Približne 40-tisíc pútnikov prišlo vzdať hold svojej Patrónke – Sedembolestnej Panne Márii dňa 15. septembra 2012 na národnej púti v Šaštíne.
Pontifikálnu sv. omšu, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia politického a verejného života, celebroval za účasti viacerých biskupov kardinál Jozef Tomko. Počas homílie poukázal na Božiu Matku, ktorá ako krehká žena stála verná a nezlomená pod krížom, napriek tomu, že prežívala smrť svojho Božského Syna: „Akoby nemohla Matka Božia po takom utrpení svojho syna nevidieť tých, za ktorých to všetko on pretrpel? Ako každá matka trpí, keď trpia jej deti.“ zdôraznil kardinál.
Jozef Tomko poukázal tiež na celú históriu slovenského národa, počas ktorej sa naši predkovia od dávnych čias obracali o pomoc k svojej Patrónke:
„Jej úlohou je pomáhať a potešovať v utrpení. A náš národ zažil množstvo utrpenia.“
Kardinál Tomko zdôraznil potrebu úcty voči Panne Márii aj v súčasnej dobe v sviatku Sedembolestnej Panny Márie, ktorý si 15. septembra pripomína Katolícka cirkev na Slovensku a celý národ aj v podobe štátneho sviatku.
„Prečo sa máme predstaviť pred svetom ako národ, ktorý potvrdí určitý dátum sviatku, ešte aj v medzinárodne platnej zmluve a po nejakom čase už to chce odvolávať?„ spýtal sa kardinál a k úcte ku Sedembolestnej dodal:
„Je aktuálna, lebo zápas o zachovanie kresťanskej viery a mravnosti sa neskončil. Súčasné pokusy o oslabenie morálky, dokonca cestou zákonov, tiež vzbudzujú k bdelosti veriacich.“
Sedembolestnú Pannu Máriusi uctievajú Slováci ako svoju národnú patrónku už od 15. storočia. Číslo sedem má symbolický význam a v biblickom slova zmysle znamená plnosť. Tradícia hovorí o siedmich bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila.
Prvou je proroctvo Simeona v chráme, keď jej oznamuje, že jej “dušu prenikne meč”. Druhou bolesťou je útek do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý chcel zabiť malého Ježiša, treťou je stratenie sa dvanásťročného Ježiša v chráme, štvrtou je stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, piatou bolesťou bolo ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou je jeho snímanie z kríža a poslednou siedmou bolesťou je Ježišov pohreb. Slovo „Sedembolestná“ však znamená aj plnosť a teda absolútnu spoluúčasť Panny Márie na Ježišovom vykupiteľskom diele. (r)
Kardinál Tomko pripomenul aj návštevu zosnulého Svätého Otca Jána Pavla II. v Šaštíne v roku 1995. Ten Slovákov vyzval, aby prijali Bolestnú Pannu k sebe, do každého slovenského domu a do celého života národa. „Dal by dobrotivý Boh,aby sa tak stalo,“ povedal záverom svojej kázne kardinál Jozef Tomko (r)
Pápež označil dodávky zbraní do Sýrie za ťažký hriech
Pápež je v Libanone od piatka 14. septembra 2012 a jeho pobyt sprevádzajú mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Centrum Bejrútu strážili vojaci a nad hlavami účastníkov omše lietali vrtuľníky. Benedikt XVI. počas návštevy označil zbrojné dodávky do Sýrie za ťažký hriech a vyzval k ich zastaveniu. Vyzdvihol tiež náboženskú pluralitu v Libanone ako model tolerancie a znášanlivosti.
Benedikt XVI. prijal účastníkov mariologického kongresu
Castel Gandolfo 8. septembra (RV) – V apoštolskom paláci v Castel Gandolfe Benedikt XVI. prijal účastníkov 23. medzinárodného mariologického kongresu, ktorý organizuje Pápežská akadémia Mariana Internationalis od 4. do 9. septembra v Ríme. Približne 350 účastníkom Svätý Otec vo svojom príhovore pripomenul udalosť dnešného sviatku Narodenia Panny Márie, ktorý je vyjadrením Božieho plánu spásy v dejinách ľudstva. Slovami sv. Andreja Krétskeho vyjadril, že skutočným významom dnešného sviatku je „vtelenie Slova. Mária sa narodila a vyrástla, aby sa stala Matkou Kráľa dejín, Božou Matkou“. „Toto starodávne svedectvo – pokračoval Svätý Otec – nás vovádza do podstaty témy, o ktorej uvažoval Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen Gentium v jej ôsmej časti «Blahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi». Ide o «nexus mysteriorum», teda intímne spojenie medzi tajomstvami kresťanskej viery, ktoré Koncil zdôraznil ako smer pre pochopenie jednotlivých elementov a rozličných tvrdení patrimónia katolíckej viery.
V ďalšej časti príhovoru sa Benedikt XVI. venoval práve udalostiam prípravy tohto dokumentu počas Koncilu, na ktorej sa on sám zúčastňoval. Tiež zdôraznil, že „Osobitná postava Božej Matky sa musí prijať a prehlbovať z rozličných doplňujúcich perspektív: popri stále platnej a nevyhnutnej «via veritatis» (ceste pravdy) je dôležité sledovať aj «via pulchritudinis» (cestu krásy) a «via amoris» (cestu lásky), aby sme objavili a kontemplovali ešte viac Máriinu žiarivú a pevnú vieru, jej lásku k Bohu, a jej neochvejnú nádej. V závere účastníkov vyzval, aby svojim štúdiom a bádaním prispievali k pastoračnej službe Cirkvi, predovšetkým v začínajúcom sa Roku viery. (TKKBS)
