Dňa a 19. mája 2009 v Onkologickom stave sv. Alžbety v Bratislave zomrel vdp. Ferdinand Kaňka, správca farnosti v Kátlovciach – okres Trnava. Dň a 17. januára 2009 oslovil 55-te výročie svojej kňazskej vysviacky a 16. j la 2009 by sa dožil 78 rokov. O. Ferdinand Kaňka bol dlhé roky neodmysliteľný m účastníkom pútí pri zjaveniach Panny Márie – Kráľovnej pomoci v Dechticiach, kde pútnikov vždy pozdravil a požehnal.
V M ROSE 2 – 3/2009 sme uverejnili s vdp. Kaňkom rozhovor Vdp. Ferdinand Kaňka bol jedným z tých odvážnych a verných kňazov, ktorí sa nebáli otvorene hlásiť ku pravde a stáť pri svojich ovečkách v tejto v tejto dobe ako skutočný a dobrý pastier. Modlime sa za neho!
Vdp. Ferdinand Kaňka o zjaveniach Kráľovnej pomoci, Cirkvi, a slobodomurároch:
Šírme duchovné prebudenie
Je prvá nedeľa 17. januára 2009. Na hore Boričky vizionári prosia
o modlitby za nemocného o. Ferdinanda Kaňku. Autom sa neskôr vraciame práve cez obec Kátlovce, kde o. Kaňka strávil 14 rokov. A tak sa u neho zastavujeme. A dlho sedíme pri rozhovore, ktorý vám teraz, milí čitatelia – sprostredovávame:
Do seminára nastúpil do komunistickom prevrate v roku 1948. Vysvätil ho biskup Lazík. Počas svojho kňazstva pôsobil v 10 farnostiach. Ako jediný kňaz – správca farnosti chodil na Boričky na prvé nedele požehnať pútnikov. Podľa jeho názoru „nežná revolúcia“ je slobodomurársky program. Narodil sa v Malackách, 16. júla 1931, na Karmelskú Pannu Máriu. Dňa 17. januára 2009 oslávil jubileum – 55 rokov od svojej kňazskej vysviacky. Je vážne chorý…. O. Ferdinand Kaňka.
M ROSA: Otec Ferdinand, ako sa cítite po tej 75-tke?
O. Ferdinand Kaňka: „Nedodržal som zásadu, že odisť včas je umenie. V 75-ke , v roku 2004 – som sa zriekol úradu a pán arcibiskup to prijal, ale predĺžil mi službu. Dňa 30. septembra 2008 som dostal list, kde mi bolo oznámené, že tu mám byť do 10. júna 2009. A ja som sa rozhodol, že zostanem. Bola to chyba, pretože mohol som byť už dávno v Ružomberku a tam sa liečiť.“
M ROSA: Ako sa cítite zdravotne, ako sa možno spýtať..?
O. Ferdinand Kaňka: „Čakám každým dňom, čo bude. Či mi niečo nepraskne a nezačne krvácať. A keď sa to začne rezať – to je koniec. Preto tú nemocnicu stále odkladám. Chodím jednému súkromnému lekárovi, ktorý mi sľúbil, že ma z toho dostane. On si to myslí… Ja mu absolútne dôverujem. Vďaka tomu ešte žijem. Cítim však bolesti. Neviem, čo z toho bude…“
M ROSA: Takže zotrvávate teraz tu na fare v Kátlovciach?
O. Ferdinand Kaňka: „Do Dechtíc som prestal chodiť, ale ja som tam už nevládal. Aj na Mariánske kňazské hnutie, kam som chodil na celoslovenské stretnutia od roku 1991, kedy Don Gobbi prišiel na Slovensko prvý krát. Streto som sa s ním v Šaštíne. Otca Gobbiho veľmi uznával aj sv. Otec pápež Ján
Pavol II. Vtedy som si objednal časopis Máriina doba, bol som v poradí 50-ty záujemca, teda medzi prvými. Tí mariánski kňazi mi tam pripadali ako praví Izraeliti, proste pravoverní. Boli to všetko zlatí chlapci – títo kňazi.“
M ROSA: Aké ovocie do Cirkvi prináša Mariánske kňazské hnutie?
O. Ferdinand Kaňka: „Sú to väčšinou laici – sú početnejší ako kňazi. Je to Hnutie, ktoré dáva dôraz na Večeradlo, a v ňom najmä modlitbu sv. ruženca. Tu v Kátlovciach tiež máme Večeradlo, v každú prvú sobotu v mesiaci.“
M ROSA: Čo znamená Panna Mária pre vás vo vašom živote?
O. Ferdinand Kaňka: „Moja mamička bola veľkou ctiteľkou Panny Márie. Nemôžem povedať, že by som mal k Panne Márii nejaký mimoriadny vzťah, skôr taký, aký má mať každý veriaci.“
M ROSA: Ako vidíte udalosti zjavení Kráľovnej pomoci?
O. Ferdinand Kaňka: „Spočiatku tam chodila moja sekretárka. Potom som tam prišiel aj ja. Stretol som sa s vizionármi. A videli sa mi veľmi sympatické tie deti. Najdôležitejším momentom bolo, keď som sa stretol s kňazom Stankom Michaličkom – ktorý tam chodil a on tomu stopercentne veril. (dnes je už mŕtvy – pozn. red.). Vtedy som si povedal – keď tomu verí taký seriózny človek, tak na tom musí niečo byť. Aj som sa tam s ním stretal, ako aj s kňazom Gustom Štohlom (tiež už nežije) ktorý tiež veril Dechticiam. Chodil som tam s nimi a boli to krásne zážitky. Chodil som aj k vizionárom do domu – k Simonke aj ku Martinovi, mali stretnutia s Pannou Máriou každý deň ako aj doteraz majú. Keď som sa tam prvýkrát objavil, vtedy Martin vôbec nevedel, že som tam ako kňaz. A povedal mi jeden odkaz od Panny Márie, ktorý si nemohol vymyslieť, a ktorý bol pravdivý. Nechcem povedať čo to konkrétne bolo, lebo to by som sa aj akosi zhodil, ale Panna Mária mi vyčítala jednu moju chybu, o ktorej viem, že ju mám, a to Martin nemohol odnikiaľ vedieť. To ma najviac utvrdilo vo viere v pravosť týchto udalostí. Mladí dechtickí vizionári chodili ku mne jeden čas aj pravidelne na sv. spoveď.
Keď som niekedy do Dechtíc nešiel, vždy mi to bolo potom ľúto. Aj teraz mi je ľúto, že som tam tieto dva mesiace nebol. V posledných rokoch som chodieval už iba na tieto veľké púte – teda v prvé nedele v mesiaci.“
M ROSA: Aký pohľad máte na Dechtice dnes – po tých 14. rokoch?
O. Ferdinand Kaňka: „Sú to seriózne deti, ktoré majú svoje chybičky ako všetci mladí ľudia, to je ľudské, ale Panna Mária si ich vybrala a proti tomu niet nijakého argumentu. Teda verím v pravosť týchto zjavení a verím, že to všetko dospeje ku zdarnému výsledku.
Poznám jednu pani z Francúzska, – Slovenka, ktorá sa tam vydala (za slobodna Oravcová), a tá povedala, že ona má informáciu že sv. Otec Ján Pavol II. mal niekde vo svojich poznámkach , že Turzovka sú slovenskými Lurdami, Litmanová slovenskou Fatimou a Dechtice sú slovenským Medžugorím. Toto bolo údajne nájdené v jeho poznámkach, ktoré kázal po jeho smrti spáliť, ale jeho sekretár Mons. Dziwis to neurobil.“
M ROSA: Boli nejaké ťažkosti, že ste otvorene chodili na horu Boričky?
O. Ferdinand Kaňka: „Iba dva listy som dostal. Prvýkrát som tam niečo povedal, keď som citoval medžugorského kňaza františkána Rupčiča, a citoval som jeho výrok, že aj súkromný zjaveniam treba veriť, pretože to, že sú súkromné, neznamená, že nie sú pravé. Teda sú to posolstvá od Panny Márie a neveriť im je hriech. To isté tvrdil aj Gusto Štohl. Na toto reagoval pán biskup Vrablec, že som tam hlásal bludy, že súkromným zjaveniam nie sme povinní veriť. Ja som mu na to odpovedal, a od vtedy žiadny list nebol. Až potom za rok – dva napísal taký list, že nemám tam chodiť pravidelne, pretože to vyzerá, ako keby to už bolo Cirkvou schválené, a ako keby som sa miešal do pastorácie v cudzej farnosti. Tak som tam začal chodiť nepravidelne. Ľuďom som to povedal, aj sa zasmiali, a vždy boli radi, keď som tam bol. Zo všetkých farností, kde som bol, som v Dechticiach stretával svojich farníkov“
M ROSA: Funguje biskupská komisia, a ako?
O. Ferdinand Kaňka: „Boli viaceré prípady aj uzdravení, myslím u konkrétnych ľudí, však biskupská vyšetrovacia komisia to všetko má. Ale stále váhajú, odkladajú, nevyjadrujú sa. Chodiť tam nie je zakázané. Dve veci sú zakázané kňazom: úradne tam organizovať púte, a vyberať peniaze na stavbu kaplnky. Komisia asi funguje, keď mi pán biskup Mons. Štefan Vrablec ako hlava tej komisie písal listy. Keď sa aj terajšieho správcu farnosti Dechtice Mária Bosého na rekolekciách kňazi pýtali čo sa deje v Dechticiach – povedal, že vizionári sú jeho najlepšími pomocníkmi, a môže sa na nich spoľahnúť.“
M ROSA: Ako môžete charakterizovať dechtických vizionárov?
O. Ferdinand Kaňka: „Sú to úspešní mladí ľudia, duchovne ustálení, modlia sa, postia sa. Majú tajomstvá, vedia čo príde.“
M ROSA: Ako vidíte misiu Panny Márie na Slovensku ako kňaz?
O. Ferdinand Kaňka: „Svätý Otec tu hovoril o dôležitej duchovnej úlohe Slovenska. A mal na to dôvod. Absolútna väčšina Slovenska je katolícka. Aj keď v rôznych oblastiach Slovenska je to rôzne. Najhoršie je to tu na juhozápade. Pretože tu začala už pred 40 rokmi tzv. „nežná revolúcia“.
Pretože toto územie pokrývala viedenská televízia. Cez ňu sa „nežná revolúcia“ už šírila na tomto území s predstihom. Preto má aj Trnava najmenej kandidátov kňazstva aj rehoľníkov. Je zvláštne, že keď som to meral na mape, z Turzovky do Litmanovej je presne taká vzdialenosť aká je z Turzovky do Dechtíc. Akoby Panna Mária urobila Slovensku taký štít…“
M ROSA: Z pohľadu 55 rokov kňazstva ako vidíte Cirkev na Slovensku?
O. Ferdinand Kaňka: „Veľa zla sa narobilo za komunizmu. No ponechali nám kostoly a sviatosti. Oni toto totiž považovali za smiešnu vec. Hoci aj do kostolov chodili špicľovať. A ja keď som povedal slovíčko ateizmus, hneď mi vytkli, že moje kázne sú agresívne a že si mám dávať pozor, aby som neprišiel do problémov. Ale tým, že nám komunisti akože všetko vzali, nevedomky nás upriamili na podstatu viery. A to je svätá omša a sviatosti. Vlastne nás nahnali do kostolov a upriamili na to, čo je podstatné. A títo slobodomurári nám teraz berú ľudí zvnútra. Slobodomurári zistili, že to čo napísal Tertulián – že krv mučeníkov je semenom kresťanov – a preto vydali inštrukciu – prestaňte vyrábať mučeníkov, vyrábajte odpadlíkov a hriešnikov. A máme to tu. Reinkarnácia, orientálne bludy, povery… A nemravnosť. To, čo urobili z manželstva, nad tým sa pohoršujú aj mnohí ateisti. A priam to vnucujú ako
právo – homosexualitu. To je súčasť ich programu. Zničiť kresťanskú rodinu. Povedali si – keď zničíme rodinu, zničíme aj Cirkev. Programovo znemravňujú ľudí, lebo živočíšny človek nechápe veci Božie.
Vidno to na školopovinných deťoch. Oni stratia zmysel pre duchovné veci. Najprv sa im stane náboženstvo smiešnym, potom nepohodlným, potom odporným a nakoniec škodlivým. Deti v škole už náboženstvo pomaly vôbec nezaujíma. Oni majú internet, mobily, videohry, televíziu. A napokon i dospelí…Je to hrozná nákaza a je to na nich vidno. A napokon prijmú doktrínu, že najväčším teroristom je pápež. Pretože pomenuje ich vášne a „ľudské práva“ ako hriech…“
M ROSA: Študujete aj ovládate taktiku nepriateľa Cirkvi. Ako vidíte dnešnú situáciu?
O. Ferdinand Kaňka: „Keď som bol naposledy v Dechticiach, boli tam dvaja nemeckí kňazi. Sú členmi Hnutia Plameň lásky (podľa zjavenia v Maďarsku – pozn.) a chodia sem s Maďarmi. Rozprávali sme sa s nimi a oni mi to potvrdili, že na západe bola tzv. „nežná revolúcia“ o 40 rokov skôr. Ale aká revolúcia? Tí nemeckí kňazi mi to len potvrdili slovami: „Vy ste v „nežnej revolúcii“ 40 rokov pozadu… Preto my už máme prázdne kostoly, predávame ich, u nás sa nespovedá. Ale sú našťastie všade skupinky kňazov ako aj MKH, vedia o čo ide, schádzajú sa držia pohromade…“ Tzv. „nežná revolúcia“ – to nie je 17. november, ako sa to vyhlasuje. To je program. Ktorý sa šíri už od roku 1938. Bolo o tom písané v moravskom časopise Světlo. A tam bola taká informácie, že – V roku 1938 hlavný veľmajster francúzskej lóže Veľký Orient, vydal rozkaz, zmysel ktorého je tento: Prestaňte vyrábať mučeníkov. Tak kresťanstvo nevyhubíte. Vyrábajte bludárov a hriešnikov. A katolíkov viac nebude… A tento program začali na Západe uskutočňovať hneď po vojne v roku 1945. A tak diabol pôsobí cez slobodu a demokraciu. Ja som ešte v šesťdesiatych rokoch čítal protokoly sionských mudrcov a viem, o čo ide. Že táto revolúcia je slobodomurárska záležitosť. A ich jediným cieľom je zničiť katolícku Cirkev
Takže tzv. „nežná revolúcia“ nie je nejaký dátum, ani nejaký prevrat, udalosť, to je slobodomurársky program. Oni napokon nie sú až takí tajní – títo slobodomurári, už sa odkrývajú, majú svoju literatúru. Na Slovensku je vraj až 6 slobodomurárskych lóží, a hlavná je lóža Tolerancia (B´nai B´rith – pozn
red.)Hlásajú vraj humanizmus a renesanciu. Novus ordo saeculorum – Nový svetový poriadok. Bez Krista.“
M ROSA: V čom si myslíte, že by Cirkev mala byť účinnejšia? Prečo kňazi mlčia o tomto nebezpečenstve? Práve to kritizovala jedna naša čitateľka v liste našej redakcii.
O. Ferdinand Kaňka: „Je problém o tom hovoriť, lebo keď o tom hovoríte, veľa ľudí sa pohoršuje, že politika nepatrí do kostola. Lenže toto nie je politika. Politika a náboženstvo sa istým spôsobom prekrývajú. To nie je našou vinou, že politizujeme, ale je vinou tých politikov, že chcú zničiť katolícke náboženstvo.“
M ROSA: Podľa všetkého kresťanskí politici buď nerozumejú, čo sa dnes deje, alebo tomu rozumejú a nič nerobia, ich postoje sú tým pádom ešte horšie…
O. Ferdinand Kaňka: „Ja si to neviem vysvetliť. Najviac dnes drží ľudí nie politika, ale to, že chodia ku sviatostiam. To držalo ľudí aj za komunizmu. Ja som už v roku 1990 prišiel do konfliktu s vrchnosťou, pretože som vraj nebol ústretový pri zakladaní kresťanskodemokratických klubov. V protokoloch sionských mudrcov totiž je napísané: “Keď budeme všade zavádzať demokraciu a ilúziu demokracie, vtedy ich najľahšie ovládneme.“ Demokracia je židovský podvod. A kresťanská demokracia – to je ako termín ako „ohnivá voda“, teda to je nezlučiteľné, pretože Cirkev je hierarchická inštitúcia. A čo my čo máme mať nejakú demokraciu v Cirkvi. Mne sa teda pojem kresťanská demokracia nepáči.“
M ROSA: Ako vidíte v probléme „nežnej revolúcie“ špičkových kresťanských politikov?
O. Ferdinand Kaňka: „Oni celej tejto demokratickej kamufláži pomáhajú. Slobodomurári už nepotrebujú dnes kresťanských demokratov. Oni ich potrebovali na to, aby kresťania v politickom živote prehrali. A odišli zo scény bez ujmy na zdraví, pretože tým sa z nich mučeníci nestanú… To je nežná revolúcia. Nikomu sa nič nestalo a slobodomurári si plnia ďalej svoj program. Cirkev brány pekelné nepremôžu. Otázkou je však koľko ešte slobodomurári
napáchajú zla, kým vlastne oni budú Pannou Máriou porazení. Taktikou je zamoriť ľudí množstvom zbytočných informácií, aby nemali čas všimnúť si hlavné problémy. Potom sa čudujme, že v tejto situácii prichádza Panna Mária a zjavuje sa po celom svete. Prečo by sa nemohla zjaviť aj v Dechticiach? Ja to pripúšťam a od začiatku to beriem. Boh má svoje plány.“
M ROSA: Prečo vlastne Cirkev, ktorá by mala byť prvá vďačná za zjavenia Panny Márie, Ju odsúva a tým vlastne sama seba oslabuje. Nevedomosť, zámer?
O. Ferdinand Kaňka: „Hodne robí kňazská pýcha. Kňazi sú veľkí individualisti a každý si myslí, že on je najmúdrejší, a nedá si povedať od druhého. To je taká zvláštna vlastnosť. Poznáme staré latinské porekadlo: Homo homini lupus (Človek človeku vlkom). A existuje aj porekadlo Kňaz kňazovi najväčším vlkom. Sacerdos Sacerdotum lupissimus.“
M ROSA: Aký by ste radili recept na jednotu, opatrnosť, prebudenie? Ako sa postaviť tej slobodomurárskej „nežnej revolúcii“?
O. Ferdinand Kaňka: „Problém, je, že oni donucujú veriacich, aby sa sami zriekli Boha a oni nemuseli nikoho prenasledovať. Veď to je už tu. Mnoho ľudí už tomu podľahlo. Obrana? Modlitba a sviatosti. Šíriť duchovné prebudenie. Žiť v stave milosti posväcujúcej. To je podstata kresťanstva. Byť kresťanom znamená byť Boží dieťaťom. Teda spovedať sa a pristupovať k Najsvätejšej Eucharistii. Čítať sv. Písmo. Používať vynálezy k dobru, pretože aj internet môže byť užitočný, aj televízia, len sú v zlých rukách. Je dôležité, aby si ľudia vedeli vybrať to, čo je užitočné a dobré. Lenže oni robia pravý opak lebo zlo je príjemné, lákavé a nevyžaduje námahu. Preto sa to volá „nežná revolúcia“ pretože to je vlastne príjemná vec.“
M ROSA: Hovorili sme, že slobodomurári sa snažia nevyrábať mučeníkov. Ale podľa Tretieho fatimského tajomstva vieme, že príde ešte k jednému veľkému prenasledovaniu Cirkvi, a k veľkému mučeníctvu.
O. Ferdinand Kaňka: „To je všetko určitý proces. Oni to všetko naraz nezvládnu. Teraz nám vnútili novú menu, euro. Prečo je napríklad toľko tých
drobných centov? Aby ľuďom zošklivili hotovosť a aby všetci prešli na
kreditné karty. To je ich cieľ. A už 50 percent ľudí tie kreditné karty má. Tá druhá polovička sa o chvíľu pridá, pretože ju to prestane baviť s tými mincami.
A to je ich ďalší krok. A potom príde celosvetová mena, a napokon aby ten centrálny počítač v Bruseli – „Veľká šelma“ – tak sa oficiálne volá – mohol každého očipovať a sledovať. K tomu to speje. A tí, ktorí si to nedajú, to budú tí moderní mučeníci. To je príprava. Plánované a realizované kroky. Napokon – keď budú chcieť niekoho zniesť zo sveta, tak to urobia, že nikto ani nebude vedieť, prečo ten ktorý človek zomrel. Pre kresťana je to jasné. Nedať si čip. Napokon – všetkých neodstránia. Niektorých budú aj potrebovať. Nejakých otrokov. Tí, ktorí prežijú, budú likvidovaní v koncentračných táboroch.“
M ROSA: Vidíte paralelu medzi Kristovým krížom a krížom, ktorý sa chystá pre Cirkev?
O. Ferdinand Kaňka: „Cez kríž k sláve – hovorí stará zásada. Ináč to nejde. Cez dobrovoľné utrpenie, a ako to hovorieval kardinál Tomášek – kto trpí pre Cirkev, robí pre ňu najviac.“
M ROSA: Prežívate 17. januára 2009 55 rokov kňazstva. Čo vás k nemu vlastne priviedlo:
O. Ferdinand Kaňka: „Ku kňazstvu ma viedli malackí františkáni, študoval som tam do roku 1948, potom tam zostali dvaja pátri, páter Anton Broniš a páter Emmanuel Cubínek. Cubínkovi som 4 roky miništroval. Potom bol u nás páter Kamil Chovan. Krásne slúžil sv. omšu a tak som zatúžil aj ja byť takým kňazom. Ako on. Keď som si pýtal po maturite krstný list tak sa ma začudovane pýtal tak čo už tak rýchle sa ideš ženiť? A tak som mu povedal že idem do seminára. To bolo v roku 1949. No tak, keď budeš vysvätený, prídem ti kázať na primície, povedal. A tak sa aj stalo. Prišiel mi kázať , bolo to v zime 17. januára 1954 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Bol som sám. Vysviacal ma pán biskup Lazík. Potom som bol vyše roka v Topoľčanoch, potom dva roky na vojne u PTP (pomocné technické prápory – vojna pre režimu nepohodlných – pozn.) potom som bol 6 rokov v Dóme. Rok v prievoze a 6 rokov v Lamači. Potom 3 roky v Starom Tekove, 6 rokov voVysokej pri Morave, 11 rokov v Šintave, 5 rokov v Hontianskych Nemciach, 5 rokov v Naháči a potom 14 rokov v Kátlovciach. Sem som nastúpil práve keď začali zjavenia Panny Márie Dechticiach. Pamätám sa, že tu kňazi na návšteve začali o tom rozprávať . Miško Mikuška v Dechticiach, môj spolužiak tam bol, on bol dobrý kňaz, dobre vychovával deti, však som mu to aj povedal, že dechtickí vizionári sú jeho dielo. Jeho výchova. To nemôže byť od diabla. Veď diabol by bol sám proti sebe, keby propagoval modlitbu, sviatostný život, pôst.
Aj pútnici sa tam modlia, a absolútna väčšia z nich sú hlboko veriaci a nábožní ľudia. Najlepší z najlepších. Aj moji najlepší farníci z mojich predošlých farností tam chodia. Tam som sa s nimi stretával.“
M ROSA: Čo si želáte do Nového roku?
O. Ferdinand Kaňka: „Pre Cirkev – aby sa vzoprela tomu slobodomurárskemu tlaku, a aby sa veriacim otvorili oči. Pretože už sa aj nám kňazom otvárajú oči. Pre seba si želám, aby ma tu Pán Boh ešte chvíľu nechal… Predsa len človek má strach zo smrti a to je prirodzené. A keď som sa dozvedel, čo mi vlastne je, 8 cm nádor, – nevedel som z čoho, myslel som že strach zo sťahovačky – takže ako sa vyjadril pán doktor Jurkovič – diagnóza je katastrofálna a spýtal sa – už máte truhlu? Ešte nie – odpovedám, a čo si ju už mám kúpiť a spávať v nej ako trapisti? Takže mi dal veľkú nádej a spoľahol som sa na neho. Mám oddialiť chemoterapiu a nedať si do toho vŕtať. Pretože to je koniec A tak sa do nemocnice neponáhľam. Aj keď už mi tu pán arcibiskup ustanovil nástupcu, blumentálskeho kaplána Branislava Popelku…“
Zhováral sa Anton Selecký
P.S. O. Ferdinand Kaňka po našom rozhovore 4. januára 2009 absolvoval lekárske vyšetrenia na onkologickej klinike na Heydukovej ul. v Bratislave. Navštívili sme ho na klinike ešte 8. marca 2009, kde sme s ním nakrútili videorozhovor, ktorý tu máte možnosť počuť a vidieť. Dňa 19. mája 2009 dp. Ferdinand Kańka zomrel.
