Kráľovná pokoja, Medžugorie, 2. decembra 2014: Nestrácajte nádej – nasledujte ma…!

355
„Drahé deti,
nezabúdajte na to, čo vám hovorím, že láska zvíťazí. Viem, že mnohí z vás strácajú nádej, pretože sú obklopení utrpením, bolesťou, žiarlivosťou a závisťou. Ale, ja som vašou Matkou… Som v Nebi  – Kráľovstve – , ale stále som aj pri vás. Môj Syn ma nanovo posiela vám pomôcť. Preto nestrácajte nádej, miesto toho ma nasledujte  – pretože víťazstvo môjho Srdca je v mene Božom. Môj milovaný Syn na vás myslí, a neprestáva myslieť. Dôverujte v neho a žite ním. On je Životom sveta. Moje deti, žiť môjho Syna znamená žiť evanjelium. Nie je to ľahké. Znamená to milovať, odpúšťať a obetovať sa. To vás očisťuje a otvára vám Kráľovstvo.
Úprimná modlitba, ktorá nie je len slovami, ale je modlitbou srdca, vám pomôže. Podobne aj pôst, pretože je to väčšia láska, odpustenie a obeť. Preto nestrácajte nádej, ale nasledujte ma. Opäť vás nanovo prosím o modlitby za svojich pastierov, aby neprestajne vzhliadali k môjmu Synovi, ktorý bol prvým pastierom sveta, a ktorého rodinou bol celý svet. Ďakujem vám že ste prijali moje pozvanie!“
***
Prostredníctvom Mirjany Dragičevičovej – Soldovej,  Medžugorie, 2. decembra 2014
*********************************************************************************************


Chudobka Bílého Krále-Anna Bohuslava Tomanová

Většinu svého života prožila na lůžku nebo na invalidním vozíku, nechodila do školy, a přesto ji lidé ve velkém vyhledávali. Anna Bohuslava Tomanová na sebe přebírala nemoci jiných, měla dar jasnovidectví a od roku 1944 se na jejím těle objevovala stigmata (rány v místech, kde byl zraněn Ježíš Kristus). Lidé chodí dodnes na její hrob a více než půl století od její smrti u ní hledají útěchu. Zatímco za minulého režimu byla v očích soudruhů nežádoucí, dnes existuje Sdružení Anny Bohuslavy Tomanové a právě v těchto dnech započala církev přípravu procesu jejího blahořečení.

Joan Baez: The Swallow song  

Lastovičia pieseň

Príď potichu sa túlajúc a počúvaj vietor. Príď sem a počúvaj nebo
Príď kráčajúc nad vzdúvaním sa mora. A pozoruj lastovičky ako lietajú
Nie je nijaký smútok, ktorý by prevýšil šelest ich krídel. Nie je nijaký chór,
ktorý by prevýšil ich pieseň Nie je nijaká vyššia sila ako sloboda ich letu
Kým lastovičky samy blúdia
Počuješ volanie stotisíc hlasov? Počuješ chvenie v kameni?
Počuješ nahnevané zvony zvoniace do noci? Počuješ lastovičky keď odleteli?
A odveje vánok kvety z tvojich dlaní A nejaký milujúci zľahčí tvoju bolesť
A ticho vyženie zmätok z tvojej duše. A – priletia znovu lastovičky?