Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k šíreniu rodovej ideológie
Donovaly 18. júna (TK KBS) Biskupi Slovenska prijali na svojom plenárnom zasadnutí na Donovaloch vyhlásenie k šíreniu rodovej ideológie. Vyhlásenie pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení.
Rodová ideológia sa v našej spoločnosti naďalej šíri. Svedčí o tom napríklad nový vzor prihlášky na vysokoškolské štúdium, ktorý namiesto otca a matky hovorí len o rodičovi a rodičovi. Ďalším dôkazom je zákazka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v hodnote viac ako 550 tisíc € na vytvorenie mediálneho priestoru pre publicitu a propagáciu rodovej rovnosti.
Konferencia biskupov Slovenska pozorne sleduje proces prípravy Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorá bola nedávno predložená do pripomienkového konania. S poľutovaním konštatujeme, že tento dokument je neúplný a ideologicky zaťažený.
Napriek našim opakovaným návrhom vôbec nezohľadňuje tieto témy: právo na život nenarodených detí, právo na výhradu svedomia, práva rodičov a náboženskú slobodu. Na druhej strane z viacerých príloh je zrejmé, že výrazne napomáhajú šírenie rodovej ideológie v našej spoločnosti a zavedenie registrovaných partnerstiev. Takýmto spôsobom dochádza k zmrzačeniu rodín a ich rozvratu.
Svätý Otec František sa ešte ako kardinál k tejto problematike vyjadril: „V hre je identita a prežitie rodiny: otca, matky a detí. V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované a obrané o možnosť ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s jednou matkou. V hre je úplné odmietnutie Božieho zákona, vpísaného do našich sŕdc“ (Buenos Aires, 22.6.2010).
Z týchto dôvodov sa znova obraciame na všetkých veriacich, na ľudí dobrej vôle a verejných predstaviteľov, aby sme sa vzopreli aktivitám, ktoré šíria ideológiu rodovej rovnosti.
Súčasná situácia je pre nás výzvou, aby sme nielen upozorňovali na znevažovanie ľudskej prirodzenosti, ale aj sami sa usilovali o rozvoj kultúry života v našej spoločnosti.
Donovaly, 18. júna 2014
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140618026
Arcibiskup Bagdadu:
Nijaké zahraničné intervencie proti ISISu
Bagdad, 17.6.2014 (kath.net/KIN) Medzinárodné spoločenstvo štátov by nemalo zasahovať do boja proti radikálnej islamskej teroristickej skupine ISIS v Iraku, hovorí rímsko-katolícky arcibiskup Bagdadu, Jean Sleiman. V rozhovore pre nadáciu „Kirche in Not“ vyzval iracké vedenie štátu ku spolupráci na zvládnutie krízy. Skratka „ISIS“ znamená „Islamský štát v Iraku a Sýrii“.
„ISIS treba zastaviť. Rozhodujúci pre to, či zastavíme ISIS v jej dobyvateľskom postupe, je politický konsenzus v rámci Iraku,“ povedal Sleiman. „Ak iracká vláda nepotiahne za jeden povraz, bude mať toto ohrozenie tragický priebeh.“ V súvislosti s možnou zahraničnou intervenciou arcibiskup povedal: „Medzinárodné spoločenstvo štátov by nemalo sledovať vlastné záujmy, ale zamerať sa na všeobecné blaho a mier.“
Sleiman ďalej informoval o veľkej neistote v Bagdade. „Veriaci sú zdeptaní. Ľudia, s ktorými som sa po nedeľnej omši rozprával, trpia touto napätou situáciou,“ povedal Sleiman. Keďže cesty na severe sú uzavreté a na juhu je na komunikáciách veľa kontrolných bodov a barikád, zostávajú mnohí v meste. Iba bohatší opúšťajú Bagdad lietadlami. –zg-
Bagdad: Patriarcha vyzýva k pôstu a modlitbe proti ISISu
Vatikán-Bagdad, 17.6.2014 (kath.net/KAP) 017 117 – V situácii dobytia takmer tretiny irackého územia islamistickými teroristickými militantmi „ISISu“ vyzval chaldejský katolícky patriarcha Babylonu a Bagdadu, Louis Rafael I. Sako (foto), na stredu, 18. júna, na „deň modlitby a pokánia“. Informovalo o tom Rádio Vatikán v utorok. „Modlitba má silu zatvrdnuté srdcia zmeniť a priviesť ich k úcte k blížnemu,“ uvádza vo výzve.
Takmer v celej severnej polovici Iraku možno už vidieť čierne zástavy džihádistov ISISu na vládnych budovách, kasárňach, minaretoch a spustošených kostoloch, informovali predstavitelia kresťanov v pondelok. Teraz hrozí posledným zvyškom mezopotámskeho kresťanstva zánik. Politická oblasť moci islamistov, ktorá zrazu siaha od sýrskeho brehu Eufratu až cez iracký Tigris, nemá miesto pre kresťanov.
To sa ukázalo už v Sýrii, kde vo zvlášť brutálne ovládanom priestore ISISu boli vymazané všetky stopy kresťanstva. Spustošenie, vyhnanstvo, únosy biskupov a mníšok, mučenie a vraždenie duchovných a veriacich, mužov i žien, tam viackrát hlásili už od roku 2012.
Pred rokom 2012 sa v medzinárodných kresťanských nadáciách pre Irak, v Charite, či Medzinárodnej kresťanskej solidarite (CSI) presadil názor, že na rovine Ninive možno vybudovať „bezpečný prístav“ pre irackých kresťanov. Teraz však po páde Mosulu je aj tento plán akútne ohrozený.
Arcibiskup sa ešte dokázal zachrániť
Chaldejský arcibiskup Mosulu, Amel Shamon Nona s asi 5000 kresťanmi mesta sa ešte dokázal pred džihádistami zachrániť v dedine vo východnej časti provincie Ninive. No aj tam ich nasledovali oddiely ISISu.
ISIS je zhromaždiskom rôznych islamských skupín. Najprv sa spojili pod iným názvom sunitskí horlitelia posledných rokov Saddáma s ušlou armádou a straníckymi kádrami diktátora proti cudzím okupantom, ako aj proti kresťanom, do teroristickej podzemnej skupiny. Útoky podnikali od Mosulu na severe až po Bagdad.
V r. 2006 sa k nim pridali iné sunitské bojové skupiny v Iraku a dali si názov „Organizácia džihádu Al Kaídy“. Vyhlásili vlastný islamský kalifát, ktorý však kontroloval iba isté územie v provincii Anbar pri Ramadi a vo Faludži. Inak išlo o podzemné hnutie. Tu sa ISIS prejavila zvláštnou brutalitou a krutosťou. Tým je zvlášť známy 43-ročný „emir“ Abu Bakral-Bagdadi. Ten v r. 2010 prevzal vedenie ISISu. Hneď o rok spoznal v sýrskej vojne veľkú šancu viesť svoje hnutie z irackej provincie a urobiť z neho moc zasahujúcu celý Blízky Východ. V Sýrii sa dostal ku zbraniam a dobrovoľníkom z celého sveta, ktorí mu umožnili vyšvihnúť sa z jednotlivých teroristických útokov ku skutočným militantným operáciám. Jeho úspech bol však nakoniec za cenu rozkolu s Al-Kaídou.
Veľké bohatstvo po bankovej lúpeži
V Sýrii sa ISIS vyvinula na výkonnú bojovú mašinériu, ktorej teraz padá do lona jedno iracké mesto za druhým. Po lúpeži takmer pol miliardy dolárov z Centrálnej banky v Mosule, je Bagdadi teraz nielen najlepšie vyzbrojený ale aj najbohatší šéf islamistických teroristov.
V pondelok komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová odsúdila masové popravy ISISu. Podľa správ v minulých piatich dňoch boli zavraždené stovky civilistov, bývalých vojakov, duchovných a vláde blízkych ľudí. Táto očividne „systematická séria chladnokrvných popráv“ predstavuje vojnový zločin, ako vyhlásila Pillayová v Ženeve.
Podľa informácií pracovníkov OSN v krajine militanti zavraždili okrem iných aj imama Veľkej mešity v Mosule, pretože odmietol priznať sa k sunitskej skupine rebelov. Podľa iných správ v Mosule v sobotu zavraždili 12 islamských duchovných z mešity Al-Israa.
Takéto roznecovanie náboženského napätia rozsieva „ďalší chaos a krviprelievanie v krajine“, konštatovala Pillayová. „Táto nová vlna bojov a extrémneho násilia je mimoriadne nebezpečná nielen pre Irak, ale pre celý región.“ Komisárka vyzvala politických a náboženských vodcov Iraku, aby „sa spojili proti rozdeleniu krajiny pozdĺž náboženských alebo geografických hraníc“. –zg-
Porošenko zverejnil návrh po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval o prímerí.
Petro Porošenko navrhol prímerie, očakáva rozpustenie parlamentu
Ukrajinský prezident zverejnil návrh po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval o prímerí.
Podľa agentúry UNIAN sa Porošenko vyjadril aj k otázke parlamentu. Očakáva, že Verchovna rada rozhodne o svojom rozpustení. Zdôraznil, že predčasné parlamentné voľby iniciuje samotná spoločnosť. Odvolal sa na prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých si to žiada vyše 80 percent Ukrajincov. Požiadavky spoločnosti nemožno podľa Porošenka ignorovať.
doc. Eduard Chmelár: Ukrajina hrá vabank
Vedoucí hnutí „Za zákaz potratů!“, Sergej Česnokov, oznámil Interfaxu, že v 60 diecézích ruské pravoslavné církve budou probíhat speciální akce věnované problematice potratů (zvláště distribuce letáků, manifestace, filmové projekce s diskusí). Rovněž budou prováděny sbírky darů pro výrobu a montáž speciálních vývěsných tabulí, které vyzývají matky, aby nedělaly potraty. Vývěsné tabule budou postaveny v gynekologických ambulancích a konzultačních centrech pro ženy.
Připomínáme, že potraty jsou zakázány v Maďarsku, Irsku, Španělsku, Polsku a mnoha zemích Asie, Afriky a Jižní Ameriky. Rusko se stalo v roce 1920 první zemí na světě, která legalizovala potraty. Podle statistik na každých tisíc porodů v zemi dnes připadá stejný počet potratů.
Zdroj: http://www.newsru.com
Kulantná odpoveď Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky: Aj tak si proste zavedú svoje!
From: Terézia Tatranská [mailto:tatratera77@hotmail.
Sent: Tuesday, June 17, 2014 9:33 PM
To: Lajcak Miroslav/MINISTER/MZV
Subject: Odmietnutie Stratégie ochrany ľudských práv
Pán Lajčák, Chcela by som Vás dôrazne požiadať, aby ste stiahol pripravovanú Stratégiu ochrany ľudských práv zo schvaľovania vo vláde.
Stratégia v jej súčasnom znení je pre mňa, ako občana tohto štátu, neprijateľná. Prosím, nezabúdajte na to, koho záujmy hájite. Ja vám to pre istotu pripomeniem – sú to záujmy Slovenska a jeho občanov. Nie záujmy Európskej únie, USA, či ných nátlakových skupín.
Oni vás neplatia (teda aspoň predpokladám, že nie). Platia vás daňoví poplatníci toho štátu. Tak sa spamätajte a začnite konečne hájiť a presadzovať ich záujmy. Záujmy väčšiny.
Súčasný režim na Slovensku v podobe, aká je teraz nemôže ďalej pokračovať. A nejde len o Ficov režim, ten je len následníkom režimov od Mečiara, cez Dzurindu až k tomu súčasnému. Nerešpektovanie práva, ekonomická likvidácia občanov, bezdomovectvo, drogy, korupcia, rodinkárstvo, tunelovanie, rozkrádanie štátu, prenasledovanie novinárov atď, atď.
Pán Lajčák, nadchádzajúci kolaps režimu, ktorého ste práve súčasťou a sprievodná revolúcia môže byť veľmi nepríjemná pre nás všetkých…..
Spamätajte sa prosím a prestaňte presadzovať záujmy cudzích mocí. Národ nie je hlúpy, národ nezabúda. Ešte raz apelujem na váš zdravý rozum a racionalitu.
Spamätajte sa a zrušte tú vašu Stratégiu na potláčanie práv väčšinového obyvateľstva.
Vašim mecenášom sa to síce páčiť nebude. Nezabúdajte však, že tí vaši mecenáši nie sú vaši skutoční priatelia. Sú to pokrytci a keď sa bude potápať loď, budú prví, ktorí sa na vás vykašlú.
Tak len toľko som chcela, pán minister. Dúfam, že sa rozhodnete racionálne a správne.
From: Peter.Susko@mzv.sk
To: tatratera77@hotmail.com
Subject: RE: Odmietnutie Stratégie ochrany ľudských práv
Date: Wed, 18 Jun 2014 09:02:18 +0000
Vážená pani Tatranská,
Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom môžu nielen subjekty štátnej správy a zástupcovia mimovládnych organizácií, ale aj verejnosť vyjadriť svoje pripomienky k textu do piatka 19. júna 2014 na tejto adrese https://lt.justice.gov.sk/
Opätovne – ako v predchádzajúcich mesiacoch už neraz – pripomíname, že stratégia nie je žiadny zákon; je to programový dokument, ktorý popisuje súčasný stav a predstavuje východisko pre ďalšie diskusie. Stačí si len prečítať predkladaný text. Zástupcovia verejnosti boli v uplynulých mesiacoch prizývaní na pracovné semináre (workshopy) k jednotlivým témam stratégie, zúčastňovali sa diskusií, pripomienkovali jednotlivé okruhy otázok. Celý proces prebiehal transparentne, pod dohľadom verejnosti, s účasťou všetkých hlavných aktérov, vrátane mimovládnych organizácií, nezávislých expertov, aj zástupcov kresťanských inštitúcií.
Ubezpečujeme Vás, že zmyslom stratégie nie je nič iné ako pomôcť vytvoriť širší rámec ochrany tých, ktorí to potrebujú — zraniteľným skupinám obyvateľstva ako sú deti, zdravotne postihnutí, seniori či migranti. V takomto znení ho vzala na vedomie aj Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v piatok 6. júna 2014.
S pozdravom Peter Susko riaditeľ Tlačový odbor MZVaEZ SR tel: +421 (2) 59 78 30 70 mobil: + 421 917 66 00 99
Schüller už iba núdzovo maskuje neposlušnosť náuke Cirkvi
Viedeň, 18.6.2014 (kath.net) Už iba núdzovo prispôsobený náuke Cirkvi sa prezentuje predseda neslávnej rakúskej iniciatívy Výzva k neposlušnosti , farár Helmut Schüller v interview s ORF. Príležitosťou toho bolo 3. výročie založenia tejto pochybnej iniciatívy – 19. júna 2011.
Nezávislá vysviacka „kňaziek“ farárom, vysvetľuje Schüller, „by bol potom ten ďalší krok“. Pretože „my chceme vedome zostať v rámci Cirkvi a preto zatiaľ predpokladáme, že vysviacku kňazov vykonávajú biskupi“. „Teda najprv budeme hľadieť, aby sme našli biskupov, ktorí sa budú spolu s nami za to zasadzovať.“
No „ak nenastane otvorenosť voči téme vedenia farností – teda ani pre ženy, ani pre ženatých – tak bude niekedy potom potrebné núdzové opatrenie, aby sme sami nasadili vedúcich či vedúce farností,“ vyhlasuje Schüller pre ORF. „Pretože budúcnosť farských spoločenstiev má absolútnu prioritu. Druhý vatikánsky koncil postavil Boží ľud do centra a niet ničoho – naozaj ničoho – čo tomu možno nadradiť. Ak budú spoločenstvá naďalej ohrození svojej existencie, tak musí dôjsť k takýmto krokom. Predbežne si však myslíme, že pápež tu rozhodne má v pláne otvorenosť. Prinajmenšom sa domnievam, že by bol ochotný, biskupom, ktorí o to požiadajú, umožniť experimenty,“ tvrdí tento farár.
Pápež František sa síce už vyslovil proti vysviacke žien, potvrdil farár otázku redaktora. „No zatvorené dvere predsa nie sú zamurované. Bolo by niečo iné, keby napríklad povedal, že tu niet nijakých dverí. Teda neviem presne, ako to v tomto bode pôjde ďalej. Ale celkom iste viem, že očakáva od biskupov viac – viac výpadov vpred, návrhov, požiadaviek. Ak budú biskupi počúvať prostých veriacich a potom podajú príslušné návrhy, mohlo by sa už niečo pohnúť. Ukáže sa, či biskupi na túto provokáciu pápeža zareagujú.“
Medzinárodná sieť iniciatívy farárov napísala už pred pol rokom list pápežovi Františkovi. Schüller však musel pripustiť: „Doteraz sme nedostali nijakú reakciu.“
Veľmi veľa porozumenia prejavil Schüller aj pre súkromné simulácie svätej omše už exkomunikovanej predsedníčky „Wir sind Kirche“ Marty Heizerovej. „Ako rakúska iniciatíva farárov – aj po dohode s Tirolčanmi – si myslíme, že sa od toho nemôžeme proste dištancovať.“ K sláveniu omše bez kňaza môžeme „mať názor aký chceme – a tak to nechávame slobodne na našich členov. Jedno je však jasné: je to konanie, ktoré kladie prst do rany: plná moc kňaza na slávenie Eucharistie nie je samoúčel, ale má vždy funkciu byť na prospech spoločenstvu. Aj pre nás je to ešte tak, že hovoríme, že kňazský úrad a slávenie Eucharistie patria spolu, ale iba dotiaľ, kým biskupi dajú k dispozícii dostatok kňazov pre farnosti.“100
A Schüller na záver hovorí: „Ja by som také akcie rozhodne nikomu neodporúčal, pretože tým sa – ako sme videli – môžeme dostať do nebezpečnej situácie.“
Odvolanie sa na katolícku teológiu úradu sa v interview ani len nenaznačilo!
Schüller šíri svoju teológiu, ktorú už sotva možno nazvať katolíckou, od roku 2011. Okrem zrušenia jeho titulu „Monsignore“ ho doteraz za to nepostihli nijaké dôsledky. Je naďalej farárom farnosti Probstdorf vo Viedenskej arcidiecéze. Okrem toho je univerzitným duchovným pastierom Katolíckeho vysokoškolského spoločenstva Viedeň, duchovným asistentom Katolíckej vysokoškolskej mládeže vo Viedni a duchovným pastierom študentov. –zg-
Na čo je dobrá takáto propaganda? 11-roční žiaci mali simulovať homosexuálny sobáš v rámci „poznávania komunálnych služieb“
Dvaja chlapci – žiaci 6. ročníka dostali za úlohu na občianskej výchove spolu sa „oženiť“Francúzska spoločnosť utrpela ďalší šok. Žiaci šiesteho ročníka školy Jacques Prévert v Saint-Pol-de-Léon (Finistere), konkrétne dvaja chlapci, dostali za úlohu zosobášiť sa v rámci poznávania komunálnych služieb mestečka. Chlapcov mal za potlesku učiteľov fiktívne oddať starosta Hervé Jézéquel.
Starosta Hervé Jezequel „oddáva“ dvoch 11-ročných žiakov pri oboznamovaní s fungovaním miestnej samosprávy v rámci občianskej výchovy počas exkurzie v miestnej radnici.Ako každý rok, študenti v rámci občianskej výchovy dostali za úlohu oboznámiť sa s fungovaním miestnej samosprávy. Tento rok sa však kompetentní rozhodli deťom pri návšteve radnice dobre pripraveným a necitlivým ťahom predstaviť „manželstvo pre všetkých“. Vyzvali dvoch žiakov, aby predstierali homosexuálny sobáš medzi sebou „naostro“. Ktovie, aké pocity prežívali chlapci pri výzve „pobozkať svojho ženícha“ ako aj ostatní žiaci, ktorých bolo dokopy 72.
Norské úřady ukradly Polákům dítě. Unesli si ho zpátky.
Když manželé Helena a Andrej Rybkowi (na obr.) opustili rodné Polsko a vypravili se do Norska za lepším živobytím, netušili, že je pobyt ve skandinávské zemi bude stát měsíce beznaděje a vyčerpávajícího boje, v jehož závěru bude ovšem v podobných případech zcela ojedinělý happyend. Brzy v Norsku našli práci i byt a jejich dcera Nikolka začala chodit do norské školy. Právě tam se začal roku 2010 psát scénář, za který by se nemuselo stydět žádné filmové drama s podtitulem Made in USA.
Jednoho dne se Nikolka nevrátila ze školy a rodiče se dozvěděli, že byla odebrána nechvalně proslulým Barnevernetem. Šokovaní rodiče požadovali po úřadech vysvětlení, ale dozvěděli se jen to, že učitelé oznámili Barnevernetu, že je dívka „podezřele smutná“, což během dvou let, kdy navštěvovala stejnou školu, nikdy nebyla. Rodiče marně vysvětlovali, že dívčina milovaná babička v Polsku je těžce nemocná, nachází se v poslední fázi rakoviny a pravděpodobně brzy zemře. Takové vysvětlení by bylo pochopitelné asi pro každého, nikoliv však pro norskou sociálku.
Půjčím si v této souvislosti odstavec z článku místního bloggera Andreje Ruščáka, který dlouhodobě žije v Norsku a věnoval mu na tomto blogu celou sérii vydařených článků, z nichž jeden se věnuje právě Barnevernetu. Popisuje tam množství „rizikových věcí“, na které by si rodiče v Norsku měli dát pozor, pokud se nechtějí s Barnevernetem dostat do křížku. Toto je jedna z nich: „Probírání „dospělých záležitostí“ s dětmi. Tím se myslí zejména finanční situace rodiny, vážné nemoci členů rodiny a podobně. Pokud už dítě dostává od rodičů informace o tom, že si rodina finančně špatně vede, nebo že třeba babička má rakovinu a brzy umře, je lepší, aby si to nechalo pro sebe.“ Rodiče tak ve snaze zachránit své dítě sami sebe usvědčili z něčeho „nekalého“.
Norští sociální inženýři jsou zkrátka přesvědčení, že dětem nejvíce prospěje dětství ve skleníku, kde nejsou žádné reálné problémy, nikdo netrpí nedostatkem peněz, lidé nebývají nemocní a smrt neexistuje. Rybkowi si vysvětlením, proč je vlastně děvčátko smutné, u úřadů jen pohoršili. Po šesti týdnech mohli Nikolku poprvé vidět, a to na soudu o určení opatrovnictví. Schůzka byla po patnácti minutách ukončena, protože rodiče začali plakat a podle sociálních pracovnic hrozilo, že by své „nezvládnuté emoce“ mohli přenést na dítě. Nikolka byla svěřena do péče norským pěstounům.
Boj s úřady byl beznadějný a šance získat dítě zpět legální cestou nulové. Zoufalí rodiče se obrátili na známého polského detektiva Krzysztofa Rutkowskiho (na obr.) . Rutkowski vstoupil v mládí do občanské milice. Později se stal ředitelem bezpečností agentury. Poté přesídlil do Rakouska, kde si založil vlastní detektivní agenturu. Byl poslancem polského Sejmu v letech 2001 až 2005 a natočil pro polskou televizi TVN sérii dokumentů, kde se věnoval různým případům, které jako detektiv řešil.
Rutkowski je v Polsku znám jako velký bojovník za práva dětí. Kromě boje s úřady a schopnosti „zařídit prakticky cokoliv“, se Rutkowski nebojí ani přímočařejších akcí a špinavé práce. A právě to byl případ malé Nikoly Rybkowé. Když se Rutkowski dozvěděl o případu, o němž obsáhle informovala polská média, rozhodl se žádosti rodičů o pomoc neprodleně vyhovět. Přijel za nimi do Norska a slíbil, že udělá vše proto, aby Nikolku dostali zpět. Dozvěděl se, že Nikolka má být brzy předána k adopci svým pěstounským rodičům. Později pro polská média uvedl: „Jsem tvrdý chlap, když jsem však viděl prázdný pokoj malé Nikoly, slzy se mi draly do očí.“
Jen naplánování celé akce by za normálních okolností trvalo několik měsíců, tentokrát však bylo potřeba jednat rychle. Rutkowski vypracoval několik plánů a seřadil je dle obtížnosti, rizik a pravděpodobnosti úspěchu. Bezpodmínečnou součástí prvního plánu, který byl paradoxně nejprimitivnější a nejnadějnější zároveň, bylo tajné propašování mobilu k malé Nikolce. To se nakonec podařilo. Pak už nic nebránilo akci. Rodiče byli instruováni, aby opustili Norsko a odjeli do sousedního Švédska na kontaktní místo, kde setrvají. Rutkowski uvědomil několik svých mužů, vesměs bývalých vojáků, kteří zajistili technické provedení akce.
Večer Rutkowski Nikolce poslal textovou zprávu, aby se připravila. Nikolka jej informovala, že je ve svém pokoji v prvním patře. Největší komplikaci představovaly norské tzv. bílé noci, kdy o půlnoci bylo vidět téměř stejně dobře, jako ve dne. Rutkowski kvůli tomu dokonce uvažoval o odložení celé akce, ale nakonec se rozhodl riskovat. Jeho muži vyhodili speciálně připravené lano na parapet. Stačila jedna chyba a celá akce mohla skončit tragédií. Nikolka podle instrukcí lano připevnila k rámu postele a sama se vsoukala do připraveného pásu. Pak vylezla oknem a spustila se dolů, kde ji chytil jeden z mužů do náručí. Odřízl lano a s dívenkou utíkal tichými nočními ulicemi k zaparkovaným autům, kde seděli další muži. Ti museli mít naprostý přehled o situaci na dálnicích, dokonale zmapovaný celý úsek cesty a připravené krizové plány.
KINO: Denník vidieckeho farára
Film, ve kterém je dost těžké najít děj. Snad proto, že Bresson sám nestavěl své filmy na ději, ale na dialogu a hlavně obrazech. Bernanosova kniha, která byla Deníku předlohou, se dočkala více než důstojného zpracování. Do všech rolí byli obsazeni neherci a díky tomu film dostal nádech něčeho opravdového, nehraného. Pokud bychom opravdu chtěli podchytit děj, šlo by to asi následujícím způsobem:
Mladý venkovský farář z Ambricourtu bojuje jak svůj vnitřní boj (tak typický pro všechny světce) o víru a modlitbu, tak proti nemravnosti hraběte ze zámku, svatokrádežné hraběnce, mladé komtese, která matku až patologicky nenávidí a konečně i proti hloupým vesničanům. Jediným přítelem z lidí je mu farář z Torcy, starý a zkušený kněz. Nosí v sobě hnízdo rakoviny a díky ní může jíst jen chleba a víno (symbol Eucharistie vidí snad každý věřící člověk). Jeho život pomalu ale jistě směřuje k vrcholnému boji, ve kterém donutí hraběnku vzdát se relikvie, kterou chová jako památku na svého mrtvého synka. Farář vítězí a žena se opět smiřuje s Bohem. V čas nejvyšší. Kněz cestuje za svým přítelem ze semináře, který opustil kněžskou dráhu. Nachází ho v bídě a nicotnosti. A opět je to amricourtský farář, který vítězí na pochybami odpadlíka. Neodsuzuje, neproklíná, tiše trpí. Konec je neodvratný. Paralela s životem Kristovým, Bernanosem zamýšlená, se Bressonovi podařila přímo mistrovsky.
Film plný Boží lásky, odpuštění a oběti za druhé. Utrpení skrze duše, tak typické pro kněze Kristova vrcholí slovy, která plně vystihují život a smrt mladého faráře: „Co na tom záleží? Všechno je milost.“
