Modlitby za Marcela
Milí priatelia, nedávno sme písali o stratenom Marcelovi Samuhelovi (na obr.) , ku ktorému sa Pana Mária v Litmanovej vyjadrila, že sa treba za neho modliť, keď sa stal v roku 1993 nezvestným a s najväčšou pravdepodobnosťou je mŕtvy. Dostali sme list, v ktorom pisateľka uvádza:
Vážený pán Selecký, chcem Vám napísať, že Marcel Samuhel je už od 9. 5. 2012 v nebi.
Ja som sa modlila za neho ten ruženec, čo Panna Mária nadiktovala v Dechticiach vizionárke Márii, ktorá sa modlí za zomierajúcich a za duše v očistci. Len 2 tieto ružence bolo potrebné sa za neho pomodliť.
Ja sa tento ruženec modlím 3 krát denne. Už sa mi podarilo veľmi veľa duší vyslobodiť z očistca, aj takých, čo vôbec neboli zachránení pre život večný. Za tých je potrebné sa modliť 6 ružencov.
U nás bol kňaz Tadeáš OP, ten mal taký dar, že on spovedajúcemu povedal jeho hriechy. Povedal mi, že mám dar, na základe čoho viem niektoré veci a tiež viem, kde sa duše nachádzajú a koľko sa treba za nich ružencov modliť alebo sú už v nebi. Viaceré ženy sa ma pýtajú aj telefonicky, koľko sa treba modliť a za ktoré duše.
S pozdravom ostáva Justína Hoscheková, Zvolen
P.S. Pozrel som si originál listu, bol zle prepísaný, správne má veta znieť – čo vôbec boli – zrejme s veľmi dlhým pobytom v očistci.
Blahoželanie
Dňa 5. júna 2012 sa dožila naša drahá teta Elena Jastrabanová z Humenného požehnaných 80 rokov života. Sme piati súrodenci a máme chorú mamku, takže od malička sa o nás starala táto dobrá duša, naša teta a stará sa o nás aj teraz, hoci sme už veľké. Podporuje nás finančne, pretože sme v hmotnej núdzi, je to človek zlatého srdca a taký by mal byť každý kresťan. Ale nielen nás podporuje, ale aj misie a všade, kde treba, pomáha finanačne. Svoje deti nemá, tak sa venuje iným a pomáha, kde treba.
Do ďalšieho života Vám milá teta vyprosujeme veľa zdravia, Božich milostí a ochranu Panny Márie, ktorej ste veľkou ctiteľkou.
Vďačné deti: Dominik, dvojičky Jana a Jaroslava,Viktor a František, otec, mama, babka a krstný. Ďakujeme za pomoc a modlitby.
Mária Rychtárová, Humenné
Vážený pán predseda strany Magnificat Slovakia, Anton Selecký,
s veľkou radosťou som prijala Vašu zásielku, ktorou nás informujete o Vami založenej strane Magnificat Slovakia.
Teším sa, že sa konečne aj vďaka Vám, katolícke Slovensko prebudí, že dostane krajšiu tvár. O to sa určite budú usilovať všetci ľudia dobrej vôle, teda aj ja. Veď veľmi dobre poznám prenasledovanie a sama to prežívam od čias totality až do dnešných čias a zdá sa, že tomu konca niet. Preto si pozorne prečítam každý Váš článok na túto tému.
Ochotne Vám budem nápomocná spôsobom, akým mi to bude možné, aj keď to bude možno len modlitbami a obetami.
Situácia so mnou je taká, že som ťažko chorá, ležím v posteli a lekári nedávajú nádej na vyliečenie, lebo vraj na to niet liekov. Užívať mám len lieky od bolesti, čo robím už veľmi dlho. Sotva som to stihla s podpismi petície, aj to zvládnuť mi Pán Boh pomáhal.
Zverujem sa však v modlitbách a prosím o príhovor bl. Jána Pavla II., on je novodobý trpiteľ a novodobý svätec, on pozná utrpenie, nech sa však deje so mnou vôľa Božia.
Rada by som zašla medzi ľudí v našom okolí a porozprávala sa s nimi na túto tému, no zatiaľ je to v nedohľadne. Aj keď musím povedať, že tých správnych veriacich je strašne málo, ale nájde sa pár takých, ktorí sú obetaví, hlboko veriaci a dá sa im veriť. Všetko však zverujme do Božích rúk. Verme, že Panna Mária si bude svoje dielo starostlivo viesť a chrániť, o tom nepochybujme!
Treba sa len na tento úmysel modliť, obetovať a proti všetkej beznádeji dôverovať v Božiu moc.
Verím, že aj moje deti budú tejto veci nápomocné vo svojom okolí, kde žijú. Veľkú pomoc by sme mohli očakávať aj od Modlitieb Matiek, som tam registrovaná. Koordinátorky ako napr. Janka Pajanová a jej spol. sú úžasné matky a kresťanky.
Tie v srdci milujem, lebo sú úžasné. Každý rok býva v marci stretnutie matiek vo Svite. Tam by sa dalo na túto tému hovoriť. No uvidíme, ako to Matka Božia zariadi. Ježiš je náš Cieľ, On nech je naším Kráľom, On bude naším Víťazstvom. Teším sa a vďaka za všetko.
Želám Vám veľa zdravia, síl, Božej pomoci a ochrany Tej, ktorej tak horlivo slúžite.
S úctou A. K. Valaská Belá,
Ježišove slová
„Beda vám boháči! Teraz ste nasýtení! Práve medzi vami kvasí najväčšia nečistota, ktorá slúži ako posteľ a vankúš záhalke! Až do hrtanu vám dosahuje pokrm žiadostivosti, ktorý vás dávi. Ale budete hladovať. Hladom strašným a nenásytným, bez zmierenia, naveky! Teraz ste bohatí.
Koľko dobra by ste mohli so svojím bohatstvom vykonať a vy z neho robíte toľko zla, tak pre seba ako aj pre iných. Poznáte krutú chudobu v deň, ktorý bude bez konca. Teraz sa smejete. Myslíte si, že ste víťazi. Ale vaše slzy naplnia močiare Gehenny – Pekla. A budú tiecť bez prestania.“
(Koľkí Slováci prišli sem len zbohatnúť!)
„Človek sa necháva viesť množstvom peňazí, ktoré môžu sprostredkovať mnoho pôžitkov a tak strácajú všetky práva na poklad Kráľovstva. Ale v pravde hovorím, že zo stovky ľudí len tretina dokáže odpovedať pokušeniu zlata alebo inému zvádzaniu a tej tretiny len polovica to dokáže činiť spôsobom heroickým. Svet umiera na udusenie, pretože sa dobrovoľne necháva hrdúsiť uzlami hriechu. Je lepšie byť o všetko olúpený, než vlastniť bohatstvo smiešne, lacné a klamné…“
„Nikdy sa neprispôsobiť svetu! V pravde, v čestnosti, v mravných postojoch, tu neexistujú prispôsobenia a kompromisy. Je treba mať neustále zjednotenie s Bohom, žiť pre duše, pre Boha. Byť vľúdny ako otec a železný ako bojovník. Vľúdny, aby poradil a povzbudil. Železným, aby povedal: To neni dovolené, nerob to! Alebo: To je dobré dielo, to musíš robiť!
Pretože mnoho duší bude uvrhnutých do pekelných močiarov. Budú tam tiež duše evanjelických vykárov: tých, ktorí zanedbávali svoju povinnosť a tak prispeli k strate mnohých duší.“
Do Ježišovej ochrany a pomoci Vás zveruje
Anna Jenčíková, Austrália
Vážený pán Selecký a celá redakcia M ROSY!
Všetkých Vás zdravím a vyprosujem od Panny Márie posilu do každučkého náročného dňa pre všetkých. Pán Selecký, plním svoj sľub a ako som Vám sľúbila v Dechticiach, posielam moje svedectvo pre čitateľov M ROSY a moju malú básnicku zbierku Otvor srdce láske.
Keďže ja internet nemám, sľúbili ste mi, že mi dáte básne na internet a podľa vlastného uváženia budem rada, ak by vychádzali aj vo Vašom požehnanom časopise. Ďakujem Vám za pomoc a Vašu ústretovosť, verím, že sa v Dechticiach ešte stretneme a poďakujeme Panne Márii za všetko, čo pre nás ľudí robí. Za všetko veľké ďakujem.
Vaša stála čitateľka a ctiteľka Panny Márie Zuzana Kosibová
Svedectvo lásky – dotyk
Posledný mesiac som intenzívne cítila, že mám ísť na púť do Dechtíc k Panne Márii. Prosila som snáď, ako každý pútnik o posilu do života a vnútorné i telesné uzdravenie. To, po čom som najviac túžila, bolo úplne sa odovzdať Bohu a prosila som Pannu Máriu okrem iných vecí, aby zaniesla moju dušu pred Boží trón, na Jeho oltár. Hoc telom som bola na zemi, duša sa mi vznášala. Vnímala som dotyk Boha a každé slovo, ktoré Panna Mária povedala vizionárom mi rezonujú v duši, sú ako ozvena v ťažkých chvíľach života. Od ranného detstva som bola vedená k Pánu Bohu a moja láska k Bohu sa každým dňom stupňovala a zväčšovala. Láska má častokrát skrytú tvár a nie vždy ju človek odhalí. Nebola to len láska, ktorá osviežuje a blaží dušu, ale aj cesta síce plná ruží, no hlavne veľa tŕňov. Duša vlastne vtedy rastie do krásy, keď na ceste do nebies ju tŕne riadne pritisnú. Človek sa často sústreďuje na nepodstatné veci v živote a to podstatné mu uniká. Keďže roky píšem poéziu v próze o Božej láske, tak pri zjavení Panny Márie mi Jej slová pohladili dušu a upevnili ma vo viere a láske, že kráčam správnym smerom.
Veľakrát padám, ako človek zlyhávam. Vidím svoju malosť, slabosť a nedokonalosť, ľuskú biedu. Predsa však vstanem a kráčam ku Kristovi. Vtedy viem, že keď som slabá, On je silný, že čím som v očiach ľudí menšia, On je väčší a keď som malá pred svetom, On je veľký. Toto je úloha, poslanie každej ľudskej duši, umenšovať sa, aby Kristus mocnel, rástol a žiaril v každej duši. Veľa ľudí oslavuje Jeho zmŕtvychvstanie, no zabúda prežiť to najpodstatnejšie. Ak chceme v srdci Krista mať, s Ním musíme zomrieť v hriechu a až potom vstať. Nedá sa oddeliť smrť od života. Skutočne milovať znamená zomrieť pre milovaného, lebo len vtedy sa rodí láska – nový život nás každého. Preto prosím všetkých vás, nebojte sa pozrieť do svojej duše, čo je v nej ukryté. Vnímajte svoju dušu, ona vo vás žije, hýbe sa, volá, kričí na vás.
Prebuďte v sebe Božiu iskru, plameň lásky, ktorý vás volá do Otcovho a Matkinho náručia.
To, čo mi dala púť v Dechticiach je, že sa v mojej duši ešte viac prehĺbila láska k Najsvätejšej trojici, k Panne Márrii, že viem, že moja duša žije. Všetci prosíme Pannu Máriu o pomoc do nášho života a aj ja som prosila za svoje uzdravenie, no pochopila som, že uzdravenie prichádza v rôznej podobe a že skutočné a pravé uzdravenie je, aby sme vždy mali srdce otvorené. Otvorené Božej láske, ktoré nám Panna Mária s láskou prináša a vyzýva nás milovať Boha a milovať jeden druhého. Púť v Dechticiach ma oživila a oblažila dušu a aj keď veľakrát možno neobdržíme čo chceme, isto dostaneme od Matky Božej milosť, ktorú najviac potrebujeme. Záverom mojich slov pre všetkých je báseň „Milovať“ a ešte druhá venovaná Panne Márii, ako prejav vďaky, že nás vedie k sebe, všetky Jej dietky.
Zuzana Kosibová, Úľany nad Žitavou
Milovať
Srdce na dlaň chcela by som ti dať,
aby si videl, že aj ja mám srdce, čo vie milovať.
Až do neho nahliadneš, uzrieš pravú tvár duše,
ktorá ťa nadovšetko miluje.
Veď ty prebývaš vo mne, aby v slobode som žila,
pre mňa si ty zomrel, aby som ja teraz milovala.
Sídliš v duši, potajme odkrývaš jej svoju tvár,
pýtam sa jej, koľkej to lásky v tebe prebýva?
Kvapku za kvapkou mi dávaš, dňom i nocou kŕmiš mi dušu, aby aj ona teba nadovšetko milovala.
Či väčšej lásky je, ako je tá tvoja, ktorá ma nekonečne miluje?
Čistý cit, prúd lásky ma zalieva, odteraz už navždy viem,
že len teba chcem dňom i nocou milovať.
Kvapka rannej rosy, čo mi v duši prúdi,
obdarúva celý svet, ktorý dávaš mi, ako lásky kvet,
Veď ten najväčší z darov si mi dal, že viem, čo znamená milovať!
Modlitba a poďakovanie Panne Márii!
Ďakujem ti Matka Božia, že prichádzaš medzi nás, že nám prinášaš svetlo Božej lásky, svetlo tvojho Syna – živého Boha, Že vyprosuješ nám dary Ducha Svätého, že hojíš srdcia zranené svojim deťom. Ďakujem ti Matička, že prichádzaš k nám z nebíčka, že oroduješ za nás všetkých u svojho synáčka. Preto ti imy dnessvoje srdcia darujeme, na oltár Bohu ich kladieme, aby takto tebou chránené, boli raz v nebi spasené. Prijmi od nás Matka milá, slová vďaky, čo z našich sŕdc, len pre teba príštia. Ďakujeme Bohu pravému, že posiela medzi nás Matku tú najlepšiu. Srdcia ti dávame, aby žiarila si v každom z nás, by cítila si našu lásku, lásku tvojich všetkých detí, aby cítili celé nebesá. My sme tvoji a ty naša, tá najlepšia nebeská Matka.
Millí přátelé a ctitelé naší Nebeské Maminky!
Chci se s Váma podělit o jeden sen a skutečný zážitek. Jestli se Vám bude líbit, můžete ho uveřejnit. Chce se alespoň poděkovat Pánu Ježíši a naší mamince Panně Marii za trpělivost se mnou a mojí rodinou. Moc mi pomáhají a dávají neustále sílu. Vždy přijde povzbuzení a pomoc, když to potřebuju. Ze srdce Vám – přeju mnoho a mnoho úspěchů za vaší duchovnú práci.
Chvála Svaté Trojici a naší nebeské Mamince.
Vaše věrná čitatelka Marie Svitková, Skalica
Ježíš je živý
Deutonorómium – stále a stále se v mém nitru opakuje toto slovo. Co znamená? Nevím. Znovu a znovu se ozýva.
Jdu spát a zase se ve mně ozýva toto slovo.
Před spaním se modlím a prosím Pána Ježíše a Pannu Marii, aby přišli ke mně ve snu a vyučovali a poučovali mně, aby mi řekli, co ode mne žádají. V klidu jsem po chvilce usnula. V noci se mi zdál tento sen.
Byla jsem v nějakém neznámím měste a viděla jsem, že jsem těhotná. K tomuto plodu jsem cítila velikou lásku, ale vtom jsem si uvědomila, že přece já už nemůžu mít děti, nebo jsem už na to stará.
Dál jsem putovala tímto městem a najednou jsem se ocitla v prostoru, který vypadal jako velká dvoupodlažná stodola, která byla v prvním patře pěkná, prostorná, čistá. Když jsem přišla k okraji prvního patra, viděla jsem dole svého bratra se svou manželkou a dcerou, jak něco kutají v zemi. Ptala jsem se jich, co hledají a oni mi odpověděli, že hledají poklad.
Jak jsem se přiblížila k samímu okraji, oni zmizli a já jsem padala dolu. Dopadla jsem měkce, tak že se mi nic nestalo, ale v té druhé polovině stodoly bylo velmi neútulně, plno hmyzu, potkanů, špíny a všelijakého jiného hnusu. Zhrozila jsem se a v duchu jsem přemýšlela, jak se odtud dostanu ven. Nebyli tam ani schody, ani žebřík a byla to veliká výška. Najednou jsem se cítila velice přijemne a lehce a znovu jsem se ocitla v horním patře.
Zase jsem putovala tímto městem mezi mnoha neznámimi lidmi, které jsem nikdy neviděla. Unavená jsem si sedla na velký kámen, který by u chodníku a tu vidím, jak ke mně přichází švagrová s dcerou a bratrem. Bratr nesl na zádech velký batoh. Ptala jsem se ho, co v něm nese a on odpovědel – světlo. Podivila jsem se, proč nese světlo – myslela jsem, že nějaký lustr , když hledal poklad. Jen se na mne usmál a neřekl nic.
Vtom jsem se probudila. V okamžiku ??? byl tento sen vysvětlený takto:
Moje těhotenství znamenalo, že se má v mém srdci rodit láska, kterou mám rozdávat druhým, prostor do kterého jsem padala byly moje hříchy, při kterých padám a ve svaté zpovědi mne Ježiš očisťuje a znovu vynáší vzhůru a poklad, který hledala rodina mého bratra byl Ježíš – Světlo, které mám neustále hledat. A opět mi zní v uších to slovo Deutonorómium. Stále nevím co znamená.
Protože byla neděle, vstala jsem a šla na raní mši svatou. Čte se evangelium podle knihy Deutonorómium. Pozorně poslouchám a už vím co mně Pán Ježíš skrze toto evangelium chtěl říct. Buď poslušná Pánu Bohu, plň jeho svatou vůli a dodržuj Boží přikázaní.
Tento sen se mně zdál, když jsem se vrátila z 30. výročí zjevení Panny Marie z Medžugorie.
Mám ještě jeden úžasný zážitek, který jsem prožila na živo rok před tím. Bylo to po návratu z Medžugorie. Věřte nebo ne. Bylo to skutečné, živé, byla jsem při plném vědomí a zmyslech.
Když kněz pozdvihoval pri svatém přijímání Nejsvětější Svátost Oltářní, vyšel z ní blesk, který mířil přímo do srdce. V tu chvíli jsem byla zasažená obrovskou láskou, z očí mi tekli slzy. Byli to slzy štěstí a radosti, které jsem pociťovala. Pán Ježíš ke mně přišel ještě dřív, než jsem ho přijala v Eucharistii.
Toto je moje svěděctví, že je Ježíš skutečně živý, přítomný v Eucharistii.
