Nezabudnite na svojich pastierov. Modlite sa, aby mysľou boli stále s mojím Synom, ktorý ich pozval, aby o ňom svedčili. Ďakujem vám. ”
Vyberám tieto posledné slová Panny Márie zo dňa 2. apríla 2012. Prečo?
Kto si to stihol všimnúť, Kráľovná pokoja v posledné roky veľmi často dodáva: modlite sa za kňazov. Neobracia sa však vo svojich posolstvách na nich. Obracia sa na nás. Opäť sa spýtajme – prečo? Sú to služobníci jej Syna, ktorí sa starajú o Jeho zverené stádo, a zároveň Jej deti. Ak nemáme zabúdať na svojich pastierov, zrejme to potrebujú. Potrebujú naše modlitby. Na druhej strane aj my veľmi potrebujeme našich pastierov. Kto bude viesť Kristove stádo, ak nie oni? Sú to Kristovi učeníci, jeho predĺžené ruky.
„Modlite sa, aby mysľou stále boli s mojím Synom“ – prečo to Mária hovorí?
Je azda nebezpečenstvo, že na Neho nebudú myslieť? Že občas myslievajú na niečo úplne iné? Je ohrozené ich povolanie? Keď každý z nás dá ruku na srdce, to hrozí, resp. postihuje občas každého jedného z nás. Panna Mária je šetrná a všetko hovorí s veľkou láskou. Ale to, čo hovorí, je nesmierne vážne a dôležité. A keď hovorí o kňazoch, aby boli stále s Kristom, ktorý ich pozval, aby o ňom svedčili“ – upozorňuje na dve veci: na ich úlohu, ako aj na to, že táto ich úloha je ohrozená. Mária kňazom hovorí „Moji najmilší synovia“.
Poslúchnime teda svoju Matku a pomáhajme kňazom, aby aj oni mohli účinne pomáhať nám! Sme všetci na jeden lodi, Lodi Kristovej. Je máj. Máriin mesiac. Zasväťme sa s láskou Nepoškvrnenému Srdcu našej Matky, Matke celej Cirkvi, ktorá hovorí: „Keby ste vedeli, ako vás milujem, plakali by ste od radosti…“ Anton Selecký
