13.10.2010, Virginia – USA (LSNews.com, magnificat.sk) – Abigail Seidmanová (na obr.) dôverne spoznala zariadenie, ktoré vykonávalo umelé potraty. Bola ateistkou, dnes je pro-life aktivistkou a zdieľa svoje osobné skúsenosti zo života na interrupčnej klinike. Jedna časť rozhovoru pre Life Site News.com rozoberá duchovné pozadie tohto zariadenia, ktoré bolo okultného rázu.
LSN: Aké aspekty zvnútra aborčnej kliniky, ktoré ste si všimli mali okultnú povahu?
Seidmanová : Klinika bola preniknutá okultnými obrazmi a praktikami. Boli tam rôzne umelecké podoby bohýň. V kanceláriách, čakárňach poradniach a na izbách hrala new age hudba, príležitostne obsahujúca prevolávania k rôznych bohyniam. Poradcovia boli primárne vyberaní na základe duchovnej kvalifikácie a nemali relevantné vzdelanie z oblasti psychológie, sociálnej práce a pod. Boli trénovaní sexuálnym pracovníkom (alebo „zasväteným prostitútom“, čo je termín, ktorý jeho roli viac zodpovedá.)
Keď sa klinika večer zatvorila, takmer celý personál fajčil marihuanu. Ale aj iné halucinogény neboli výnimkou. Chápalo sa to ako duchovná praktika. Malo to byť „otvorenie myslí“ k vyšším métam existencie.
Na klinike existovali špeciálne ceremónie, keď niekto z personálu zostal úmyselne tehotný na to aby sa vykonal umelý potrat, ktorý sa potom vykonával niekoľko hodín v prítomnosti veľkej skupiny ľudí. Nebola som tam vítaná, takže nemôžem poskytnúť detaily. Pri jednej príležitosti som začula spievanie a vyvolávanie a zistila som, že tam nie je prítomný lekár, išlo o ženskú ceremóniu, takže potrat bol obvykle vykonaný nekvalifikovane. Ženy na klinike boli trénované na neoficiálne a neštandardné interrupčné praktiky.
LSN: Aká tam bola atmosféra?
Seidmanová : „Atmosféra ako si ju pamätám bola temná a hrozivá. Nie priamo, ale človek to cítil niekde vnútri v žalúdku. Vždy som mala pocit, že je tam niečo zlé, nebezpečné, a že to je ako keby priamo prítomné, hoci skryto. Dnes ako kresťanka to cítim ako pravý opak Prítomnosti, ktorú pociťujem v kostole.
Napríklad som raz pozorovala matku s dieťaťom, ktorí tam boli prítomní. Dieťa sa neusmialo, nehralo. Stále vrieskalo, aj keď ho matka pestovala. Mimochodom, môj autistický syn sa v kostole vždy stíši. Zrejme deti majú väčšie duchovné vnímanie.“
LSN: Aké entity boli zbožšťované?
Seidmanová : „Hlavnou postavou bola bohyňa a to v rôznych podobách hinduistickej, gréckej, rímskej, babylonskej, egyptskej…, ktoré boli pokladané za opozíciu židovsko-kresťanského Boha. Hovorili mi, že bohyne stvorili svet a ľudia žili šťastne v „zlatom veku“, prehistorickej matriarchálnej spoločnosti. Boh bol vykresľovaný ako žiarliaci na bohyne a prinášajúci idey násilia. Personál povzbudzoval pacientky, aby si vybrali osobne postavy bohýň za „patrónky“, tak ako si katolíci vyberajú svätých. Celková kultúra bola dosť lesbická, separatistická a vzývali sa vždy výlučne bohyne, nikdy nie bohovia. Muži neboli vítaní ani na ceremóniách a zriedka tolerovaní ako životní partneri. Bol tam vlastne len jeden lekár – externista. Vykonal zákroky a odišiel.
Zaujímavé je, že bohyňa bola tiež „Veľkým Drakom“. Bolo mi povedané, že to je jej „najpravejšia forma.“ Bola som prekvapená, keď som zistila, že jej opis existuje aj v Biblii, hoci určite nie ako opis niečoho, čomu by sa mal vzdávať hold. Vôbec som to netušila, vlastne Bibliu poznám len rok.
V Zjavení som sa potom dočítala o boji veľkého draka s pravou Kráľovnou Neba , Matkou Krista. To vlastne rozhodlo, že som sa rozhodla stať katolíčkou, lebo mala som namierené pôvodne k protestantom. Zistila som, že duchovné materstvo Panny Márie je pre mňa veľkým komfortom.“
LSN: Čo na vašej skúsenosti považujete za najprekvapivejšie?
Seidmanová : „Myslím, že je to fakt, že pohanstvo, bosoráctvo, mágia , čarodejníctvo či kult bohýň sú brané liberálmi, feministkami, či priaznivcami „slobodnej voľby“ vážne. Nejde teda len o nejaké nevinné „hranie sa“. A teda fakt, že existuje významná a vplyvná časť populácie, ktorá je tomuto všetkému oddaná tak, ako my kresťanstvu.“
Video: Nemý výkrik http://www.tv-mis.cz/titul.php?id=74