V r. 1993 do r. 2000 z niektorých ruských ústavoch do Talianska bolo vyvezených 1 260 detí na osvojenie. Stopy po nich sa stratili hneď po prekročení talianskej hranice. Ruskí vyšetrovatelia, ktorí preverovali ich osudy, našli ako adoptované len 5 detí.
Takmer v ten istý čas, ako ruskí vyšetrovatelia hľadali stopy detí v Ríme, v Neapole a v Janove, so škandalóznym tvrdením vystúpil minister vnútrorných vecí Talianska Roberto Maroni. Priznal, že v Taliansku každý rok zmizne niekoľko sto detí- cudzincov. Maloletí prisťahovalci sú „zlatým dnom“ pre obchodníkov so živým tovarom, ktorí predajú ich orgány- povedal minister. Maroni zverejnil hrozivé čísla: od r. 1974 po r. 2008 v Taliansku bez stopy zmizlo 9802 maloletých, z nich 8080 cudzincov. Z ostrova Lampedusa, kde sa nachádzajú zachytné strediská pre nezákoných prisťahovalcov, v r. 2009 z 1 320 detí zmizlo viac ako 400. Maroni vyjadril nádej, že taliansky parlament prijme osobiný zákon pre vytvorenie banky DNK pre deti prisťahovalcov, obyvateľov EÚ a Talianov, staršie ako 4 roky.
