Aj a o priebehu Novembra 1989, všetko skutočnosti, o ktorých sa dnes dozviete už len ťažko
Anton Selecký: KANÁL
Hovorí väzeň františkán Peter Leo Rúčka: „Na novom mieste v Justičnom paláci nás odfotografovali, dali nám nové papuče a tepláky. Dosť však na nás kričali. Dostal som celu číslo 158. Tá sa nachádza na chodbe, na ktorej je zdvojnásobená stráž, oproti nám totiž boli cely smrti. Boli sme teda medzi „fajnovými“ väzňami. Dostal som ešte deku, podhlavník, pyžamu, všetko nové. V mojej cele boli už dvaja väzni.
Do cely som prišiel 30. marca, teda v čase, keď bolo dovolené písať listy. Dali mi papier a napísal som domov. Nevedel som, čo môžem písať a čo nie, a tak sa celý môj list niesol v znamení, že som vďačný Pánu Bohu za to, že som sa tam dostal a že mám veľkú radosť, že môžem Veľkú noc prežívať podobne ako Pán Ježiš.“
Keď som už bol zatvorený v cele č.158 na uzatvorenom oddelení na 1. poschodí v Justičáku, tak som si uvedomil, že aj tu je so mnou Pán Boh a jeho dobrota, doslova až fyzicky som cítil jeho prítomnosť a ochranu, až mi z toho naskakovala na celom tele „husia koža.“ Keď som bol už asi 3 týždne vo väzení, došiel mi balík od mojej mamičky, ktorá mi poslala hrozienka a oplátky wafle. Spoluväzeň mi hovorí – „ja viem že si farár,“ a zobral hrozienka a dal ich do vody do macíka od medu a povedal „farár za 2 týždne budeš slúžiť svätú omšu“. Aj tak sa stalo. Predtým sa väzni vyspovedali a ja som v Justičnom paláci ako väzeň za 108 dní slúžil 54 svätých omší za asistencie mojich spoluväzňov.
Medzitým ma volali na výsluchy a chceli, aby som sa priznal. Ja som sa nemal k čomu, lebo som nepovažoval to, čo som robil, za trestný čin, takže si nevedeli so mnou rady. Na každú otázku som odpovedal: „ Nevyjadrujem sa k tejto otázke, na väčšiu česť a slávu Božiu“. A to ich privádzalo do zúrivosti. Až sa raz stalo, že sa otvorila cela č.158 a hovoria: „Číslo 21766 – vystúpte“ (to bolo moje osobné číslo ako v koncentráku) a dali ma do cely oproti, že vraj sa bude naša cela maľovať a že zatiaľ budem tam. V cele sa nič nenachádzalo, akurát „turecký záchod“ a holé steny.
V noci mi hodili slamník a tam som mal spať. Aby ma zastrašili. púšťali zo stien vzdychy a stony ranených ľudí. Ja som sa modlil ruženec. Keď sa nič zvláštne neudialo, a na mne nebolo badať nijaké psychicko-traumatické úkazy, tak sa rozhodli pre lepší spôsob.
Na druhý deň mi nedali len slamník, ale aj zločinca – človeka, ktorý bol odsúdený na smrť obesením, a ten ma mal zlomiť a zničiť môj pokoj a spokojnosť, aby som prehovoril. Ale prehovorila Božia milosť. Tento človek, keď sa dozvedel, že som kňaz, sa vyspovedal , oľutoval a prijal sviatosť zmierenia a požehnanie na cestu do večnosti. Stal sa z neho Boží človek, pripravený na stretnutie s Pánom. (Ukážka z knihy KANÁL)
Socialistické väznice. Za čo ste sa tam mohli dostať? Aké práva mali kresťania v bývalom Československu? Ako fungovala tzv. „podzemná Cirkev? Ako sa veriaci bránili? A napokon, čo sa udialo počas Novembra 1989? Ako prebiehal proces s tzv. „Bratislavskou päťkou“ a prečo skončilo Hnutie za občiansku slobodu? O tom všetkom a ďalšom sa dozviete v knihe Antona Seleckého KANÁL.
Kniha z vydavateľstva Magnificat Slovakia pod názvom KANÁL má 576 strán, s fotografickou a dokumentačnou prílohou, ktorá obsahuje odtajnené informácie Štátnej bezpečnosti.
Kniha Kanál, vydaná v tomto roku 2019, pri príležitosti 30. výročia Novembrových udalostí, vznikala fakticky niekoľko desaťročí, z dobových dokumentov, zápiskov, monitorov a denníkov autora. Je rozdelená do štyroch samostatných častí. Prvá, pod názvom Zvuky ticha zachytáva autorove spomienky, a rámcovo dobu normalizácie od 21. augusta 1968 cez autorove zážitky, a napokon jeho vstup do disidentského obdobia.
V druhej časti pod názvom Stopy na betóne autor opisuje začiatok jeho odbojovej činnosti, vrátane zážitkov zo 7 mesačnej vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni a Justičnom paláci.
Kniha Na kríži Pravdy už prináša prípady perzekvovaných katolíckych aktivistov na Slovensku ako aj udalosti, ktorými sa autor zaoberá, dokumentuje a ich a posiela o nich správy do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Toto obdobie končí „sviečkovou manifestáciou“ 25. marca 1988.
V poslednej časti publikácie KANÁL pod názvom Bratislavská päťka autor podrobne opisuje vznik Hnutia za občiansku slobodu a jeho činnosť, ktorá vyústila do trestného stíhania piatich slovenských disidentov na čele s Jánom Čarnogurským. Tento súdny proces sa napokon prelína s tzv. Zamatovou revolúciou. Podrobnosti, a doposial málo známe fakty, ktoré autor opisuje v tejto súvislosti, kladú ešte aj dodnes nezodpovedané otázky, týkajúce sa samotného priebehu Novembra 1989. Autor napokon hodnotí opisované obdobie, ako aj súčasný stav spoločnosti v kapitola Malá analýza Novembra.
Autor prináša dianie a vývoj hlavne posledných 10 rokov komunistickej totality cez prizmu vlastných zážitkov, čo dáva celej publikácii KANÁL akčný rámec.
Doslov knihy napísal historik Martin Lacko
———————
Knihu Kanál si zatiaľ môžete objednať na el. adrese magnificatslovakia@gmail.com, za dobrovoľný finančný príspevok
Kontaktujte nás: magnificatslovakia@gmail.com
Ďakujeme!
