(30.1.2011, magnificat.sk) – Jedna vec je rešpektovať náboženskú slobodu a pestovať vzťahy so všetkými ľuďmi, druhá vec je zabudnúť na pád newyorského WTC, zvlášť keď v médiách stále doznievajú dôsledky výbuchu na moskovskom letisku Domodedovo, a na to že stovky obetí zomierajú v mene náboženského fanatizmu, založenom na nenávisti. Aspoň podľa oficiálnych verzií.
A vlastne prečo používať falošne korektný termín náboženský fanatizmus. Extrémizmus neprišiel od kresťanov, hindov ani budhistov, ale od militantných moslimov. A než v tieni trosiek Ground Zero vyrastie mešita, moslimovia by mali odčiniť to čo sa stalo pred takmer desiatimi rokmi.
Hoci väčšina moslimov odmieta násilie, faktom je, že krvavé akcie v mene islamu sa dejú a nové moslimské centrum sa plánuje na mieste, ktoré je tragicky späté s nitkami islamu.
Dom Cordoba, ktorý tu má vyrásť, má byť monumentom náboženskej tolerancie, pripomienkou mesta v Španielsku, kde spolu nažívali moslimovia, židia a kresťania po stáročia. Pripomína sa tiež, že vo WTC zahynuli takisto moslimovia.
Medzitým však o právo na život bojuje ortodoxný chrám sv. Mikuláša, ktorý bol takisto zničený pri páde WTC , ktorý dlhých 9 rokov bojuje o stavebné povolenia a newyorská radnica mu ukazuje chrbát.
Je to irónia, pretože to bol práve Ježiš, na ktorého odkazujú svedkovia, ktorí prežili katastrofu WTC, a ktorého pokladajú za Toho, kto im pomohol prežiť. Žiaden Mohamed ani Budha. Broker, ktorý prežil uvádza, že videl Ježiša osobne. Iní kresťania boli hlasmi vedení do bezpečia. Tiež je tu pekná kôpka kresťanov, ktorí sa ráno chystali do budov dvojičiek, ale zabránili im v tom mimoriadne okolnosti. Títo svedkovia udalostí otvorene ďakujú za pomoc Neba.
11.9. sa muž menom Ron DiFrancesco, ktorí pracoval pre Euro Brokers v južnej veži WTC nachádzal v horúcom objatí plameňov a rozmýšľal o úniku z nich priamo pred kanceláriami Euro Brokers .
Blokovaní padajúcou stenou ľudia okolo neho padli tvárou na podlahu plačúc a lapajúc po vzduchu. Franceskovi sa ale niečo prihodilo. „Niekto mi povedal: Vstaň! “, hovorí , „Niekto ma zavolal. Bol to mužský hlas, dôrazný hlas, ale znel úplne inak ako bežný ľudský hlas. „Vstaň!“, povedal mi. “
DiFrancesco rozrušený vstal, pričom cítil fyzickú pomoc pri vstávaní. „Dokážeš to.“, počul. Potom bol odvedený ku schodom, kde uvidel svetelný bod, ktorý nasledoval cez fyzické prekážky ako napadaná sutina, priamo cez plamene, ktoré by ho za normálnych okolností zastavili.
DiFrancesco bol v bezpečí len zopár chvíľ pred pádom mrakodrapu a je jedným zo 4 ľudí, ktorí prežili na priestore od 84. poschodia vyššie.
Potom sa sutina zosypala do tvaru Kríža a dva slávne lúče z nej vychádzajúce v súhre s oblakmi a svetlom vytvorili kríž na oblohe. Nikde však nejde reč o tomto Božom zásahu. Počas niekoľkých dní po tragédii tu bol takisto zachytený mysteriózny hráč na trúbu, v ktorom mnohí spoznali archanjela Gabriela.
Nemáme problém nažívať s moslimami, treba si však položiť otázku – strávili by Obama alebo Bloomberg, ak by Cordoba bola katolíckym centrom?
Medzitým je tu svedectvo Sonju, indiána – kresťana.
„Pracoval som na 81. poschodí WTC 1 a moja manželka na 71.poschodí WTC 2. Dovoľte mi povedať, čo sa prihodilo.
Prišiel som do práce na 7:30 . Práve som dofaxoval a vracal som sa k svojmu stolu, keď zadunela explózia. Budova sa otriasla a vychýlila . Celým poschodím sa ozýval krik. Prvé lietadlo zasiahlo poschodie nad nami. Hneď zhora začala padať sutina a vyšľahli plamene. Každý sa snažil zachovať rozvahu a mieril ku schodisku. Nevedel som, či manželka je už v druhej budove alebo nie a čo sa tam deje. Mohla byť tak pri vchode, začínala pracovať o deviatej. Boli sme evakuovaní cez schodisko, mobil mi nefungoval. Chcel som jej zavolať. Vošiel som do kancelárií na 53. poschodí a skúšal volať. Jediné číslo kam som sa dovolal bola ženina sesternica. Povedal som jej , že som v poriadku , idem dolu schodmi a mal som o ňu obavy. Pokračoval som v ceste dolu schodmi. Boli tam stovky požiarnikov a policajtov, ktorí vyslobodzovali uviaznutých ľudí. Títo statoční ľudia nás eskortovali k východu , keď som začul druhú explóziu a celá budova sa zosypala.
110 poschodí sa zosunulo k zemi a ja som stál pri jej východe. Všetko okolo mňa lietalo – kamene, malta. Pár sa nás zhluklo v jednom konci budovy, a ja som sa začal modliť k Ježišovej Krvi. Povedal som ľuďom okolo, že ak máme teraz zomrieť, nech ak je tam ktokoľvek kto nepozná Krista , aby na neho v poslednej chvíli zavolal menom. Tak každý začal kričať : Ježiš“ . Ak sú ľudia blízko smrti, náhle sú pripravení akceptovať nášho Ježiša. Potom celá budova padala , my sme boli v sutinách, ale ani jeden kameň, ani žiaden zvyšok iného materiálu sa okolo mňa ani neobtrel. Nachádzal som sa v bielom prachu. Vstal som a okolo bolo ticho. Videl som všade okolo seba mŕtve telá. Boh ma nasmeroval k chlapcovi, ktorý hľadal svetlo. Zdvihol som ho a povedal som mu, že Ježiš nás zachránil a my máme žiť ďalej. Keď vstal, videl som na jeho bunde emblém, FBI. Chytili sme sa za ruky a išli sme cez štrk. Kilometre sme nevideli absolútne nič. Bolo to ako vo fujavici. Okolo betón a popol.
„Svätý Duch mi potom ukázal svetlo blikajúce na streche sanitky. Povedal som svojmu súputníkovi kde je svetlo a kam máme ísť, pretože on to nevidel. Sanitka bola na ulici. Bola takisto zdemolovaná, ale svetlo na nej svietilo ako keby len pre mňa. Odtiaľ sme sa už ľahko dostali do bezpečia. “ Jeho manželka takisto prežila.
Zdroj: John Geiger , Vincent Lam : The Third Man Factor
