Tokio, 13.4.2011 (Zenit/Fides) – Podľa brazílskeho misionára žijúceho v Tokiu, pátra Olmesa Milaniho, v Japonsku trpiacom následkami ničivých prírodných katastrof možno pozorovať náboženské prebudenie, ako sa vyjadril v rozhovore pre rímsku misijnú službu Fides:
„Je tu očividný návrat k modlitbe a k duchovným hodnotám v spoločnosti, ktorá je normálne poznačená materializmom, produkciou a ziskom.“ Ako vyplýva z prieskumov verejnej mienky, 86 percent Japoncov nemalo nijakú vieru.
„Avšak katastrofa, ktorá otriasla krajinou, zburcovala vedomie ľudí a vzbudila v nich potrebu duchovných hodnôt. Ľudia sa zastavujú v budhistických a šintuistických chrámoch a modlia sa. Všetci sa modlia: dobrovoľní pomocníci armády aj obete katastrofy, odkázané na pomoc. Aj v našich katolíckych zariadeniach konštatujeme, že oveľa viac ľudí – a nielen katolíkov – sa tu zastaví a modlí,“ hovorí misionár.
„Ľudia nanovo objavujú hodnoty bratstva a solidarity, ktoré stavajú proti prehnanému individualizmu v sociálnych vzťahoch a preto sú všetci presvedčení o tom, že táto tragédia bude mať vplyv na budúcu spoločnosť krajiny: Japonci budú voči iným otvorenejší a platí to aj pre cudzincov. Predovšetkým pomoc, ktorá prichádza od krajín, ktoré sa doteraz považovali za‚nepriateľské ako Čína, Južná Kórea alebo aj Severná Kórea, ktorá poskytuje vlastné vodné zásoby, robí na ľudí hlboký dojem,“ hovorí páter Milani, „a tak má táto tragédia predsa aj niečo dobré: ľudia sa z toho poučia, že blížnych možno považovať za bratov a sestry.“
K budúcim vyhliadkam evanjelizácie misionár hovorí: „Kresťanská viera sa z kultúrneho hľadiska stále považuje za cudzie náboženstvo a túto bariéru prekonáme iba ťažko. No teraz je už väčšia ochota k spolupráci rôznych náboženstiev, lebo všetky chcú prispievať k blahu spoločnosti.“
Pretože správy o nukleárnej katastrofe sú naďalej veľmi hrozivé, „u ľudí rastie strach a pocit bezmocnosti a neistoty“. Malé katolícke spoločenstvo v Japonsku (0,7 percent obyvateľstva) „čerpá silu z modlitby pre vlastné poslanie a zveruje sa prozreteľnosti,“ hovorí scalabrínsky misionár a dodáva:
„Ochota diecéz prijímať obete cunami a neustála pomoc charity v Sendai sa veľmi oceňujú. Mali by sme pripomenúť aj to, že aj všetci migranti, ktorí sa naďalej zdržiavajú v Japonsku, zdieľajú osud národa. Oni boli prví, ktorí sa prihlásili ako dobrovoľníci a išli do postihnutých oblastí.“ -zg-
