Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo.
Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.[pozn. 2] Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.[pozn. 3] Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejinách[pozn. 4] a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname.
V týchto dňoch vyhral prezidentské voľby v USA republikánsky kandidát Donald Trump. USA sú dnes podobne ako v rokoch občianskej vojny za Abraháma LIncolna opäť rozdelené, skôr ale po ideologickej stránke ako po vojenskej či ekonomickej. Neustály zápas dvoch táborov (republikánov a demokratov a ich prívržencov) ukazuje, že americká spoločnosť je opäť náchylná na občiansku vojnu. Ako sa situácia vyvinie resp dopadne, nemožno ešte predpovedať, aj keď situácia začína byť hrozivou.
