Po takmer ročnej prestávke, dokedy sme robili duchovné obnovy v Kultúrnom dome v Litmanovej, sa veci posunuli dopredu a presunuli priamo na Zvir. Najnovším objektom na Zvire je Spovedný dom blahoslaveného Metoda Dominika Trčku.
Má suterén, v ktorom sú skladové priestory. Nad ním je dvanásť spovedníc. V podkroví je konferenčná miestnosť s kapacitou takmer sto ľudí. Práve tento priestor by mal poskytnúť ochranu pred nepriazňou počasia, o ktorú nie je na Zvire núdza ani v letnom období.
Rozjímavý ruženec a svätú liturgiu sme prežívali pri hlavnom oltári. Potom sme sa presunuli do konferenčnej miestnosti.
Témou obnovy bolo Božie milosrdenstvo. Pred adoráciou sviatostného Spasiteľa bola prednáška. Išlo skôr o prerozprávané
svedectvo mladej ženy – Poľky Ani Golędzinowskej. Na jej doterajšom pohnutom živote bolo možné rukolapne zachytiť, aký milosrdný je náš Pán a akú vnútornú slobodu dáva človeku Boh, ak aj on odpustí všetkým, ktorí mu v živote ublížili.
Dovoľte mi teraz písať v prvej osobe (o. Vasil Kindja – na obr. red.). Jeden pútnik z Poľska mi prináša pravideľ-ne týždenne katolícky týždenník Gość Niedzielny. V ňom bol uvedený rozhovor s mladou ženou An-nou. Zaujalo ma to. Podarilo sa mi zadovážiť si aj knihu s názvom Vyslobodená z pekla (Ocalona z piekła), ktorú Anna napísala. Takto som mohol hovoriť na jej živote o dvojakom milosrdenstve – o Božom a aj o ľudskom.
Rozhovor v časopise má názov
BOLA SOM V PEKLE.
Anna Golędzinowska (na obr.) sa narodila v 1982 roku. Po smrti svojho otca v desiatich rokoch ju začali postupne vychovávať ulice Varšavy. Krádeže, drogy, pokus o samovraždu… Útekom do raja mala byť cesta do Talianska. Sľubovali jej, že bude hviezdou Milánskych agentúr módy. Namiesto toho padla za obeť organizácii obchodujúcej so ženami. Po bravúrnom úteku „z nočnoklubového väzenia“, sa jej podarilo odraziť od dna. Stala sa modelkou a hviezdou Talianskej televízie. Po obrátení v Medžu-gorí ostala tam a po dvoch rokoch, nateraz, aj žije s komunitou rehoľných sestier.
(Otázky Anne Golędzinowskej kladie redaktor Marcin Jakomowicz – Gość Niedzielny č. 13/2012)
* Prečo začínaš autobiografiu scénou nezvykle brutálneho znásilnenia pri Turíne?
Anna: To bolo rozhodnutie talianskeho vydavateľa. Povedal, že dnes sa predáva násilie a umiestnil tú ostrú scénu na začiatku…
* Viem pochopiť, že si prepáčila otcovi – alkoholikovi, či mame, ktorej boli odobraté rodičov-ské práva. To je prirodzený reflex. Ale ako odpustiť chlapovi, ktorý ťa tak pokoril?
Anna: Inej cesty niet. Iba odpúšťaním sa môžeme oslobodiť od nenávisti, od zlých spomienok. Kniha už bola pripravená do tlače, keď vydavateľ povedal: „Anna, choď do Medžugorja. Po návrate budeš chcieť v tej knihe niečo zmeniť“. „ Dobre – odpovedala som – pôjdem“.
Nevidela som ani Máriu, ani vibrujúce slnko. Napriek tomu táto cesta zmenila môj život. Pred dvoma rokmi, vysoko na vrchu Križevac (došla som tam ledva živá od vyčerpania) sadla som si a počula som v srdci naliehavý hlas….
Viac na:
Ďaľšie informácie: Kontakty, Posolstvá Nepoškvrnenej Čistoty, a i.
https://www.magnificat.sk/2012/04/tv-magnificat-velka-noc-a-hora-zvir-2012/
