Generálny prokurátor Eric Holder argumentoval vo verejných prejavoch v prospech zabíjania Američanov bezpilotnými lietadlami, lebo predstavujú bezprostrednú hrozbu pre krajinu. Ale v reálnej praxi sa “bezprostrednosť hrozby” posudzuje omnoho širšie.
USA “legálne zabíjajú” vyšších operačných vedúcich Al-Kaidy, ale aj občanov USA. To všetko aj bez toho, že by bezprostredne plánovali útoky na Ameriku. 
Predpoklad “bezprostrednej hrozby násilného útoku voči Spojeným štátom” neukladá podmienku, aby USA mali jasné dôkazy, že útok na americké osoby a záujmy sa realizuje v blízkej budúcnosti. Za dostačujúce sa považuje, že je informovaný vysoko postavený úradník americkej vlády a že cieľ smrtiaceho útoku bol “nedávno” zapojený do činnosti predstavujúcej hrozbu. Možnosť, že sa takejto činnosti už vzdal a opustil ju, sa neberie do úvahy. Ani pojmy “nedávno” a “činnosť” nie sú bližšie špecifikované.
Tzv. Biela kniha predstavuje “mrazivý dokument”, ktorý absolútne nepatričným spôsobom posúva význam slovného spojenia “bezprostredná hrozba” a zbavuje ho bežne chápaného významu.
“Dokument v podstate tvrdí, že vláda má právo vykonať mimosúdne zabitie amerického občana. Uznáva určité obmedzenia, ale limity sú elastické a nejasne definované, a je ľahké si domyslieť, ako sú manipulovateľné, “ povedal Jameel Jaffer, právny námestník Inštitútu ľudských práv.
P. G. Amorth: Lucifer ohrozuje každého z nás!
VATIKÁN – Vo veku 86 rokov otec Gabriele Amorth niekoľkokrát denne vyháňa diabla. Vidí ho všade a vo všetkom vrátane hudby Marilyna Mansona. A je presvedčený, že Satan, ktorý sa nesmierne bál Jána Pavla II., sa pápeža Benedikta XVI. obáva ešte viac, napísal taliansky denník La Stampa.
Otec Amorth pracuje v temnote. Ale v dennom svetle tento veriaci kňaz pripúšťa, že jeho práca je často v rozpore so zvyškom katolíckej cirkvi. Oficiálnym exorcistom rímskej diecézy sa stal v júni 1986 v čase, keď bol pápežom Ján Pavol II. V súčasnosti tento člen Spoločnosti svätého Pavla stále bojuje proti tomu, čo označuje za „veľkého nepriateľa“ – a ktorého meno je diabol.
Otec Amorth rozpráva príbeh celoživotného boja proti Satanovi v novo vydanej knihe L’Ultimo Esorcista (Posledný exorcista), ktorú napísal spoločne s Paolom Rodarim, novinárom talianskeho denníka Il Foglia.
Okrem Lucifera sú jeho ďalšími nepriateľmi všetci ľudia, ktorí neveria, že diabol existuje. „Vaša eminencia, mali by ste čítať knihu,“ povedal raz otec Amorth mocnému kardinálovi rímskej kúrie, ktorý vyhlásil, že diabol je len „dôsledkom povier“. „Akú knihu?“ spýtal sa ho kardinál. „Evanjelium,“ opáčil Amorth.
Kňaz vyháňa diabla osemkrát až desaťkrát denne vrátane nedieľ a Vianoc. Myslí si, že diabol je všade, dokonca aj vo svätých sieňach Vatikánu. Rovnako presvedčený podľa neho bol aj pápež Ján Pavol II., ktorý sám vykonával vyháňanie diabla.
Prvý exorcizmus poľského pápeža sa odohral 27. marca 1982. Vtedy biskup stredotalianskeho mesta Spoleto, Ottorino Alberti, k pápežovi priviedol mladú ženu Francesku Fabriziovú. Akonáhle bola u pápeža, začala vzlykať a zvíjať sa na zemi, hoci pápež diablovi rozkazoval, nech ustúpi. Upokojila sa, až keď jej pápež povedal: „Zajtra za teba odslúžim omšu.“
O niekoľko rokov neskôr tá žena navštívila Jána Pavla II. spolu s manželom. Bola pokojná, šťastná a tehotná. „Nikdy som nič také nevidel,“ povedal pápež kardinálovi Jacquesovi Martinovi, ktorý to zaznamenal vo svojich pamätiach. „Bola to biblická scéna,“ dodal pápež.
Súčasný pápež Benedikt XVI. neprevádzkuje exorcizmus, ale Amorth verí, že ho diabol považuje za ešte nebezpečnejšieho ako bol Ján Pavol II. Vo svojej knihe Amorth píše, že dvaja z jeho pomocníkov vzali dve obete diabolskej posadnutosti na Námestie svätého Petra, aby videli pápežovu audienciu. Keď uzreli pápeža, padli na zem, váľali sa, jačali a z úst im tiekli sliny. Benedikt si ich všimol, podišiel bližšie a požehnal im. Obete vyzerali, akoby ich šľahol bičom, a odskočili dozadu o niekoľko metrov, napísal Amorth.
Podľa Amortha diabol vždy pokúšal cirkevnú hierarchiu a obyvateľov Vatikánu. V roku 1999 Luigi Marinelli, kňaz na odpočinku a bývalý člen vatikánskej kongregácie pre východné cirkvi, zverejnil knihu Gone with the Wind In The Vatican, v ktorej pranieroval uprednostňovanie, korupciu a sexuálne škandály v katolíckej cirkvi. Ale nikto nič neurobil. „Malo to byť pre cirkev prebudenie. Lenže nebolo,“ dodal Amorth.
Exodus kresťanov zo Sýrie
V dôsledku bojov medzi vládnymi a opozičnými silami v Sýrii polovica 
miestnych kresťanov stratila strechu nad hlavou.
Ako oznamuje Spoločnosť pre podporu rodín zahynutých „Júl“, v Homse v súčasnosti nezostal ani jeden kresťan a z Halabu odišlo nie menej ako 70 % kresťanov.
Väčšina kresťanov, ktorí doteraz ostali v Sýrii, žije v Damasku a jeho okolí. Ich situácia sa stále zhoršuje v dôsledku nástupu zimy a prerušenia humanitných dodávok, uviedli sýrski ochrancovia ľudských práv.
„Hostia zo Sýrie uviedli niektoré podrobnosti záhuby kresťanov, z ktorých mnohí boli zavraždení barbarskými spôsobmi. No napriek tomu mnohí kresťania chcú ostať vo vlasti svojich predkov napriek ohrozeniu“ hovorí sa v správe.
Metropolita Ilarion poznamenal, že „ochrana prenasledovaných bratov a sestier na Blízkom Východe a v Severnej Afrike sa pociťuje ako jedna z najdôležitejších úloh, riešenie ktorých sa nedá odložiť a Ruská pravoslávna cirkev je pripravená pripojiť sa k poskytnutiu humanitnej pomoci Sýrii.“
Poznamenajme, že už skôr sa oznámilo, že Ruská pravoslávna cirkev je znepokojená pohonom na kresťanov v Sýrii a v iných arabských štátov, v ktorých došlo k náhlej zmene vládnych režimov.
„Sme veľmi znepokojení tým, čo v súčasnosti sa deje v Sýrii, kde pri pomoci západných štátov sa snažia zmocniť sa vlády radikálne sily, a tam, kde oni prichádzajú k vláde, prvými obeťami sa stávajú práve radikálne spoločenstvá“ oznámil hlava oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov Moskovského patriarchátu metropolita Volokamskij Ilarion, ktorý vystúpil v príslušnom výbore pre sociálne a humanitné otázky Generálneho zasadnutia OSN.
Podľa jeho slov, téma prenasledovania kresťanov sa zamlčuje západnou tlačou a nie je v programe OSN a iných medzinárodných organizácií.
„Jednoducho tu nejde reč o nedostaku tolerancie, ale o skutočnom rozsiahlom prenasledovaní kresťanov, ktoré zasahuje mnohé krajiny a ktorého obeťami sa stávajú desiatky a stovky tisíc kresťanov“, povedal metropolita.
http://www.rosbalt.ru/main/2012/11/30/1065795.html
Bývalý Generální tajemník NATO přiznal, že skupina Bilderberg určuje globální politiku
Autor: Paul Joseph Watson
Bývalý Generální tajemník NATO a účastník Bilderbergské 
konference Willy Claes (na obr.) zcela zesměšnil popírače, kteří tvrdí, že tato utajovaná organizace se nezabývá politikou. Během svého rozhovoru pro belgický rozhlas Claes ozřejmil skutečnost, že účastnící zasedání Bilderberg group mají za úkol uskutečňovat rozhodnutí, která jsou vypracována loutkovodiči Bilderbergu během jejich každoroční konference.
V průběhu svého vystoupení pro belgický portál zpráv Zonnewind Claes vysvětlil moderátorovi Koenu Filletovi, že skupina Bilderberg skutečně rozhoduje o tom, jaká bude politika v následujícím roce.Claes je zcela jistě v postavení, kdy toto může dobře posoudit vzhledem k tomu, že byl sám dvakrát účastníkem konference Bilderberg group a v letech 1994 a 1995 působil jako osmý Generální tajemník NATO.Claes objasnil, že každému z hostů na Bilderbergu je dáno obvykle 10 minut na to, aby přednesl svůj proslov a poté je na základě prezentací jednotlivých hostů vypracována zpráva. Podle Claese „se od účastníků schůzky zcela očividně očekává, že tuto zprávu použijí při prosazování politiky v té oblasti, v níž působí a mohou ji ovlivnit.“
Bernard Nathanson – obrátenie potratového lídra
Obrátenie Bernarda Nathansona
autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr
Bernard Nathanson, narodený roku 1926, profesor Cornell University, bol ateistom a jedným z najväčších zástancov potratov na svete. Úporne bojoval o legalizáciu potratov v USA, lacných a všeobecne prístupných.
Roku 1968 bol jedným zo zakladateľov National Abortion Rights Action League (Národnej ligy boja za právo na potrat, NARAL). Viedol najväčšiu potratovú klinku v Spojených štátoch. Sám priznáva, že uskutočnil 75000 potratov. S veľkým žiaľom teraz hovorí, že „medzi ne patrí aj moje nenarodené dieťa, ktoré som zabil vlastnými rukami“. Avšak v živote doktora Nathansona sa stal zázrak zmeny myslenia i srdca. Z popredného svetového potratára sa stal čelný obranca života nenarodených detí. Po mnohých rokoch príprav roku 1996 prijal krst v Katolíckej cirkvi.
Rodný dom a škola
Jeho otec, profesor medicíny, syn židovských emigrantov, ešte počas štúdia sa odklonil od tradície ortodoxného judaizmu. Neveril v Boha, ale len v nejakú „vyššiu silu“. Práve otec zanechal trvalú stopu na živote a osobnosti Bernarda, keď mu vštepoval nihilistické postoje a názory. Bernard vyrastal v dome, kde síce zachovávali zvyky a obrady židovskej viery, ale nežili ju. Navyše Bernardov otec nenávidel svoju manželku.
Rodičia poslali Bernarda na jednu z najlepších škôl v New Yorku (Columbia Grammar School), kde sa vzdelávali deti najbohatších židovských rodín.
Bernard ovplyvnený otcom sa tiež odvrátil od náboženstva, pokladal ho za neužitočné a komplikujúce život „ako kameň na krku“. Otec napriek svojej nevere prinútil Bernarda, aby trikrát týždenne chodil do ortodoxnej židovskej školy. Tam sa učil naspamäť hebrejské modlitby a nadobudol presvedčenie, že židovské náboženstvo je prísne a nemilosrdné. Štúdium na lekárskej fakulte prestížnej Univerzity McGilla začal roku 1945.
Diabolský svet potratu
Na jeseň roku 1945 sa Bernard na univerzitnom plese zoznámil s očarujúcou, nevinnou, sedemnásťročnou Ruth. Zamilovali sa do seba na prvý pohľad. Trávili spolu čoraz viac času, plánovali svadbu. Ruth otehotnela. Táto skutočnosť rozvrátila selankovú náladu zamilovaných. Nechceli toto dieťa. Rozhodli sa „dať ho preč“. Po dlhom hľadaní sa im podarilo nájsť lekára – potratára, ktorý v súkromnej ambulancii tajne vykonával tento zákrok, vtedy ešte nezákonný. Keď bolo dieťa zabité, Bernard a Ruth sa správali ako sprisahanci po hanebnom zločine, o ktorom neslobodno rozprávať. Bernard si po rokoch spomína: „Som si istý, že napriek jej statočnému výrazu, jej lojalite a láske ku mne sa v nejakých melancholických zákutiach Ruthinej mysle rodili otázky: ,Prečo sa so mnou neoženil? Prečo sme nemohli mať to dieťa? Prečo som musela ohroziť svoj život a život svojich budúcich detí pre jeho pohodlie a štúdium? Potrestá ma Boh za to, čo som urobila, a budem neplodná?‘“
Pre Bernarda boli náboženské otázky v tom čase nepodstatné. Dozrieval v ňom – ako sám píše – postoj židovského ateistu s tvrdou šijou. Trápil sa len pre Ruthino zdravie a bál o jej schopnosť porodiť v budúcnosti. Ich cesty sa však čoskoro rozišli. Táto skúsenosť bola pre Nathansona prvou cestou do diabolského sveta potratu. Pokračovanie na:
http://mojpribeh.sk/zahranicne-pribehy/i6/
http://pro-zivot.pise.cz/28245-dokument-nemy-vykrik-the-silent-scream.html
