Impulz od Boha: Anarchia a boje v Nemecku
Kassel/Braunschweig, 4.12.11 (kath.net/ idea) 014 832 – Situáciu podobnú občianskej vojne a anarchistické útoky v Nemecku predpovedá pastor najväčšieho baptistického spoločenstva s vyše 1000 členmi, Heinrich Christian Rust z Cirkvi pokoja v nemeckom Braunschweigu.
Ako povedal v príspevku na konferencii „Charizmatických vodcov“ 30. novembra v nemeckom Niedensteine pri Kasseli, tento „prorocký dojem“ nadobudol už 1. februára 2005. Vtedy si ho vraj nevedel vysvetliť a preto ho odovzdal na preskúmanie zodpovedným vodcom kresťanských spoločenstiev a cirkví.
„Aj títo bratia mali dojem, že tento impulz naozaj prišiel od Boha, no chýbalo im jeho rozsiahle náležité priradenie. A to je teraz možné,“ povedal pastor Rust. Na stretnutí ďalej uviedol:
„Príde čas, keď na uliciach a námestiach Nemecka budú bojovať a demonštrovať tisíce ľudí … Ľudia odmietnu akceptovať demokratické strany. Strana a vlády sú jednotné, ale už budú mať sotva nejaký vplyv. … Aj v iných európskych krajinách bude podobný vývoj. Bude sa hovoriť o ‚neovládnuteľnosti novej Európy’, kde sa nebude dať vládnuť. Kresťania ako menšina v mnohých európskych štátoch stratia vplyv a budú utláčaní. Týmito udalosťami chce Boh kresťanov vyburcovať.“ „Skrze sito utrpenia potom dôjde k prebudeniu a prelomu. Nastanú aj dve obdobia horúčav, ktoré jasne ukážu bezmocnosť ľudí. Tieto otrasy sú znamenia milosti Boha, ktorý ľuďom hovorí: ´Vedzte, že ja som vás neopustil, ja vás hľadám!´“ Prorocký impulz už aj v r. 2000 Pastor Rust už v r. 2000 – ako referent Domácej misie Zväzu evanjelických slobodných cirkevných spoločenstiev (baptistov a bratských spoločenstiev) – sa postaral o titulky svojím proroctvom. „Boh chce svoj ľud povolať k obráteniu,“ bolo vtedy jadrom jeho proroctva. Tento teológ spomenul aj sprievodné znamenia, aby zdôraznil vážnosť tejto požiadavky. Hovoril o ťažkostiach pri voľbách v USA, o pohyboch na svetových finančných trhoch, o problémoch vedenia mnohých kresťanských diel a farností ako aj o vojnových zmätkoch v dovtedy pokojných oblastiach. Kresťania majú utvárať svet Ako Rust teraz povedal, globálna kríza mnohých kresťanov uvádza do neistoty. Avšak oni nemajú hovoriť o hrozbách, ale na základe biblických prísľubov stavať proti nim „soľ a svetlo Božích detí“: „Kresťania sú vyzvaní, utvárať tento stonajúci a nariekajúci svet v mene Ježiša. Robiť sa múdrymi a sťahovať sa zo sveta to nie je na mieste. Silu na to možno získať na bohoslužbách,“ povedal pastor. Potom povzbudil lepšie sláviť Božiu prítomnosť na bohoslužbách namiesto programov s neustálym apelovaním na intelekt a pritom etickú zodpovednosť „spláchnuť“. „Bohoslužby sa musia oveľa viac stať miestami zastavenia a vnútorného načerpania duchovných síl,“ zdôraznil pastor. –zg- Totálny kolaps doláru na dohľad Kolaps bude rýchly Teológ ostro kritizuje prílohu o Ježišovi časopisu ‘Spiegel’
Heilbronn, 3.12.11 (kath.net/idea) 014 824 – Ostrú kritiku vyslovil popredný evanjelický teológ na adresu publikácie časopisu „Spiegel“ o Ježišovi. Tento hamburský spravodajský magazín pred Vianocami vo svojom rade „História“ uverejnil zvláštnu prílohu pod názvom „Ježiš Nazaretský a vznik svetového náboženstva“ (na obr.). Ako povedal predseda Pracovnej skupiny pre evangelikálnu teológiu (AfeT), Rolf Hille z nemeckého Heilbronnu, pre evanjelickú spravodajskú agentúru „idea“: „Je typické, že celý teologický výskum ostatných 250 rokov sa s dôslednou výlučnosťou obmedzuje na liberálny historicko-kritický výskum. Príspevky sú určované iba úsudkami o údajných mýtoch a legendách.“ A Hille pokračoval: „Boh ako hovoriaca a konajúca osoba sa pritom úplne vylučuje. O všetkom sa uvažuje sekulárne z hľadiska človeka a jeho možností. No je tu aj objektívne zjavenie Boha v histórii. To však autori prílohy na zreteli nemajú. Z tejto perspektívy možno chápať aj tvrdenie, že vraj Ježiš sa sám nikdy nechápal ako Boží Syn.“ „To isté platí aj pre výklad vzkriesenia ako aj kríža ako vykupujúcej smrti a zmiernej obety. Tá sa v prílohe prezentuje iba ako dodatočná interpretácia osudu a stroskotania Ježiša z Nazaretu.“
Redaktor magazínu „Spiegel“: „Ježiš mal silu trúfalosti“ Redaktor magazínu „Spiegel“ Christian Schüle zastáva názor, že „k reálnej osobe za teologicky-literárnym Ježišom“ sme sa nedostali nikdy bližšie ako cez sociálno-vedeckú rekonštrukciu a vyhlasuje: „Ježiša musíme rozlišovať od iných vtedajších kazateľov, ktorí hromadne tiahli Palestínou, práve pre jeho silu trúfalosti. So zdanlivo neomylnou sebaistotou a neomylným vedomím svojho poslania si robil nároky, že vlastní právomoc Boha. Toľko povýšenosti ľudí mýlilo a desilo – veď tu predsa hovoril iba človek!“ „Pretože pre židov smrť sľúbeného Mesiáša nebola pochopiteľná, tak Ježiš stroskotal. Až v zápätí sa etabloval kresťanský názor: O niečo neskôr sa zrazu hovorilo, že Ježiš, tento Kristus, zomrel za hriechy ľudí.“ Evanjelický teológ a cirkevný historik Prof. Christoph Markschies z Berlína v prílohe zasa zastáva názor, že Ježiš bol „antický židovský prorok, ktorý slovom a skutkom sa pokúšal uzdraviť spoločnosť a doteraz tým utvára spoločnosti a pomáha ľuďom“. Ježiš naozaj dokázal uzdravovať chorých. Na otázku, či to nebolo vykonštruované, Markschies odpovedá: „Nie, pre to existuje mnoho prameňov tradície. Myslím si, že musíme uznať, že u určitých diagnózach chorôb dokázal dosiahnuť významné zlepšenie.“
Hille: Pohľad na Ježiša ako v islame Podľa slov Hilleho výpoveď profesora teológie, že Ježiš bol iba prorok, v podstate zodpovedá islamskému chápaniu. Hille: „Islam totiž tvrdí, že až neskorší kresťania sfalšovali posolstvo historického Ježiša a urobili z neho Božieho Syna, hoci on sám chcel byť iba prorokom.“ Podľa Hilleho sú obe knihy pápeža Benedikt XVI. o Ježišovi „veľkou pomocou proti tomuto útoku“ čisto sekulárneho pohľadu prílohy magazínu Spiegel. „A aj v serióznom evanjelickom výskume sa nachádzajú dobré argumenty pre iný pohľad na Ježiša.“ Príkladnými sú historické výskumy profesorov Martina Hengela (1926-2009), Rolanda Deines z anglického Nottinghamu a Rainera Riesnera z nemeckého Dortmundu. Hille je aj čestným riaditeľom pre ekumenizmus Svetovej evanjelickej aliancie a v rokoch 1996 až 2008 bol predsedom jej Teologickej komisie. –zg-
Keď sa dolár zrúti Kanada: Arcibiskup vyzýva chrániť si náboženskú slobodu |
Res claritatis, 24.11.2011 (Catholic News) 014 824 – „Napriek tomu, že v Kanade tradične panuje dobrý vzťah medzi cirkvou a štátom, katolíci musia byť neustále ostražití a chrániť si náboženskú slobodu,“ povedal arcibiskup J. Michael Miller z Vancouveru v Britskej Kolumbii.
Plány sekularistov „v podstate chcú privatizovať náboženstvo a obmedziť ho iba na súkromnú sféru,“ povedal arcibiskup Miller v polovici novembra v rozhovore. „Nátlak na redukovanie náboženskej slobody na súkromnú vieru a súkromnú bohoslužbu nie je tým, čo je garantované v Kanadskej listine práv a slobôd alebo v Listine základných ľudských práv,“ zdôraznil.
Arcibiskup potom opísal rad okolností, ktoré si v Kanade vyžadujú bdelosť:
„- Zasahovanie rôznych komisií pre ľudské práva do pôsobenia cirkevných inštitúcií alebo do práv ich predstaviteľov verejne šíriť kresťanskú náuku.
– Zavádzanie povinných školských programov, ktoré sú v rozpore s katolíckym učením.
– Donucovanie sobášnych úradníkov v niektorých provinciách, aby proti svojmu náboženskému presvedčeniu viedli obrady pre osoby rovnakého pohlavia.
– Donucovanie zdravotníckych pracovníkov k spolupráci na potratoch alebo na odporúčaní potratu.
– Nariaďovanie lekárnikom, aby vydávali pilulky proti počatiu.“
„Náboženská sloboda a sloboda svedomia sú temer vždy zapracované v cirkevných dokumentoch, ale niektorí ľudia môžu mať nenáboženské dôvody pre výhradu vo svedomí,“ ako dodal. „Človek má právo na slobodu svedomia, i keď jeho dôvody nemajú základ v náboženskom vyznaní.“
Kanaďania sa musia chrániť pred presvedčením, že práva poskytuje štát a môžu byť odňaté, „keď nebudeme poslušní“, uviedol arcibiskup.
„Náboženská sloboda a sloboda svedomia – rovnako ako ostatné práva – neposkytuje štát,“ zdôraznil arcibiskup Miller. „Práva sú vrodené. Patria nám, pretože sme stvorení na obraz a podobu Boha. Vy mi nedávate náboženskú slobodu, táto sloboda mi prináleží, pretože som človek. Náboženská sloboda existovala skôr ako štát.“
Arcibiskup ďalej povedal, že niektorí ľudia vrátane americkej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej začali hovoriť o „slobode uctievania“ namiesto o „náboženskej slobode“. Táto zmena vyjadrovania je znepokojujúca, pretože náboženská sloboda je oveľa širší pojem než sloboda uctievania.
„Tradičné či katolícke poňatie náboženskej slobody zahrňuje právo na bohoslužbu, či už v súkromí alebo v skupinách; to znamená právo zvoliť si náboženstvo a verejne ho vyznávať, šíriť ho v súkromí i na verejnosti, a to prostredníctvom inštitúcií, ako sú kostoly a školy,“ povedal arcibiskup.
