Tak ako mnohí spomínali na matku Terezu, ktorej štvrté výročie smrti sme si nedávno pripomínali, vychádzajú na svetlo niektoré aspekty jej života. Takým je aj príklad jej možno prekvapivej, zato však bezhraničnej lásky. Takou bola žiadosť, ktorú vyslovila na ceste po Afrike. „V Jemene“, spomína matka Tereza, „ktorý je úplne moslimskou krajinou, som požiadala jedného zámožného človeka, či by tam nemohol postaviť mešitu. Ľudia potrebujú miesto kde by modlili, povedala som mu. Sú to naši moslimskí bratia a sestry. Potrebujú miesto, kde by sa mohli stretnúť s Bohom.“
Rehoľníčka žiada o výstavbu mešity!
Bolo to milosrdenstvo a vľúdnosť, ktoré matka Tereza zdôrazňovala ako punc viery a jej milosrdenstvo bolo známe široko ďaleko. Držala sa katolíckej cesty, bola riadne ortodoxná, veľmi oceňovala sviatosti, avšak najviac zo všetkého dávala priestor láske. Jej srdce bolo fontánou milosrdenstva a jej otvorenosť bola manifestáciou nesebeckosti.
Korene všetkého boli v jej pokore a skromnosti.
„Pokora vždy vyžaruje Božiu veľkosť a slávu.“, hovorila. „Pokora je prvé štádium svätosti. Prostredníctvom pokory rastieme v láske.“ Dôležité slová v časoch, keď sa všade rozdrapuje pýcha.“Sú to malé veci v živote“, hovorí ďalej, „môžeme si o nich myslieť, že sú úplne bezvýznamné, ale tie pre Boha znamenajú najviac. Jedlo, ktoré dáme hladnému, naša pomoc staršiemu. Nesúhlasím s veľkolepými manifestačnými činnosťami.“
„Je to kontakt tvárou v tvár, ktorý vydá väčšinu nášho duchovného hodnotenia. To je to, z čoho budeme súdení. To ako jednáme s členmi rodiny, ako sa správame k cudzincom, celé naše milosrdenstvo, nielen k chudobným, ale ku každému, koho v živote stretneme. Dôvod, prečo nám Boh postavil určitú osobu do cesty je ten, že chce aby sme pre toho človeka niečo urobili. Nie ako možnosť, je to priamo Bohom naplánované.“
Ide teda o náležité použitie náboženstva v praxi a nie jeho využívanie ako prostriedku drsného posudzovania.
Citáty z Matka Tereza: Radosť v láske
