Nedeľa Božieho milosrdenstva 7. apríla 2013 na hore Boričky:

„Deti buďte svetlom tým, ktorí tápu v temnotách, buďte pomocnou rukou tým, ktorí blúdia a nevedia kadiaľ ísť. Preto deti buďte neustále v našej prítomnosti a proste o všetky potrebné dary, aby ste svedomito mohli plniť poslanie, ktoré vám bolo dané. Modlím sa za vás, modlím sa s vami.“ (Kráľovná pomoci)

V prvú nedeľu po Veľkej Noci, v nedeľu Božieho Milosrdenstva, 7. apríla 2013, sa konala pravidelná prvonedeľná púť ku Kráľovnej pomoci na horu Boričky v Dechticiach.

Na modlitby s Kráľovnou pomoci prišlo niekoľko stovák pútnikov, medzi nimi aj autobus filipínskych pútničiek z Viedne.

Prítomných prišiel pozdraviť a požehnať páter kapucín, o. Marek Török,  Ofm cap

Vizionári na hore Boričky pripomenuli posolstvá Panny Márie, týkajúce sa veľkonočných sviatkov:

Moje deti, Priniesla som Vám požehnanie od zmŕtvychvstalého  Krista, nech jeho láska a sláva zažiari vo vašich životoch. Deti Ježišovo srdce je otvorené pre vás pre vaše rodiny, pre všetkých biednych i chorých. Preto vás dne pozývam, aby ste prišli k Ježišovi, k prameňu milosrdenstva so všetkým, čo vaše srdce napĺňa a nezabudnite  deti, že skutočným naplnením je Ježiš sám. Deti čakám vás pri mojom Synovi, veľmi vás milujem.

Po modlitbe Korunky k Božiemu Milosrdenstvu, v polovici druhého desiatku slávnostného sv. ruženca prišla Panna Mária, (o 13. ho 12 min.) Zotrvala s vizionármi na modlitbách 12 minút.

Božia náruč

MELUŠ Rudolf (Krnča): „Na tento deň Božieho milosrdenstva, by sme sa mali vážnejšie pripraviť aj na stretnutie s Pannou Máriou a Ježišom. Chodím do Dechtíc už veľa rokov a veľa mi to dáva v živote, hlavne čo sa týka upevnenia vo viere. Mali by sa nad tým zamyslieť, lebo nastal dosť veľký úpadok. Nielen veriaci, ale aj cirkev upadá. Hoci je možnosť kníh, vzdelávania, len treba načrieť.

Iste, že som sa snažil spolu s manželkou upevňovať vieru v rodine, a preto veľmi ďakujem Bohu a Panne Márii, že už aj vnúčatám môžeme odovzdávať vieru a môžeme im byť spolu s manželkou, synom a dcérou dobrým príkladom.

Na povzbudenie by som povedal len toľko, že Boh más príjme v ktorúkoľvek chvíľu, a jeho náruč je otvorená pre každého, len sa treba vydať do Božích rúk.“

Pokoj a nadhľad

Mgr. Mária Gáborová (Bratislava): „Určite medzi materiálnym svetom a duchovným je veľký rozdiel, duchovný svet nás veľmi obohacuje o iný rozmer v živote.  Je to Božia láska, pokoj a nadhľad. Rodičia mi síce odovzdali vieru, ale človek potrebuje k životu, aby zažil a mal skúsenosť s Bohom. Bola som viac krát v Medžugorí a tam som zažila skúsenosť s Bohom, a preto aj takéto stretnutia s Pannou Máriou ma povzbudzujú k opravdivej viere v Boha. Dnes som tu aj s kamarátom, ktorý tiež túži viac spoznať Božiu lásku.

Úmyslom mojej dnešnej púti je vyprosiť si rozpoznanie Božej vôle v mojom živote a vedieť ju prijať. Tiež by som chcela hlbšie spoznať úlohu Panny Márie v dejinách spásy, modliť sa za rodinu, moje okolie a aj za neveriacich. Je deň Božieho milosrdenstva a ja verím, že Boh vypočuje moje modlitby a že mi pri tom pomôže aj Panna Mária.“

Odložme strach

Jozef Šváb (Brno) „Moja myšlienka je upretá na Božie milosrdenstvo, ktoré je na nás všetkých vyliate až do krajnosti, Pán Ježiš nám to dáva pocíť v plnosti. Jeho láska je vyliata plne a my sme obdarovaní, môžeme túto lásku odovzdávať blížnym a tak splácať lásku a milosrdenstvo, ktoré sme dostali od Pána Boha. Boh túži, aby sme sa milovali a navzájom si odpúšťali a preto ho aj dnes prosme, aby sme to vďaka jeho milosti dokázali, úplne sa mu odovzdajme.

Je to jeho čas, čas jeho milosti a my tento jeho dar tak veľmi potrebujeme, odložme strach a nebojme sa svedčiť o Božej láske a jeho dobrote.

Boh chce skrze nás konať veľké veci. Nech nám je Panna Mária príkladom, bez Božej milosti nič nezmôžeme a preto čerpajme z prameňa Božích milosti“.

Sľub, sv. Jozef a autobus

Regina Fichtinger (Viedeň):  „Prišla som do Dechtíc v roku 2010. Modlili sme sa počas zjavenia k Panne Márii. Keď tu bola prítomná Panna Mária, pocítila som v mojom srdci opravdivú ľútosť nad mojim spôsobom života, Vtedy som z vďaky sľúbila Panna Márii, že prídem sem 9 krát na púť. No nemám auto, ani šoferák, a ani som nevedela, ako sa sem dá prísť a 9 krát to zopakovať. Panna Mária poslal 8 krát niekoho s autom, vždy sa niekto našiel.

Na posledný krát sa vlastne nikto nenašiel, kto by šiel. Modlila som sa k Panne Márii, čo vlastne odo mňa chce a či mám zorganizovať nejaký pútnický autobus. Všetky autobusy boli veľmi drahé a znovu som sa začala modliť, k Svätému Jozefovi, aby poslal nejaký lacnejší autobus. Svätý Jozef našiel autobus, ale neboli žiadni pútnici. Začala som sa teda modliť k Panne Márii, že potrebujeme pútnikov, a autobus sa zrazu naplnil. Odvtedy sem chodíme každý mesiac.“

Mária vonia kvetmi

Doris Maalat (Viedeň): „Sme aktívne Mariánske spoločenstvo, žijúce toho času vo Viedni. Pochádzame s Filipín.

Keď sme boli oslovený prísť sem do Dechtíc, radi sme to prijali, prišlo nás 30. Keď sme sem prišli do tohto prostredia pri kríž, cítili sme vôňu kvetov počas modlitby svätého ruženca, ktorý sme sa aj my modlili.

Sme veľmi povzbudené touto skutočnosťou, to svedčí o tom, že Panna Mária tu bola.“                                                                     

(Mária Víziková, anse)