Milí priatelia, ktorí sa modlíte a prichádzate do Dechtíc na púte ku Kráľovnej pomoci – ale ostatní ochotní – odporúčame vám túto výzvu prešovských veriacich. Kráľovná pomoci prišla pod týmto menom na Slovensko preto, aby pomáhala, a nielen Slovensku, ale celému svetu.
Pozvanie k modlitbe na zvláštne úmysly Kráľovnej pomoci, za dechtickú farnosť a vizionárov.
Modlitbové spoločenstvo Kráľovnej pomoci v Prešove prijalo rozhodnutie, že budú sa denne okrem svojich zvyčajných modlitieb v ktorých i doteraz zahrňovali príchody Panny Márie do Dechtíc, odteraz naviac sa chcú modliť zvlášť desiatok sv. ruženca „ktorý nám Ducha Sv. zoslal“ na zvláštne úmysly Kráľovnej pomoci, za dechtickú farnosť a dechtických vizionárov.
Prosíme, aby k tejto výzve pridali sa aj ostatní ctitelia Panny Márie, lebo Panna Mária denne prichádza denne už 18 rokov a mnoho ľudí o tom ani nevie a Ona zvlášť sľúbila, že v tejto dobe budeme čoraz viac pociťovať Jej pomoc.
Pútnici z Prešova
Svedectvá:
Len dve slová: „Tu som!“
Som rada, keď nám to výjde, že môžem ísť s priateľkou za Pannou Máriou do Dechtíc. Na sviatok sv. Archanjelov som mala veľkú túžbu tam ísť. Zdalo sa, že pôjdem sama, bez priateľky. V tu chvíľu prišiel nápad. Pozvala som dospelého syna Michala, veď to je aj jeho sviatok a sviatok jeho patróna. V tom momente súhlasil. Neviem však, či to urobil kvôli mne, alebo naozaj sám chcel. Alebo či ten súhlas hneď aj neoľutoval.
Cestovali sme s ostatnými pútnikmi z Východného Slovenska a v autobuse sa modlili. Naša prvá zastávka bola v Liptovskom Mikuláši a po vystúpení z autobusu, hneď synova podráždená poznámka. „ A to sa budeme takto stále modliť!?“ Vyfajčil tri cigarety a viac nehovoril. V Lipt. Mikuláši som pre Pannu Máriu kúpila kvety a vravím synovi, že Ty ich ponesieš k Panne Márii. Odmietol to, ale zdal sa mi akoby už pokojneší.
Po príchode do Dechtíc, za krátky čas prišla k nám ku stánku vizionárka Mária. Rozprávala ako prežíva stretnutia s Pannou Máriou a odkazy, ktoré nám Matka Božia dáva a aj rady pre dobrý kresťanský život. Vravela, že je potrebné prichádzať každú nedeľu a prikázaný sviatok na sv. omšu a dodržiavať aspoň raz mesačne sv. spoveď. To je želanie Panny Márie. Doma sa mi môj syn Michal zdôveril, že vtedy sa mu Mária pozrela rovno do oči. To stretnutie očí bolo pre neho veľavravné. Pochopil a uvedomil si, že to hovorila pre neho samého.
Keď sme začali vystupovať na Boričky syn si vypýtal odo mňa kvety, že ich sám ponesie. Na krížovej ceste bol veľmi sústredený, a uzobraný. Po vystúpení na kopci, sme si pri kríži pokľakli a modlili sa sv. ruženec. Panna Mária prišla v štvrtom desiatku a zotrvala 14 minút. Všimla som si syna. Prítomnosť Panny Márie naozaj prežíval, na tvári mu pohrával mierny úsmev a bola to tvár nevinného šťastného dieťaťa. Všetci sme boli veľmi šťastní a radostní, lebo po zjavení nám vizionárka Majka povedala, že nás všetkých odovzdala, naše ťažkosti, chorých, trpiacich a tiež že Panna Mária nás žehnala a svojím príchodom doniesla aj kus neba.
Prešli sme pár krokov do lesíka a zastali na mieste, kde sa 03. mája 2008 zjavila Panna Mária so siedmymi archanjelmi. Sú tak krásni a majestátni, že nielen sme pri nich pobudli, ale sa aj spoločne k ním pomodlili a tiež aj modlitbu ku Kráľovnej anjelov. Mnohí sa k ním modlili deviatnik.
Cestičkou naspäť z Boričiek, zastavil ma syn pri obraze Panny Márie Pomocnice, ktorá je tesne pred vrcholom. Vraví: „ Tu pri tomto obraze, pri výstupe, zrazu všetko okolo stíchlo, akoby mi zaľahlo v ušiach a počul som dve jasné slová. Len dve slová: „Tu som.“
Dnes viem, čo tie dve slová pre môjho syna Michala znamenali a možno ešte budú znamenať. Pýtala som sa ho, či si chcel aj niečo od Panny Márie vyprosiť. Povedal, že prosil o zdravie pre všetkých a aby si našiel prácu. Viem, že Kráľovná pomoci sa môjho syna Michala ujala a konala už doma, keď Michal možná aj neuvedomujúc si dal súhlas ísť na púť. Keď otec sa ho pýtal, ako bolo na púti, rázne povedal: „Choď s mamou a uvidíš!“ Starému otcovi, mojej priateľke a mne to všetko rozprával takým nadšením, že sme pochopili, že zážitok mal veľký.
Zastavili sme sa ešte pri Martinovi, ktorý napriek po celodennej návšteve školy sa nám ešte venoval a rozprával sa s nami. Všetci v autobuse sme boli šťastní, lebo nás sprevádzala nielen ochrana, ale aj veľká láska Panny Márie.
07.10-2012 Marta a syn Michal, Prešov
Mária, vieš o mne vôbec?
Pochválený buď Ježiš Kristus
Vážená redakcia, už dlhší čas sa odhodlávam napísať svedectvo ako Boh uzdravil môjho otca z rakoviny. V roku 2005 dostal otec silné bolesti do brucha. Nemohol prijímať potravu, vykrúcalo mu ruky.. Ako to už často v našom zdravotníctve býva, aj napriek takému stavu ho odmietli dôkladne vyšetriť, s tým, že nie je objednaný a má prísť nabudúce v dohodnutom termíne. Len vďaka duchaprítomnosti obvodnej lekárky bol otec ešte v ten večer operovaný. A ráno prišla krutá, ale nami už tušená diagnóza, nádor na hrubom čreve. Presne na tú istú diagnózu zomrel aj otcov otec. Takže aj on sa veľmi bál ako to skončí aj keď si to aspoň pred nami nepripúšťal. Hneď mu urobili dočasný vývod, začal brať chemoterapiu. A rodina sa modlila a dúfala. Liečba zabrala, vývod zrušili.
PO niekoľkých mesiacoch sa otec odhodlal ísť aj ku kožnej lekárke, nakoľko má na chrbte veľa materských znamienok. Lekárka mu našla viaceré podozrivé, ale rpi jednom povedala, že si je na 99% istá, že je pozitívne. Toto zistenie otca tiež „položilo“. Na onkológii lekár tiež skonštatoval, akú smolu má otec, a že sa jedná o dve úplne odlišné zhubné ochorenia. Znova kolotoč predoperačných vyšetrení, Týždeň pred naplánovanou operáciou viedol otec Bill v Trenčíne duchovné cvičenia. Na záver bola slúžená sv. omša za uzdravenie. Rodičia sa jej zúčastnili. Keď prišli domov, otec povedal, že sa mu zdá akoby mal teplotu že má taký pálivý pocit aj v bruchu. Ráno keď sa zobudili, povedal mame, že prvýkrát od operácie má také voľné mäkké brucho. Pretože po troch rezoch mal rany aj brucho zatvrdnuté. K tomu mal sen s otcom Billom, Pamätal si len, ako v dôvere kričal: JEŽIŠU, VERÍM TI! Za dva dni sa uskutočnila plánovaná operácia. Otca držali v narkóze a zisťovali, akého druhu sú tie znamienka. Vďaka Bohu, všetko bolo negatívne! A otec hneď v nemocnici svedčil, ako ho Ježiš prostredníctvom otca Billa uzdravil. Dnes je tomu 7 rokov. Vďaka a chvála Bohu, všetky kontroly skončili dobre. A kto by otca videl, ani by neuveril, čo prekonal.
Ešte by som sa s vami rada podelila so skúsenosťou z Dechtíc. Dňa 15. augusta som sa tam rozhodla ísť aj so svojimi tromi malými deťmi. Bola som v tom, že som im vzala dostatok vody. Ale ich smäd bol väčší ako objem malej fľaše. A tak sa voda pomaly míňala. Počas zjavenia bola fľaša už prázdna. Prosila som Pannu Máriu: Postaraj sa mi aspoň o trochu vody! Ty ako mama vieš, aké je to, keď deti pýtajú. Kde tu ja na kopci zoberiem vodu?
Potom som vyliala svoje srdce aj ohľadne iných problémov. A tak jej nakoniec hovorím: „Vieš o mojich modlitbách? Vieš, že vôbec existujem? Vieš, už tak dlho sa modlím za niektoré veci, a nič sa nedeje, nič sa nemení. Prosím ťa, daj mi nejaké znamenie, že o mne naozaj vieš, a že ma počuješ….“
Potom sme sa ďalej modlili ruženec. A zrazu príde za mnou jedna pani s úplne novou nenačatou fľašou minerálky. Že to je pre deti, isto sú smädné! Tak mi Panna Mária ukázala, že naozaj o mne vie a hneď vypočula aj moju akútnu prosbu. Vďaka Ti Mami, za to! A chcem sa aj touto cestou poďakovať tej panej, že sa nechala viesť a bola ochotná podeliť sa… Simona
