Kráľovná pomoci – Dechtice , 15. marca 2014: Súcit a láska, Kino: Cesta mučeníctva

325

Moje deti!
Tak, ako som sprevádzala svojho Syna v jeho utrpení, chcem byť s vami
vo vašich utrpeniach pripomínajúc vám, že nie ste samé, ale Ježiš je s
vami. Odovzdajte sa  mu a  všetky ťažké utrpenia sa v jeho rukách
premenia na sladké víťazstvá. Modlím sa, aby v hrudi každého z vás
bilo súcitné a láskavé srdce, ktoré prinesie svetlo v každej bolesti.
Ježišovo víťazstvo majte na mysli zakaždým, keď sa budete dotýkať rán
svojich bratov a  sestier stretajúc ich na ceste a prinášajúc im
radosť zo svojho súcitného a  láskavého srdca. Sám Ježiš bude vašim a
ich víťazstvom a uzdravením. Ponáram vás do lásky Ježišovho a môjho
srdca.

Prostredníctvom Martina Gavendu, Dechtice,  15. marca 2014

* * *

Panna Mária prostredníctvom Don Gobbiho: 

Cesta pokánia

 

str.12

Na tejto žiarivej ceste

„Nasledujte ma na ceste, ktorú som vám vytýčila, moji milovaní synovia, ktorých bránim a ochraňujem. Je to cesta obrátenia a pokánia.

Obrátenie, ktoré od vás žiadam, je to isté, ktoré od vás žiada Ježiš v evanjeliu. Zanechajte chybnú cestu zla, pýchy, egoizmu a hriechu. Vo svete, v ktorom žijete, sa vzbura proti Bohu a jeho zákonu lásky nielen prijíma, ale propaguje, vychvaľuje a povyšuje. Ťažký hriech vás vzďaľuje od Boha, robí vás otrokmi vášní a nerestí, otvára veľké priestory pôsobeniu satana.  Ak sa s odvahou vzopriete svetu, v ktorom žijete, aby ste šli cestou dobra a Božej milosti, lásky a svätosti, vtedy uskutočňujete na sebe pravú úlohu obrátenia.

Dnes treba, aby sa všetci moji synovia obrátili, aby sa vrátili k viere evanjelia, k životu podľa evanjelia, aby sa dali viesť len múdrosťou evanjelia. Toto sú dni prípravy na to, čo vás teraz čaká, na veľké udalosti, ktoré som vám predpovedala. Preto žiadam od vás každodenné úkony sebazaprenia a pokánia. Pokánie obetujte môjmu Nepoškvrnenému Srdcu všetkými možnými spôsobmi. Predovšetkým mi venujte pokánie vnútorné, v ktorom sa musíte cvičiť, aby ste ovládli samých seba, a aby ste sa stali naozaj učenlivými, pokornými, malými a ochotnými splniť každý môj pokyn.

Žiadam to od vás, pretože vás bezpodmienečne potrebujem na spoluprácu na mojom pláne spásy a milosrdenstva. Potom mi obetujte denné pokánie mlčania, ktoré spočíva v konaní dobra, v plnení Otcovej vôle, pokornom, vernom a dokonalom plnení všetkých vašich povinností.

Žiadam od vás i vonkajšie pokánie, ktoré spočíva v ovládaní vášní, v umŕtvovaní vašich zmyslov, najmä očí, jazyka, sluchu a chuti.

Ak pôjdete cestou, ktorú vám naznačujem, potom Pán požehná dni vášho života a privedie vás k pokoju srdca a k očiste duše. Vy sami sa stanete prežívaným slovom a všade ponesiete svetlo mojej prítomnosti do veľkej temnoty, ktorá vo svete hustne.

Vediem vás všetkých touto jasnou cestou obrátenia a pokánia, najmä v týchto dňoch prípravy na veľký zázrak Božieho milosrdenstva, ktorý sa teraz začína uskutočňovať.“    Dongo (Taliansko), 4. marca 1987

str12Čas pre Boha

Mám problém. Postihla ma tragédia. Choroba. Bankrot.  Takže – prvé:  Kto je naporúdzi? Koľko mám v banke?  Aký nápad je najlepší?  Sme výbornými teoretikmi. Improvizátormi.  Často hercami.  Skrátka a dobre – sme pripravení použiť všetky škály ľudských riešení. Aj riskantných. Pravda – katolíci?

Nie zriedka počúvam:  Už musí niečo prísť. Kedy sa to skončí? Keby už zajtra Panna Mária konečne  zvíťazila. To sa nedá vydržať…  O 5 minút z tých istých úst:  Započíta sa mi táto  práca o 15 rokov do dôchodku?

Chcem, aby ste modlitbou a pôstom vyprosili od nebeského Otca poznanie toho, čo je prirodzené, sväté – božské.“ Sväté a Božské. Nie svetské, nie dočasné, nie ľudské. Nie zamestnanie, nie ceny, nie úvery.

Páter Slavko Barbarič mi kedysi povedal:  „Gospa ku nám hovorila po chorvátsky, a my sme Jej „nerozumeli.“  Chcela od nás pôst, teraz máme hlad. Nabádala nás k pokoju – dnes máme vojnu.“  A čo my – Slováci?

„Deti moje, prosím vás o pokánie. Uvedomte si, že máte jedného Otca a jednu Matku…“ –  – toto sme počuli pre vyše 23. rokmi na Hore Zvir. Potrebujeme aj my vojnu, aby sme pochopili, že sme Nepoškvrnenej Čistote „nerozumeli“?  Pokánie! – znelo z Neba už v Lurdoch, a odvtedy  znie dodnes.

Vojna a nepokoje nám už skoro „tancujú nad hlavou.“  Aké riešenia hľadáš? Bunkre, zásoby,  peniaze v skrini?   „Robte pokánie, lebo sa priblížilo Nebeské kráľovstvo.“   To sväté a Božské Nebeské Kráľovstvo. Nie posledná splátka, nie práca, nie dôchodok.  Takže je na mne, na každom, aby urobil to podstatné. Je tu „čas kolien“. Aby som na ne padol. Modlil sa a postil. Aby sme boli  „vo svojom pôsobení dôslední, rozhodní a hlavne úprimní.“

Prosme o Božie požehnanie.  A potom, ako hovorí naša Matka –  „Božia milosť zostúpi na vás prostredníctvom požehnania a zachovať si ju budete môcť pôstom, modlitbou, očistením a zmierením.“  

Anton Selecký

KINO:   Cesta mučeníctva