„Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…“ Tak sa začína v Lukášovom evanjeliu správa o očisťovaní Panny Márie a o obetovaní jej božského Syna.
Podľa levitických predpisov Starého zákona každú matku pokladali po pôrode za rituálne čiže obradovo nečistú, a to po narodení chlapca 40 dní a po narodení dievčaťa 80 dní. V tom období sa taká žena nesmela pohybovať vo verejnosti ani vstúpiť do chrámu.
Po uplynutí uvedeného času izraelská matka sprevádzaná svojím mužom priniesla do jeruzalemského chrámu očisťovaciu obetu. Bohatšie ženy obetovali baránka a holúbka či hrdličku, kým chudobné iba dva holúbky alebo hrdličky.
Ak sa narodil prvorodený syn, pri očisťovaní ho rodičia „predstavili“ Pánovi. Podľa starozákonnej knihy Exodus (Ex 13, 11) totiž všetko prvorodené patrilo Bohu na znak toho, že pred odchodom Izraelitov z Egypta Boh usmrtil Egypťanom všetko prvorodené mužského pohlavia, kým Izraelitom prvorodených zachoval. Preto sa mu malo obetovať všetko mužské prvorodené: zvieratá sa mali zabiť, kým chlapci sa mali vykúpiť cenou piatich strieborných šeklov (por. Nm 18,15n).
Jozef a Mária sa podrobili týmto predpisom, hoci milostiplná Matka sa nemusela obradove očisťovať ani prinášať obetu „za hriech“ a jej Syn ostával naplno Pánov aj po zaplatení piatich šeklov. Malý Ježiš sa podrobil rituálnym predpisom, lebo navonok sa ničím nechcel odlišovať od členov svojho národa. Podobne jeho Matka chcela byť jednoduchou dcérou Izraela a poníženou Pánovou služobnicou.
No pri predstavovaní malého Ježiša sa stalo predsa čosi nezvyčajné. V tom istom čase prišli na Božie vnuknutie do chrámu starec Simeon a 84-ročná „prorokyňa“ Anna. Boli to predstavitelia spravodlivých mužov a žien Starého zákona. Tí prišli privítať očakávaného Mesiáša-Spasiteľa. Simeon ďakoval Bohu, že mu doprial uvidieť spásu, „svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela“.
Osobitným posolstvom sa Simeon obrátil na Ježišovu Matku: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2,34-35)
Boli to tajomné slová, ale zreteľne naznačovali dramatické chvíle, ktoré očakávali ju aj jej Syna.
Sviatok Obetovania Pána sa pred liturgickou reformou 2. vatikánskeho koncilu slávil ako sviatok Očisťovania Panny Márie, to znamená, že sa zameriaval viac na úlohu Ježišovej Matky v predkladanom tajomstve.
Liturgia sviatku predvída pred farskou alebo komunitnou sv. omšou obrad svätenia sviec – hromničiek. Tieto sviece symbolizujú svetlo a obetu.
Obrad svätenia sviečok je zameraný predovšetkým na symbol svetla. Preto sa kňaz modlí: „Bože, pôvodca a zdroj všetkého svetla, ty si dnes spravodlivému Simeonovi ukázal Ježiša Krista ako pravé svetlo, ktoré prišlo osvietiť všetkých ľudí; vrúcne ta prosíme, vypočuj prosby svojho ľudu: posväť tieto sviece, ktoré ponesieme v sprievode na tvoju oslavu, a veď nás cestou čnosti, aby sme vošli do svetla večnej slávy.“
Svieca horením nielen svieti, ale aj sa míňa, spotrebúva. Je to symbol obety: obety Kristovej i jeho nasledovníkov. Preto je sviatok Obetovania Pána akýmsi osobitným sviatkom rehoľníkov. Tí tiež majú podobne ako svieca nielen svietiť, ale aj stravovať sa, obetovať sa v Božej službe. Sv. otec máva v tento deň sv. omšu v chráme sv. Petra pre rehoľníkov a rehoľné sestry. Predstavitelia rehoľných spoločností mu pri tejto príležitosti venujú veľké sviece.
Veriaci ľud zažíha hromničnú sviecu vo svojich domoch pri vážnych príležitostiach, ako je zaopatrovanie chorých alebo modlitbové bdenie pri zomierajúcom. Niektorí zapaľujú hromničky aj pri veľkej búrke.
Vieme byť skromní aj odvážni. Máme svoje túžby. A vieme za nimi ísť, vydržať, alebo v ich mene aj ničiť a búrať. Chceme dospieť ku šťastiu. Na konci tohto snaženia, však prichádza vytriezvenie. Vysnívaná realita ti praskne ako bublina, to čo ťa malo zabezpečiť, sa rozsype na prach, ilúzie sa rozplynú ako ranná hmla .
Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš – toto akosi nevieme do svojho života prijať a zakomponovať. A tak usilovne „investujeme“ do prachu, obraciame k nemu svoje túžby a strácame veľmi cenný čas. „Tí, ktorí si myslia, že keď majú zlato zeme, majú všetko – nemajú nič, a sú v tme. Žite tak, aby ste žili večne!“ – Povedala Nepoškvrnená Čistota na Hore Zvir. Áno, máme aj ušľachtilé túžby a sny, aj sa za ne modlíme a prosíme. Ale sú akosi na prvom mieste, a „večný život“ odsúvame až na záhrobie. Ale rok, mesiac, zajtra alebo nasledujúci okamih už ani nemusí prísť.
Milý priateľ, večnosť – tá tvoja – začína dnes, teraz. V tebe. Nebýva to nič dramatické. Večnosť sa skladá z okamihov, v ktorých si Boha dal, alebo nedal na prvé miesto. Nie tvoje potreby, ale Boha. Pretože On vie, čo potrebuješ. „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné sa vám pridá.“ Je na to jednoduchý recept, a Panna Mária ho prináša. „Slová môjho Syna vracajú lásku a nádej. Preto, apoštoli moji milí, deti moje, žite slová môjho Syna!
A ako hovorí Panna Mária – „Môj Syn miluje tých, ktorí sú čistí a pokorní“ –preto tak, ako je ťažko chápaným víťazstvo kríža, tak to je aj sláva pokorných. Ako teda dospieť ku šťastiu? Jednoducho: „Nech slová môjho Syna a jeho láska budú prvými a poslednými myšlienkami vášho dňa.“ A tak si želajme, aby Ježišove slová boli u nás vždy na prvom mieste. Pretože jeho slová sú láska a nádej. Anton Selecký
A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo
„Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…“ Tak sa začína v Lukášovom evanjeliu správa o očisťovaní Panny Márie a o obetovaní jej božského Syna.
Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš – toto akosi nevieme do svojho života prijať a zakomponovať. A tak usilovne „investujeme“ do prachu, obraciame k nemu svoje túžby a strácame veľmi cenný čas. „Tí, ktorí si myslia, že keď majú zlato zeme, majú všetko – nemajú nič, a sú v tme. Žite tak, aby ste žili večne!“ – Povedala Nepoškvrnená Čistota na Hore Zvir. Áno, máme aj ušľachtilé túžby a sny, aj sa za ne modlíme a prosíme. Ale sú akosi na prvom mieste, a „večný život“ odsúvame až na záhrobie. Ale rok, mesiac, zajtra alebo nasledujúci okamih už ani nemusí prísť. 
