Americký prezident Barack Obama podpísal Zákon o demokracii a ľudských právach v Bielorusku. Dnes o tom informuje denník Gazeta Wyborcza.

V tomto právnom dokumente sú vyznačené hlavné priority politiky USA voči Bielorusku. Ide medziiným o podporu elektronických masmédií v bieloruskom jazyku.

“ Prezident by mal podľa názoru amerického kongresu naďalej podporovať televízne, rozhlasové a internetové vysielanie v jazykoch, na ktorých sa rozpráva v Bielorusku, pomocou rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Európsky rozhlas pre Bielorusko a televízny kanál Belsat „, –  cituje text dokumentu Gazeta Wyborcza.

http://slovak.ruvr.ru/2012/01/05/63416664.html

USA naštartovali zrejme protibieloruskú „ofenzívu“ druhým variantom nátlaku, keďže sa zdá, že obyvatelia Bieloruska nenaskočili na žold pre bojovníkov za demokraciu a la USA, ako sa to Američanom darí takmer všade. Preto to chce vziať Barack Obama „cez éter“ – teda použiť klasickú taktiku rozleptávania mediálnymi kanálmi. Prečo zrazu tak razantne? Nuž – už podľa nasledujúceho videa – niet sa čomu diviť… USA nemajú radi takéto „výprasky“.

Lukašenko Američanom: Prečo ste zničili Irak?

Lukašenko dostal Bielorusko z krízy

Po otvorených výzvach niektorých Slovenských politikov, najmä po návšteve prezidenta Busha na Slovensku, vznikla u mňa túžba osobne sa zoznámiť na tvári miesta zo súčasnou situáciou v Bielorusku.
Táto túžba bola vystupňovaná aj priamymi výzvami niektorých predstaviteľov tretieho sektora na Slovensku o tom, že po vzore Juhoslávie, Gruzínska a Ukrajiny, sa nielen pripravujú, ale chcú sa aj osobne podieľať na tzv. „farebnej revolúcii“ v Bielorusku.

Zaujímali ma najmä otázky:

*     prečo do vnútorných záležitosti v Bielorusku chcú zasahovať ľudia z tretieho sektora na Slovensku;

*    v záujme koho a čoho chcú tak postupovať;

*   aké metódy svojho „revolučného“ pôsobenia chcú používať;

*     odkiaľ berú na túto činnosť finančné prostriedky;

*    čo chcú pre Bielorusko priniesť pozitívne keď sa im máli skutočnosť, že za posledných 10 rokov pod vedením Lukašenka Bielorusko vyšlo z takej istej hospodárskej krízy v akej sa Slovensko ešte stále nachádza, bola obnovená poľnohospodárska i priemyselná výroba, krajina sa stala jedným veľkým staveniskom, prebieha obrovská modernizácia priemyslu, zdravotníctva a školstva, zdravotníctvo a školstvo je stále bezplatné, neustále rastie životná úroveň občanov a popritom všetkom si Bielorusko obdivuhodne vytvára štátne finančné rezervy.

Môj záujem o situáciu v Bielorusku bol o to väčší, že som sa pred dvomi rokmi, ako pozorovateľ zúčastnil v Bielorusku referenda a už vtedy som videl diametrálny rozdiel medzi informáciami podávanými slovenskými masmédiami, a skutočnou realitou v Bielorusku.

Ak naše masmédiá, vtedy i teraz, tvrdili a tvrdia, že referendum, či voľby boli zmanipulované a nedemokratické, opak je pravdou.

Počas mojej pozorovateľskej misie v Brestskej, Gomeľskej a Minskej oblasti vo funkcii zahraničného pozorovateľa som navštívil desiatky volebných miestností.

Uskutočnil som stovky osobných rozhovorov s občanmi Bieloruska. Doslova som vsakoval volebnú atmosféru. Vymenil som si skúsenosti a názory na demokratickosť a regulárnosť volieb s desiatkami zahraničných pozorovateľov z rôznych krajín.

Na základe týchto skutočností musím konštatovať, že som sa nestretol zo žiadnymi prejavmi nátlaku zo strany vládnej moci na občanov Bieloruska. Nevidel som, a pri rozhovoroch s inými pozorovateľmi sa mi ani raz nestalo, aby som bol upozornený na porušenie zákonnosti a či dokonca ústavnosti volieb.

Obdobne na tlačových besedách, stretnutiach z novinármi, ani raz som nezaznamenal žiadne konkrétne pripomienky a či námietky k porušeniu platných právnych predpisov.

Vzhľadom k týmto dôvodom je pre mňa zarážajúca skutočnosť, že niektorí predstavitelia OBSE, bez uvedenia akýchkoľvek konkrétností vzniesli pripomienky k priebehu volieb. O tomto stanovisku sa v novinárskych kruhoch šíril vtip:„Voľby boli neregulárne a nedemokratické, lebo bolo zlé počasie“. Nuž čo, keď sa hľadá dôvod a iného niet, tak postačí aj takýto.
Čo sa týka mojich návštev volebných miestností a rozhovorov s občanmi, získal som úplne iné poznatky.

Samotný akt volieb mal vysoko slávnostnú atmosféru a jednoznačnú snahu občanov Bieloruska osobne, svojim vlastným pričinením sa podieľať na budúcnosti svojej krajiny. Občania prostredníctvom voľby prezidenta volili budúcnosť Bieloruska!


Myslím, že percentuálny rozdiel v získaných hlasoch jednotlivých kandidátov je jasným dôkazom čomu voliči dali prednosť. Pri mojich osobných rozhovoroch dominovali odpovede typu: „volím budúcnosť Bieloruska, volím politickú stabilitu, ekonomický rozvoj a sociálne istoty“. Jedna stará pani mi povedala výstižnú vetu: „Zažila som vojnu a viem čo je to bieda, keď sa pozriete po okolitých krajinách, všade je chudoba. U nás za žije dobre. Máme rozumných ľudí.“

Taká je skutočná hodnotová orientácia občanov Bieloruska.

Okrem iného pre mňa bola príjemným prekvapením skutočnosť, že k voľbám prichádzali neorganizovane no masovo mladí ľudia. I vďaka ich hlasom prezident Lukašenko získal 83% všetkých hlasov. Pri viac ako 92% účasti voličov na voľbách a takom obrovskom víťazstve prezidenta Lukašenka je priam smiešne hovoriť o možnej manipulácii a či zneužívaní právomocí zo strany vládnej moci.

Volebné výsledky sú jednoznačné a hovoria v prospech toho politického kurzu ktorý reprezentuje prezident Lukašenko (na obr.).

Je to národná a štátna nezávislosť, slovanská vzájomnosť, ekonomický rozvoj krajiny, rovnocennosť a vzájomná tolerancia záujmov v zahraničnom obchode, bezplatné zdravotníctvo a školstvo, trvalý rast životnej úrovne občanov a sociálne istoty.

To všetko sú hodnoty ktoré občania Bieloruska stotožňujú s osobou prezidenta Lukašenka.

Majú pravdu, pod jeho vedením sa za desať rokov Bielorusko dostalo z morálnej, politickej a ekonomickej krízy, do ktorej túto prekrásnu krajinu dostal Šuškievič a jeho pro-západne orientovaní pochlebovači.

Jeho zásluhou si našlo cestu stability a trvalého hospodárskeho rozvoja. To sú dnešné reality Bieloruska či sa to strojcom „farebných“ revolúcií páči a či nie!

Moje skúsenosti z Bieloruska ma privádzajú k tomu, čo si mohli Slováci na vlastnej koži vyskúšať:

Západní politici hovoria o tom, že Bielorusko potrebuje slobodu a demokraciu. V skutočnosti však chcú, aby Bielorusko rozpredalo svoje strategické podniky, aby rozdrobilo svoju ekonomiku, oslabilo ju natoľko, aby ju mohli západné spoločnosti pohltiť a zarábať na obyvateľstve tak, ako sa to deje na Slovensku. Kým štát vlastnil Slovnaft, SPP, VSŽ, neustále nám zdôrazňovali potrebu „liberalizovať“ našu ekonomiku, pretože to je údajne cesta k prosperite. Predaj podnikov však viedol k zvýšeniu cien, nedostatku zdrojov v štátnom rozpočte a nekonečným výhovorkám vlády „nemáme dostatok zdrojov na zdravotníctvo, školstvo..“.

Žiadna vláda, ktorá dnes myslí na občanov, nemôže a nie je na západe považovaná za demokratickú.

USA aj EÚ sa predbiehajú v kritike Bieloruska. Obhajujú záujmy niekoľkých stoviek ľudí na Októbrovom námestí. Tí istí politici súčasne dokážu odignorovať požiadavky stoviek tisíc štrajkujúcich pracujúcich v krajinách západnej Európy (štrajk proti vláde vo Francúzsku, demonštrácie v USA proti mučeniu väzňov v Iraku a na Guantanáme…).               (očami medzinárodného pozorovateľa)

http://suvislosti.eu/Vychodna-Europa-327/bielorusko-332/1154-Po-dvoch-rokoch-opat-v-Bielorusku-1154

http://www.sme.sk/c/6190191/snemovna-usa-schvalila-sankcie-proti-bielorusku.html