Príde či nepríde po ukončení tejto tzv. Synody nový prekvapujúci dokument ako to bolo s Fiducia supplicans? V čom to bol pre mnohých katolíkov a najmä početných biskupov neprijateľný dokument, ktorý nemožno zosúladiť s nemenným učením Cirkvi a Tradíciou? A prečo bol v rozpore s učením pápeža Jána Pavla II? V tejto repríze epizódy „Pápež František koná v rozpore s učením Jána Pavla II.“ si znova rozoberieme základný rozpor v magistériu Františka s celou cirkevnou praxou a pripomenieme, prečo sa dodnes mnohí s učením nemôžu stotožniť.
Pápež František svojím dokumentom Fiducia supplicans podporil práve ten pokus prekrútiť pravdu o ľudskej sexualite, ktorý pápež svätý Ján Pavol II. výslovne zakázal. Deklarácia, ktorá sa snaží poskytnúť „inovatívne“ pastoračné „požehnanie“ pre „páry“ rovnakého pohlavia, neustále vyvoláva obrovské kontroverzie po celom svete.
Dokument pomerne presne využíva špecifickú definíciu slova „pár“, o ktorej nám Ján Pavol II. hovorí, že je nezlučiteľná s morálnym učením a realitou Cirkvi. Ján Pavol II. rozptyľuje zmätok a priamo definuje význam pojmu „pár“ – poučuje, že „rozdielnosť pohlavia“ je „podstatná“ pre samotnú „definíciu“ tohto slova. Už vo svojej exhortácii z júna 2003 varuje pred pokusom o manipuláciu významu slova „pár“. Ján Pavol II. napísal: „Pokúšajú sa prijať definíciu páru, v ktorej sa rozdiel medzi pohlavím nepovažuje za podstatný.“ Avšak Cirkev učí, že „odlišnosť pohlavia“ je nevyhnutná na to, aby pár bol párom.
Rovnako napísal, že mnohé kultúrne, politické a sociálne faktory, ktoré sú v priamom protiklade s Cirkvou sa snažia skresľovať pravdu. A práve tento „pokus“ o prekrúcanie pravdy, ktorý zakázal pápež svätý Ján Pavol II., teraz zverejnil v oficiálnom dokumente Vatikánu pápež František.
Arcibiskup Tomas Peta a pomocný biskup Athanasius Schneider z arcidiecézy v Astane vydali vyhlásenie, v ktorom píšu, že:
„Existuje veľký podvod a zlo, ktoré spočíva v samotnom povolení požehnať páry v neregulárnych situáciách a páry rovnakého pohlavia. Také požehnanie priamo a vážne odporuje Božiemu zjaveniu. S takými požehnaniami sa katolícka Cirkev stáva, ak nie teoreticky, tak v praxi, propagandistkou globalistickej a bezbožnej gender ideológie. Požehnať páry v neregulárnej situácii a páry rovnakého pohlavia je vážne zneužitie Najsvätejšieho Božieho mena, keďže toto meno sa vzýva na objektívne hriešne spojenie cudzoložstva alebo homosexuálnej aktivity. Žiadne, dokonca ani tie najkrajšie z vyhlásení obsiahnutých v tejto deklarácii Svätej stolice nemôže minimalizovať ďalekosiahle a deštruktívne dôsledky vyplývajúce z tohto úsilia legitimizovať takéto požehnania.“
A azda najlepšie to vysvetlil kardinál Gerhard Müller, ktorý pôsobil tiež ako prefekt Kongregácie pre náuku viery a ktorý hovorí, že požehnanie homosexuálnych párov je nemožné a predstavuje rúhanie:
„Požehnanie súvisí s poriadkom, ktorý Boh vytvoril a ktorý vyhlásil za dobrý. Tento poriadok je založený na sexuálnej odlišnosti muža a ženy, ktorí sú povolaní byť jedným telom. Požehnať realitu, ktorá je v rozpore so stvorením je nielen nemožné, je to rúhanie.“
Bývalý prefekt kongregácie vysvetľuje, že vzhľadom na jednotu skutkov a slov v kresťanskej viere možno len akceptovať, že je dobré žehnať tieto zväzky aj pastoračne, len vtedy ak sa domnievame, že tieto zväzky nie sú objektívne v rozpore s Božím zákonom, ale ak pápež tvrdí opak, potom také požehnanie udeliť nemožno.
A. Kulanová
