POSOLSTVO PANNY MÁRIE, KRÁĽOVNEJ POKOJA
„Drahé deti! Materinskou láskou vás chcem naučiť úprimnosti, pretože si prajem, aby ste ako moji apoštoli, boli vo svojom pôsobení dôslední, rozhodní a hlavne úprimní. Chcem, aby ste boli Božou milosťou otvorení pre požehnanie.
Chcem, aby ste modlitbou a pôstom vyprosili od nebeského Otca poznanie toho, čo je prirodzené, sväté – božské.
Naplnení poznaním, pod ochranou môjho Syna a mojou ochranou, budete mojimi apoštolmi, ktorí budú vedieť šíriť Božie slovo všetkým tým, ktorí ho nepoznajú a budete vedieť prekonať prekážky, ktoré vám budú stáť na ceste.
Deti moje, Božia milosť zostúpi na vás prostredníctvom požehnania a zachovať si ju budete môcť pôstom, modlitbou, očistením a zmierením.
Vaša účinnosť bude taká, akú od vás žiadam. Modlite sa za svojich pastierov, nech lúč Božej milosti osvetlí ich cesty. Ďakujem vám!“
Prostredníctvom Mirjany Dragićević-Soldovej, Medžugorie, 2. februára 2014
Obetovanie Pána
Nechajte sa niesť, ako sa Dieťa Ježiš nechal niesť na mojich rukách do Otcovho domu. Vo chvíli, keď som ho kládla do rúk kňaza, starý prorok Simeon povedal, že Matka bola vyvolená od Boha pre túto obetu …
Tak aj vy synáčikovia ste povolaní, aby ste dnes boli takým znamením odporu – svojím životom, ktorý bude žitým Evanjeliom. Vy budete uskutočňovať Evanjelium do písmena – budete chudobní, prostí, čistí, malí a celkom oddaní Otcovi. Svojím slovom, ktoré bude hlásať účinnejšie Pravdu, ktorú vám prišiel zjaviť môj Syn Ježiš (1976).
Kto má srdce ako dieťa, tomu sa odhaľuje Otcovo tajomstvo! Duch Svätý zostupuje na starca v zástupe ľudí. Starec roztvára náruč, aby s láskou privinul k sebe sľúbeného Mesiáša.
Môj snúbenec a ja pozeráme s údivom na seba. Prvý raz bolo vyjavené tajomstvo a bolo zvestované ľudským hlasom. Nie je zjavené učiteľom ani kňazom. Je zjavené starcovi a žene, ľuďom, ktorí sú pokorní a chudobní duchom. Tak sa vopred plní Boží zámer. Toto Dieťa bude ustanovené ako znamenie odporu pre spásu i záhubu mnohých. A mne, Matke, meč prenikne Srdce.
Keď ako dospelý začne svoje poslanie, bude sa opakovať to isté. Je vyhnaný zo synagógy a musí utekať. Jeho slovo odmietajú veľkí učitelia zákona, znalci Písma a kňazi.
Toto oficiálne odmietnutie prebodáva ako meč moje materinské Srdce. Ježiša však prijímajú chudobní, chorí, hriešnici. Jeho hlas vstupuje do sŕdc prostých ľudí. A moja materinská bolesť je zmiernená odpoveďou, akú dokážu môjmu Srdcu dávať najmenší. Maličkí sú pre neho darom Otca. Maličkí sú jeho vďakou, ktorú vracia Otcovi – maličkí, ktorí jediní chápu tajomstvá nebeského kráľovstva.
Ako často som sa Dieťaťu Ježišovi prihovárala, keď som ho bozkávala s materinskou nežnosťou: „Ty si predsa večný bozk Otca.“ A keď som ho láskala, myslela som si: „Ty si božská nežnosť, ktorá oblažuje duše.“ Keď som mu navliekala detské šaty, šepkala som mu: „Ty si ten, ktorý Zem zaodieva kvetmi a celý vesmír ozdobuje hviezdami. A kým som ho kojila, prespevovala som mu: „Ty si ten, ktorý obstarávaš pokrm všetkému živému. Keď som mu s materinskou láskou hovorila: „Syn môj!“ – v duši som sa k nemu modlila a vyznávala: „Ty si Otcov Syn, jeho večný jednorodený Syn, jeho večné Slovo.“
Ak chcete napredovať na ceste duchovného detstva, ktoré som vám ukázala, prenikajte do nevysvetliteľného tajomstva detstva môjho Syna, ktorého som niesla na ramenách do Pánovho chrámu. Všetci musia ísť cestou duchovného detstva. Aj ten, kto je už pokročilého veku a má významné postavenie, aj učený, skúsený, aj ten, ktorý je povolaný na úlohy s veľkou zodpovednosťou (1983).
Moje Srdce jasalo radosťou v okamihu, keď sme Pána vniesli do chrámu a ja som pocítila, ako ho sprevádzajú nespočetné zástupy anjelov a všetkých nebeských duchov. Keď sme ho vniesli, zaujal miesto vo svojom dome (1985).
Ja som cesta Božej vôle. V chráme môjho Nepoškvrneného Srdca vás, kňazi, obetujem dokonalej sláve Najsvätejšej Božej Trojice (1993). Do duchovného chrámu môjho Nepoškvrneného Srdca musí vojsť Cirkev a celé ľudstvo (1996).
Vidíte, ako vaši bratia kňazi zrádzajú Pravdu v snahe prispôsobiť sa mentalite sveta, pobádaní klamnou ilúziou, že jej ľudia budú lepšie rozumieť, viac ju počúvať a ochotnejšie ju nasledovať? Žiadna ilúzia nie je nebezpečnejšia, než táto! Evanjelium, ktoré žijete, hlásajte vždy verne a jasne! Vaša reč nech je !Áno, áno, nie, nie“. Ostatné je od zlého ducha. Preto sa ochotne nechajte viesť a riadiť Cirkvou!
Svojím svedectvom buďte svetlom a príkladom pre celú Cirkev. Otec rozhodol, aby svedectvo kňazov bolo stále bolestnejšie. Cesta, po ktorej vás vediem, je cesta kríža.
Nebojte sa, keď sa proti vám vzmáha nepochopenie, kritizovanie a prenasledovanie. Je to nutné, pretože ako môj Syn Ježiš i vy ste dnes povolaní, aby ste boli znamením odporu. Stále viac vás budú ľudia nasledovať, stále viac vás budú však aj odmietať a prenasledovať. Keď napádajú vašu osobu alebo moje hnutie, odpovedajte modlitbou, mlčaním a odpustením.
Skoro budete povolaní k otvorenému boju, až bude napádaný môj Syn Ježiš, ja sama, Cirkev a Evanjelium (1976). (Panna Mária don Gobbimu)
