Bernadetta Soubirous (1844 – 1879),
(na obr.) z pyrenejskej dedinky Lurdy, bola prvým dieťaťom mlynára. Po nej sa ešte narodilo 7 súrodencov, nažive však ostali iba traja. Ako 13-ročná nevedela čítať ani písať. So svojou astmou vyrastala v kruhu rodiny vo vlhkej prízemnej miestnosti 3×4 metre, v bývalom väzení, ktoré obec predtým zrušila ako zdravotne závadné. Bernadetta mala čierne vlasy ako ebenové drevo a nápadne krásne oči.
Dňa 11. februára 1858 išla Bernadetta so svojimi kamarátkami zbierať raždie k Massabielskej jaskyni pri rieke Gave. Pred jaskyňou počula šum lístia. Výklenok jaskyne a ružový ker sa vzápätí objavili v hlbokom jase. Uprostred tohto jasu sa zjavila mladá Pani, nevysloviteľne krásna, útla a jemná, s ružencom v ruke.
Na sebe mala drahocenný široký plášť, ktorý ju zahaľoval od hlavy až po päty. Šaty mala opásané modrou stuhou. Na každej nohe mala bledožltú ružu. Pani sa na ňu ľúbezne usmiala, pozdravila ju vystretým ramenom, jej tvár bola plná nebeskej dobroty. Pani sa prežehnala, Bernadetta s ňou. Bernadetta sa potom modlila ruženec. Aj Pani preberala zrnká na ruženci, nehýbala však ústami.
Na zjavenie 14. februára prišli s Bernadettou aj iné deti, asi 20 zvedavcov. Tí však Pannu Máriu nevideli. Bernadetta pokropila miesto zjavenia svätenou vodou: „Ak prichádzate od Boha, tak nám to povedzte… ak od diabla, potom zmiznite!“ Zjavenie sa usmialo a pristúpilo bližšie. Dievčatá skotúľali smerom k Bernadette ťažký kameň, polievali ju ľadovou vodou, ale ona bola v extáze, ako socha, nič nevidela, ani nepočula.
Pri treťom zjavení (18. februára) Panna Mária povedala: „Nemôžem sľúbiť, že ťa urobím šťastnou na tomto svete, ale na druhom.“ Mnoho ľudí neverilo v pravosť zjavení, ale zo zvedavosti prichádzali a videli, že Bernadetta prežívala zvláštne stavy, ktoré by sama nedokázala inscenovať. Správy o zjaveniach v Lurdoch sa šírili veľmi rýchlo.
V nedeľu 21. februára už prišlo k jaskyni niekoľko sto osôb. Medzi nimi bol aj miestny lekár Dozous, ktorému boli náboženské otázky celkom ľahostajné. Prišiel iba preto, aby sa presvedčil, že Bernadetta má neurózu, spojenú s halucináciami. V ten deň Panna povedala: „Modlite sa za úbohých hriešnikov. Za obrátenie hriešnikov budeš bozkávať zem.“ Bernadetta pobozkala zem. Večer si ju dal predvolať miestny policajný komisár Jacomet na výsluch, ktorý trval celú hodinu. Ani pod vyhrážkou väzenia nezískal od nej sľub, že sa už k jaskyni nevráti. Komisárovi to sľúbil jej otec, ktorý sľub neskôr odvolal.
Dňa 23. februára sa prišiel zo zvedavosti pozrieť na zjavenie aj posmievač J. B. Estrade – neskorší Bernadettin životopisec, ktorý napísal: „Keď preberala prvé zrnká ruženca… Náhle akoby ju prenikla žiara… My muži sme sňali klobúky a sklonili sme sa… Extáza trvala asi hodinu.“ Toho dňa Bernadetta obdržala od Panej tri tajomstvá, ktoré však nikomu nesmela zveriť. (V skutočnosti si ich zobrala do hrobu.)
24. februára. K jaskyni prišlo asi päťsto ľudí, nechýbal ani strážmajster D’Angla. Pri zjavení presvätej Panny sa s veľkým hlukom predral až k Bernadette náčelník četníkov a zakričal na ňu: „Čo tu robíš, komediantka!“ Ona ho však vôbec nevnímala. Chcel pokračovať, no zabránilo mu v tom niekoľko prítomných robotníkov.
Bernadetta sa obrátila k prítomným za neustávajúceho plaču a opakovala Máriine posolstvo: „Pokánie, pokánie, pokánie!“
25. februára. Pred zrakmi 400 ľudí Bernadetta na kolenách vystúpila hore po svahu jaskyne. S obdivuhodnou ľahkosťou neliezla, ale akoby sa po drsnej a kamenistej pôde kĺzala a bola posunovaná. Pani jej povedala: „Choď a jedz byliny, ktoré tam nájdeš. Choď tam, k prameňu, umy sa a napi!“ – Vytrhla niekoľko stebiel trávy a bylín a potom ich zjedla. Rukami vyhrabala jamku v bahne a trochou špinavej vody sa umyla a z nej napila. – Ľudia čakali zázrak, teraz si mysleli, že sa zbláznila. Všetci, i jej matka, boli šokovaní. KomisárJacomet vyhlásil: „Soubirousová je úbohé, choré dieťa, treba ju dať do ústavu.“
26. februára. Davy návštevníkov sa presvedčili, že z nového prameňa začal vytekať prúd vody.
27. februára. Pani: „Povieš kňazovi, aby tu nechal vystavať kaplnku, ku ktorej nech prichádzajú v procesiách.“ V ten istý deň to Bernadetta oznámila pánovi farárovi, dekanoviPeyramale. Dekan: „Ak je to Najsvätejšia Panna, nech sa dá poznať nejakým zázrakom… popros ju, aby nechala ružový ker rozkvitnúť.“
28. február. Prítomných dvetisíc pútnikov. Bernadettu predviedli k sudcovi M. Rivesovi.Sudca: „Darebáčka. Hneď ťa zavrieme, dáme ťa do väzenia. Musíš prestať chodiť k jaskyni. Nechám ťa vo väzení umrieť.“ Bernadetta sedela kľudne oproti sudcovi: „Nemôžem tam neísť.“
Bernadetta znovu žiadala farára o postavenie kaplnky: „Pani chce procesie.“ Farár: „Ako môžeš ty klamárka chcieť, aby sme tej tvojej Panej usporiadali procesiu?! Povedz jej, nech dá rozkvitnúť ružovému kru na skale, kde sa zjavuje. A opýtaj sa jej, ako sa menuje.“
1. marec. Medzi prítomnými bol prvý raz aj kňaz.
3. marec. Bernadetta oznámila farárovi, že keď povedala Panej, aby nechala rozkvitnúť ker a aby urobila zázrak, len sa usmievala a zopakovala, že chce kaplnku. Farár: „Máš peniaze na to, aby si ju dala postaviť?“ „Nie.“ „Ja tiež nie. Povedz Panej, nech ti ich dá.“
4. marec. Podľa úradného odhadu bolo prítomných deväť tisíc ľudí a niekoľko četníckych oddielov. O piatej ráno traja lekári z Bordeaux, povolaní prefektom, dôkladne vyšetrili Bernadettu. Vydali vyhlásenie, že je zdravá. Policajný komisár Jacomet kľačal vedľa Bernadetty a napísal úradné hlásenie prefektovi.
25. marec. Bernadetta položila Panej znovu otázku, kto je. Pani zložila ruky k modlitbe, zdvihla ramená, opäť ich zložila, pozdvihla oči k nebu a tíško prehovorila: „Som Nepoškvrnené Počatie.“ (Pre Bernadettu, ktorá nemala ani poňatia o tom, že pred štyrmi rokmi pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí, boli tieto slová čudné a vôbec im nerozumela.) Cestou k farárovi si ich opakovala: „Que soy era Immaculada Concepciou.“ Farár uveril zjaveniu.
7. apríl. Ako Bernadetta držala počas extázy v ľavej ruke horiacu sviečku, tá sa naklonila a plameň oblizoval prsty zložených rúk. Doktor Dozous pozrel na hodinky. Plameň ošľahoval prsty viac než 10 minút. Po skončení extázy jej vyšetril ruky. Nebolo na nich najmenšej známky po popálenine.
Starosta mesta Lurdy Lacadé vyhláškou zakázal brať vodu z prameňa a tiež vstup do jaskyne. Pred jaskyňou postavali zátarasu z dosák, ktorú robotníci a roľníci rozlámali. Cisár Napoleon III. zrušil zákaz vstupu do jaskyne. Polícia sústavne robila domové prehliadky u rodičov Bernadetty a celú rodinu mala neustále pod prísnym dohľadom.
Biskup Laurence v Tarbes predvolal Bernadettu pred dvanásťčlennú vyšetrovaciu komisiu. Dňa 18. 1. 1862biskup vydal pastiersky list, ktorým sa zjavenia v Lurdoch cirkevne uznali: „Uznávame, že Nepoškvrnená Panna Mária, Matka Božia, sa Bernadette Soubirousovej naozaj zjavila… 18-krát.“
Lurdy sa stali najznámejším mestom krajiny. Bernadetta odpovedala na stovky otázok veriacich i neveriacich, turistov i zvedavcov. Trvalo jej pomerne dlho, kým sa naučila čítať. Spisovná francúzština jej bola cudzia, veď poznala iba nárečie kraja Biggore, ktorým sa jej prihovárala i presvätá Panna.
Dňa 4. apríla 1864 položili do jaskyne sochu Panny Márie, ktorú na základe popisu Bernadetty vyhotovil sochár Fabich z Lyonu. Bernadetta dostala ponuku na sobáš od jej ctiteľa Raoula de Tricqueille, asistenta medicíny. Ten sa obrátil pre súhlas s ponukou listom na dvoch príslušných biskupov. Odpoveď bola: „Vaša žiadosť nie je v súlade s vôľou Matky Božej.“
Dňa 3. júla 1866 Bernadetta ako 22-ročná vstúpila do kláštora v Nevers, kde zložila aj večné sľuby. Už nikdy sa nevrátila do jaskyne. V kláštore nesmeli o Lurdských zjaveniach hovoriť a zakázané mala i návštevy. Viackrát bola na smrť chorá, vykašliavala krv. Trikrát dostala posledné pomazanie. Robila ošetrovateľku v starobinci. Bernadettu znovu vyšetrovala komisia teológov. Na vyšetrovanie ju priniesli na nosidlách.
Do Lurdov prichádzali peniaze zo všetkých strán a postavili za ne kostol. Farár Peyramalenavštívil ťažko chorú Bernadettu a ľutoval, že žiadal od Matky Božej rozkvitnúť ruže a peniaze na kaplnku: „Viem, že ste ma nepodviedli, sestra, ale ja som vás nebol hoden.“ – a potláčal slzy.
Rok 1877. Bernadetta ochorela na tuberkulózu kostí. Na pravom kolene mala nádor veľký ako detská hlava. Nemohla hýbať nohami. Do kaplnky ju privážali na vozíku. Čiastočne ohluchla. Až do svojej smrti bola podrobovaná ďalším výsluchom. Kosť na nohe jej hnila. Celé jej telo bolo jedna jazva. Na hruď jej pripevnili kríž, zvesený zo steny, aby ho mohla bozkávať.Zomrela 16. apríla 1879 so slovami: „Svätá Mária, Matka Božia… teraz i v hodinu…“vo veku 35 rokov. Jej tvár mala takú podobu ako v extáze. Neverský biskup Lelong za účasti viacerých biskupov celebroval zádušnú sv. omšu. Pochovali ju do dvojitej zapečatenej truhly z olova a z dreva. Po 29 rokoch – 20. septembra 1908 komisia otvorila truhlu. Bernadetta vyzerala tak, ako pred 29-timi rokmi. Telo bolo neporušené. Tvár mala takú, ako v hodine smrti. Ruženec bol hrdzavý.
Dňa 3. apríla 1919 – po 40-tich rokoch – komisia otvorila kryptu a prezrela mŕtvolu. Lekári konštatovali: „Telo Bernadetty nie je v rozklade“, naopak bolo takmer nezmenené. Tvár a ruky boli biele, svalstvo mäkké. Telo bolo uložené do sklenenej truhly a verejne vystavené v kláštornej kaplnke v Nevers, kde dodnes, viac než po 120-tich rokoch, pútnici z celého sveta obdivujú jej neporušenú tvár.
Za svätú vyhlásil Bernadettu 8. decembra 1933 pápež Pius XI. za prítomnosti 70 000 ľudí, vyše 100 biskupov a šestnástich kardinálov.
Zázračné uzdravenia
– Pár dní po vytrysknutí prameňa Croisine Bouhoutsová v poslednom zúfalstve namočila svoje ochrnuté, na smrť choré dieťa – Justína, do studeného prameňa. Na druhý deň dieťa jedlo a urobilo svoje prvé krôčky v živote. Justín sa dožil 81 rokov a zúčastnil sa v Ríme Bernadettinej kanonizácie.
– Spisovateľ Hyacinthe de Lafite sa počas zjavení v Lurdoch vyjadril: „Je to náramne pekná rozprávka.“ Po 20-tich rokoch sa vrátil do Lúrd. Ulice sa hemžili pútnikmi. V nemocnici sa striedali mnohí na smrť chorí pacienti: mali zničené pľúca, vnútorné choroby s rakovinou, ohlodané pery, z rán im vytekala krv a hnis. Za 20 rokov sa ich už vyzdravelo veľa. Lafitovi sa zo srdca predrali slová: „Pros za mňa Bernadetta!“ – mal na to dôvod – rakovinu hltanu. Z rozprávky zjavenia sa stala skutočnosť.
– Jeanne Frételová. Uzdravila sa 8. októbra 1948 z tuberkulózy podbrušnice vo chvíli, keď prijímala Najsvätejšiu Hostiu.
– Marie Bigotová. Narodila sa v decembri 1922 v Bretónsku. Ochrnutú mala pravú časť tela, ohluchla, oslepla. V októbri 1953 sa počas procesie so Sviatosťou oltárnou v Lurdoch náhle postavila a mohla chodiť. Nasledujúci rok po skončení procesie sa jej vrátil sluch i zrak. Medzinárodný tím lekárov 18.3.1956 uznal z hľadiska medicíny uzdravenie za nevysvetliteľné. Bolo to 59. zázračné uzdravenie.
– 51-ročný Jean Pierre Bély. Skleróza multiplex v pokročilom štádiu. Po účasti na púti v Lurdskej ružencovej bazilike 9. októbra 1987 zažil okamžité, úplné a trvalé vyliečenie. Po vyšetrení komisiou lekárov lurdský biskup Jacques Perrier vyhlásil za nevysvetliteľný prípad úplného vyliečenia. Bol to šesťdesiaty šiesty prípad zázračného vyliečenia v Lurdoch.
* Pri posudzovaní hodnotí komisia splnenie nasledujúcich hlavných kritérií:Uzdravenie musí byť náhle, trvalé, musí od vyzdravenia ubehnúť minimálne 6 rokov. Nemoc musí byť ťažká, život ohrozujúca, alebo nevyliečiteľná. Musí byť organického, nie funkčného charakteru.
Prameň v Lurdoch dodnes vydáva 122 tisíc litrov vody denne. Do Lúrd prichádza ročne viac pútnikov ako do Ríma, či Jeruzalema (asi 5 miliónov). Okrem osobných áut sem prichádza ročne 2000 leteckých špeciálov a 720 mimoriadnych vlakov. Lekársky bolo uznaných 2000 uzdravení. Z tohto počtu uznala Cirkev iba 66 uzdravení.
LURDY I.
LURDY II.
