuov a Tutsiov. Zahynula pri masakre v roku 1995, a to takmer presne na tom mieste, kde sa jej Panna Mária zjavovala. Na mieste genocídy 
Na genocídu má Kibeho ešte jednu spomienku – pôvodný kostol, v ktorom sa tisícky menšinových Tutsiov pokúsili ukryť pred vražednými milíciami väčšinových Hutuov. Nepomohlo im to. Ešte dnes je vidno v múre kostola, ktorý je v súčasnosti už len mementom hrôz, veľkú dieru. Cez ňu ozbrojení muži dovnútra nahádzali granáty, ktorými zabili ľudí hľadajúcich záchranu v chráme Božom. Až po skončení násilností sa podarilo spočítať, že genocída v Kibehu si celkovo vyžiadala zhruba štyri tisícky obetí. Naplnilo sa tým varovné posolstvo Panny Márie. Pre M ROSU: Text a snímky: Pavel Novotný, Kibeho Cesta autora sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO a PDCS v rámci projektu V4 Aid s podporou Európskej komisie a SlovakAid. https://www.magnificat.sk/2013/04/rwanda-vizie-zivota-a-smrti-matka-slova-a-genocida/ 7. duben 1994 – africký stát Rwanda. Bez většího zájmu okolního světa se tu povraždí milion lidí. Tady je příběh největší genocidy posledních 20 let. Snad jediné, co západní svět pro malinký stát udělal, bylo vyslání a průběžné zásobování lékařů Mezinárodního červeného kříže, a pak po tragédii financování utečeneckých táborů a ustanovení Mezinárodního trestního tribunálu pro Rwandu, který několik vůdců masakrů poslal na doživotí za mříže.
TV (repríza): Hotel Rwanda
